O Jednom Výlete Keď Išla Karta

.. alebo z Tisovca cez Prahu do Lučenca
"Mladý podnikateľ z Fiľakova tu kúpil 300 hektárov pôdy a 40 z toho oplotil .. " (Obyvateľ Prahy)

Z Divína do Prahy

(Divín, Tuhár, Polichno, Timrava, Dolinský potok, Pražský Mlyn, Praha)

  Ďalší deň sme začali slabými raňajkami na Kerametale. Vrátili sme sa do sedla Prašivá a začali stopovať smerom na Detviansku Hutu. Do pätnástich minút sme chytili stopa, mladého chalana, ktorý nás zobral s tým, že "aby sme mu nezajebali poťahy ..", tak neviem či narážal na naše ruksaky alebo moje treskové kraťasy. Spomínal, že ide až do Viedne, ale nám vyhovovalo, že nás vyklopil pri zastávke v Detvianskej Hute. Všimli sme si typickú "zaježkárku", ktorá si išla očividne niekam zatrampovať. Mladá baba s obrovským ruksakom, karimatkou a veľkými červenými zimnými rukavicami na rukách v auguste pri 25 stupňoch. Nuž neviem, či si náhodou nepopálila ruky pri vyberaní koláča z trúby, alebo to bola čistá diagnóza ..

.. hrdý partner FC Slovan Divín ..

V obci sme si pozreli renesančný kaštieľ z roku 1670, ktorý sa nachádza rovno na námestí. Zopár cigáňov postávalo pred obecným úradom a čakalo na rozdelenie verejnoprospešných prác, no my sme zabočili do neďalekej Jednoty. Ľudia si tu nakupovali potraviny, každý podľa svojej potreby a chuti, jeden tresku, druhý salám, tretí buchty, len aha ju, starú cigánku, na raňajky si kúpila namôjveru 1,5 litra čuča. Zrejme si potrebovala spríjemniť dlhé chvíle čakania pred obecným úradom ..

.. renesančný kaštieľ v Divíne ..
.. renesančný kaštieľ v Divíne ..
.. rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých v Divíne ..

Raňajkovať sme sa rozhodli na schodoch kostola Všetkých svätých, ktorý stojí pod zrúcaninami hradu ohradený vysokým kamenným múrom. Pre tentokrát som si radšej nedal tresku do vačku, čo sa ukázalo ako celkom rozumný ťah. Najedení sme sa vybrali po červenej okolo kaplnky sv. Anny nad obec, odkiaľ sme mali opäť výhľady na okolie.

.. rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých v Divíne ..
.. kaplnka svätej Anny ..
.. kríže v lese ..

Nad Divínom ma Ivo nabádal, aby som spravil jednu dôležitú fotografiu. Keďže v poslednom čase už ľudia nevedia rozoznať ani plastom zviazané valce sena (určené na silážovanie), od sena, ktoré sa voľne suší v snopoch (ako sa to robilo kedysi) a keďže títo istí ľudia neváhajú posielať tieto strojom spracované šulce pohodené na poliach do fotografických súťaží, a keďže týmito fotografiami budúcej skysnutej siláže (o ktorej si myslia ako je krásne rurálne estetická) verejne urážajú umelecké cítenie ľudí na internete, nasledujúca fotografia predstavujúca zhromaždisko týchto valcov je pre nich, áno, hurá, 1. cena v súťaži! Takto pekne to Ivo zhrnul po odfotení tohto sena ..

.. ako zabalené enciány ..

Po červenej sme prišli do sedla Žiar, odkiaľ sme mali dve možnosti - a to ísť do Ružinej alebo Tuhára. Keďže sme si na mape všimli Timravin chodník, zvolili sme Tuhár, odkiaľ by sme mohli pokračovať po modrej do Políchna, po menej obľúbenej žltej ku Lentvorskému mlynu a odtiaľ do Prahy. Plán ako vyšitý. Vyrazili sme teda na Tuhár ..

.. nad Divínom ..
.. príjemné lesné cesty ..
.. v sedle Žiar ..

