O Jednom Výlete Keď Išla Karta

.. alebo z Tisovca cez Prahu do Lučenca
"Kokso, vám neskutočne išla karta .. " (Vlado v Liptovskom Jáne)

Z Prahy až do Liptovského Jána

(Praha, Lupoč, Lučenec, Rimavská Sobota, Hnúšťa, Tisovec, Brezno, Liptovský Mikuláš, Liptovský Ján)

  Kohút amatér odvedľa sa od tretej v noci učil kikiríkať a neprestal až do siedmej rána. Znel ako pokazená čínská atrapa a od klasického kikiríkania to malo ďaleko jak odtiaľto do českej Prahy. Keby susedia nemali plot, tak by som ho v noci navštívil, vykrútil mu krk a spravil z neho polievku. Takto som len vduchu jemne popičieval, že som si nezobral štuple do uší. Toto by sa Maťovi nemohlo stať a celú noc by spinkal ako v bavlnke ..
  Už podľa miest vypísaných vyššie je ľudom znalým našej krajiny jasné, že cesta do Liptovského Jána by sa dala naplánovať úplne jednoduchšie. Pravdaže dala, ale pretože som si chcel vyskúšať trasu jednokoľajovým vláčikom z Tisovca do Brezna, museli sme najprv vymyslieť, ako sa z tejto Prahy vymotať. Na zastávke sme zistili, že odtiaľto chodí iba autobus do Lučenca. Dohodli sme sa, že naň pôjdeme a v Lučenci uvidíme čo ďalej. Kým sme si pobalili veci, pred obecným úradom sa začali zhromažďovať rôzne indivíduá čakajúce na verejnoprospešné práce. Starosta už očividne úradoval, rozdeľoval prácu a ľudia za ním chodili jedna báseň. Keď všetci odišli, navštívili sme ho aj my ..

.. dôležitý odkaz u starostu v kancelárii ..

Prvé, čo sa nás spýtal bolo, či sme z ochrany prírody alebo nejakej podobnej organizácie. Po našej negatívnej odpovedi sa rozrozprával, ako chodí poľovať do okolitých lesov. Potom nám poukazoval rôzne fotky zo služobky z Prahy ale aj fotky z odovzdávania hasičského auta, ktoré obec dostala od bratov Čechov. Taktiež sa nezabudol pochváliť, že to bolo najlepšie požiarnícke auto v celom šírom okolí. Rozlúčili sme sa, nechali pozdravovať maliara z Divína a pobrali sa pred kostol. Chlapík nás už čakal a okrem kostola nás pustil aj do holubmi obsratej zvonice ..

.. pred obecným úradom ..
.. lavička z čias, kedy ľudia uznávali ručnú tvorbu ..
.. bývalá pražská základná škola ..
.. pražské domy ..
.. odtiaľto sa celú noc ozýval kohút amatér ..
.. typický dvor pražských domov ..
.. oltár pražského kostola ..
.. organ pražského kostola ..
.. stará modlitebná knižka ..
.. vyše storočná modlitebná knižka len tak pohodená na okne ..
.. vytlačená W Budapeffti, 1902 ..
.. zvonica ..
.. dva zvony v pražskom kostole ..
.. výhľad v podstate na celú Prahu ..

Opustili sme Prahu a viezli sa do Lučenca. Tam sme spontánne nastúpili do prvého autobusu a ocitli sa v Rimavskej Sobote. Tu som zisťoval nejaké spoje a najrozumnejší bol za pár minút do Tisovca. To nám práve vtedy vyhovovalo ..

.. v Rimavskej Sobote holuby radi odpočívajú práve na železničnej stanici ..

V autobuse sme si sadli za seba a vedľa na sedadlá položili ruksaky. Kúsok od nás si prisadol divný chlapík a pokúšal sa nám predať mosadzného koníka. Následne sa otočil na Iva a spustil asi trištvrtehodinový monológ. Okrem štandardných tém ako: "Prečo cigáni nie sú národ", "Poliaci sú najväčší ožrani na svete", Iva zaujala asi len téma "Fungovanie továrne v okrese Rimavská Sobota počas komunizmu". Továreň zamestnávala 2500 ľudí, z toho dve tretiny z nich zastávali zbytočné funkcie ako: vedúci hajzľov, námestník vedúceho hajzľov, riaditeľ hajzľovej kefy, sekretárka splachovača a podobne. Továreň ich však musela zamestnávať nadbytok, lebo každý v meste musel pracovať. Tak teda aj tí, čo nič nerobili, museli chodiť do práce. Prišla nová doba a ilúzia, že továreň reálne uživí 2500 ľudí krachla, továreň zavreli a ľudia zostali bez práce. Taký jednoduchý príklad a taký skutočný ..
  Keď vystúpil, Ivo mal ohučanú hlavu jak melón. O malú chvíľu sme vystúpili aj my. V Tisovci, kde celý tento výlet začal. Do odchodu vláčika-motoráčika smer Brezno sme mali ešte nejaký čas, tak sme ho využili na návštevu miestneho šenku. Vrátili sme sa do smradľavej a zničenej stanice Tisovec - mesto a nastúpili na vlak. Smradľavej preto, lebo sem do čakárne chodia srávať cigáni z okolitých domov v ktorých ktohovie, či bývajú legálne.

.. frankovka modrá vo vláčiku do Brezna ..
.. stanica Pohronská Polhora ..

Vláčikom sme sa dostali do Brezna, kde sme zistili veľmi nepríjemnú správu. Z Brezna do Liptovského Mikuláša nechodí autobus a ani vlak. Proste nič, nula. Tým pádom sme mali poslednú možnosť, skúsiť chytiť stopa smerom na Čertovicu a potom to nejak uhrať do Liptovského Jána. V tom momente z jedného parkoviska pomaličky odchádzalo nejaké firemné auto s ŠPZtkou LM, tak som vodičovi zaklopkal na okno. Mladého šoféra som sa na rovinu spýtal, či nejde náhodou do Liptovského Mikuláša, keďže má značku LM. Súhlasne prikývol, že ide, ale že sa ešte potrebuje staviť v Martine. Povedal som mu, že by nám viac vyhovovalo, keby išiel do Mikuláša, či by nemohol Martin odložiť na inokedy. Nakoniec súhlasil a vzápätí sme sa mu nainštalovali do auta. Ivo len neveriacky krútil hlavou. Spokojní sme sa viezli cez Banskú Bystricu, Donovaly a Ružomberok až do Liptovského Mikuláša. Tam nás vyložil pri Tescu a ako odmenu chlapec dostal fľašu slivovice. Ešte raz by som mu chcel touto cestou poďakovať. Dobrí ľudia stále existujú ..

  Po pár minutách pre nás prišiel Vlado a odviezol nás do Liptovského Jána, kde sa našim príchodom začala veľká trojdňová spoločná akcia, ale o nej napíšem až niekedy nabudúce :-) A ako išla karta? Zhrnutie je hore v menu ..

.. úspešne sme dorazili do Liptovského Jána ..
.. západ slnka v Liptovskom Jáne ..

Ak sa vám tento výlet páčil, môžete ho lajknúť cez Facebook.
Ďalšie podobné reportáže nájdete na tejto stránke.
Vďaka za váš čas! .. Mnk Fcbk & Ivo Kováč [08/2010]