V Tuhári bola dôležitá plagátová plocha obsahujúca pol strhnutého plagátu informujúcom o divínskej zábave. Pri poslednom dome s logom poštovej banky a pochopiteľne i satelitom pobehovala cigánka v strednom veku s pollitrovkou vína v ruke a hľadala svoje kozy. Hneď ako ich zbadala na lúke s blaženým prichniapnutým úsmevom dodala: "Kozičky moje!". Len sme prevrátili oči a radšej pokračovali ďalej, ako kukali po jej kozičkách ..

.. salaš Juraj na budinských lazoch ..
.. dôležitá plagátová tabuľa ..
.. domček v Tuhári ..
.. cicuška ..
.. satelit musí byť ..
.. dom spoluobčanov v Tuhári ..
.. lúky nad Tuhárom ..

Modrá značka v týchto končinách patrí medzi menej alebo ešte trošičku menej obľúbené a prechodené trasy. Najprv nás nasmerovala do poriadnych kríkov, po ktorých sme mali nohy dotrhané jak včerajšie noviny, potom viedla cez polomy no a na záver sa preventívne úplne stratila. Na mape pritom vyzerala tak pôsobivo,mraky sa čoskoro rozptýlili ba až lákavo ..

.. ten tunel vľavo je prosím pekne modrá značka ..
.. tadiaľto rovno cez tie stromy ..
.. tadiaľto niekde ..
.. modrá značka sa sem tam zahrala na schovávačku ..
.. cez tieto kamene hore do kriakov ..
.. paráda, že? ..
.. trošičku širší chodníček ..
.. postarší rebrík ..
.. konečne vonku z kríkov ..

Predrali sme sa na polia nad Políchnom a vydali sa po chodníku Boženy Slančíkovej-Timravy, ktorá sa počas histórie slovenskej literatúry stala jednou z najkontroverznejších osobností a jednoznačne najvýznamnejšou ženskou spisovateľkou. Svoj pseudonym Timrava si zvolila vďaka studničke, z ktorej okrem čerstvej vody iste čerpala aj nové sily a odhodlanie do písania svojich diel. Práve túto studničku sme sa rozhodli navštíviť a načerpať z nej nové sily ..

.. lúky nad Políchnom ..
.. lúky nad Políchnom ..
.. Timravin chodník ..
.. studnička Timrava ..
.. Ivo so svojou obľúbenou Fruco pochúťkou ..

Vrátili sme sa do Políchna a išli obzrieť Timravin rodný dom, ktorý sa nachádzal hneď pri evanjelickom kostole. Zopár divných detí po nás zvláštne zazeralo ako my na sliepky hrabajúce sa obďaleč na smetisku.

.. Políchno, rodisko Boženy Slančíkovej-Timravy ..
.. rodný dom Boženy Slančíkovej-Timravy ..
.. tu sa 2.10.1867 narodila a žila do roku 1909 ..
.. evanjelický kostol v Políchne ..

V Políchne sme sa napojili na slávnu žltú značku, ktorá ani tentokrát svojou kvalitou nesklamala. Najprv nás zaviedla na pole, kde sa stratila, potom sme ju sem-tam našli, ale nakoniec zmizla úplne, vďaka čomu sme na Lentvorský mlyn netrafili. Pahorkatina, ktorou sme prechádzali a ktorá sa tiahne až po Lučenec, sa nazýva Ostrôžky. Pri Dolinskom potoku sme zazreli zopár srniek, potom sa predierali pŕhľavou a kríkmi, preliezali popadané stromy až sme vyšli na nejakej starej zvážnici, ktorá nás po dobrej hodine doviedla ku starej horárni a Pražskému mlynu. O tom, že v tejto horárni už dlhší čas nikto nebol, svedčili husté pavučiny, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Spiderman.

.. lúky za Políchnom ..
.. žltá vedie niekde tadiaľto ..
.. Háj nad Políchnom ..
.. usilovnosť ..
.. cestou necestou ..
.. príjemné mraky ..
.. Dolinský potok ..
.. za potokom bola trošičku vyššia tráva ..
.. ktorá sa postupne zmenila na ešte vyššiu a vlhkejšiu ..
.. starý posed ..
.. zopár popadaných stromov nás nemôže rozhodiť ..
.. stará horáreň pri Pražskom mlyne ..
.. pekné pavučinky veru ..
.. ako dobre, že ich nikto neukradol ..

Za Pražským mlynom sme sa vydali napospas divým černicám a pŕhľave, pretože práve takýto druh terénu je v týchto končinách nanajvýš obľúbený. Keď sme vyšli na vrch lesa, prekvapili sme stádo sŕn a vzápätí prekvapil nový zelený plot nás. Značku sme totižto zbadali na stĺpe v oplotenom areáli. Popri plote sme pokračovali cez pole po prašnú cestu, ktorá nás doviedla rovno ku pražskému kostolu. Prvý krát v tejto Prahe a ešte k tomu peši. Úžasné!

.. tadiaľto? pravdaže! ..
.. aha ju! naša značka je tamto! ..
.. pražský kostol ..
.. prvý krát v Prahe ..
.. staré, ale slúžiace dodnes ..
.. obecný úrad Praha ..

Namiesto v stovežatej Prahe sme sa ocitli v Prahe s jednou vežičkou práve na klasicistickom kostole z roku 1856. Názov obce údajne súvisí s vypaľovaním krovín na pasienky, čím vznikali tzv. "pražoviská". V obci voľakedy vyčíňali zvyšky českých husitských bánd na Slovensku, pričom pred vznikom obce sa na týchto miestach nachádzal vojenský tábor. Dodnes sa tu podľa slov jedného domáceho pána zachovali niektoré české priezviská, no v obci dnes žije už len Slovač a aj tej ubúda. V súčasnosti tu býva okolo 30 stálych obyvateľov, prevažne v staršom veku ..

.. Ivo v Prahe ..
.. pôvodné pražské domy ..
.. pôvodné pražské domy ..
.. pôvodné pražské domy ..

Toho istého pána sme sa spýtali, kde býva starosta. Chceli sme vyskúšať použiť meno Ivan Janický z divínskeho hostinca Šlapka, či náhodou pán umelec netáral. Otvorila nám pani starostová so slovami: "Vy ste tí dvaja z Divína?!", čo znamenalo, že o nás vedeli. Fúha, maliar nekecal! Pani starostová nás zobrala na obecný úrad, kde nám poskytla malú, zatuchnutú izbičku s posteľami a mini kuchynkou so starým kazeťákom. Netušili sme, že budeme spať priamo na pražskom obecnom úrade a od veľkej radosti sme si otvorili pivká a vychutnávali ich priamo pred budovou.

.. slávny kazeťák z čias ťažkého socíku ..
.. pred obecným úradom v Prahe ..

Ivo skonštatoval, že je čas večere. Pobrali sme sa za obecný úrad a hneď za ním spravili provizórne ohnisko, ktoré stačilo na opečenie klobások. Po výdatnej večeri sme sa vybrali obzrieť si západ slnka nad pražskými poliami. Tam som stretol chapíka, ktorý sedel na stoličke, počúval maličký tranzistorák a popritom pásol zopár kôz. Spýtal som sa ho na nový plot nad dedinou, či náhodou nevie, načo tam slúži. Odpovedal mi, že sa jedná o pozemok mladého podnikateľa z Fiľakova, ktorý odkúpil 300 (slovom tristo) hektárov pôdy okolitej pôdy a lesov, z čoho si 40 hektárov oplotil. Neskutočne obrovský pozemok v týchto končinách kúpil za smiešne peniaze a teraz si tu stavia obrovskú farmu. Nuž, uvidíme či o ňom budeme v blízkej budúcnosti niečo počuť ..

.. Ivo pripravuje provizórne ohnisko za obecným úradom ..
.. ohník horí, môžeme opekať ..
.. opekanie klobások ..
.. rozličný tovar pani starostovej ..
.. kozy miestneho chlapíka ..
.. pražský kostolík ..

Milý chlapík nám sľúbil, že nám zajtra otvorí kostolík, keďže jeho sestra je kostolníčka čize to nebude problém. Dohodli sme sa ráno pri kostole a pobrali sa zaliezť do postelí na obecný úrad ... .. . (pokračovanie)