Z Cisárskych lazov do Mláky
Motor naštartovaného jeepa o siedmej ráno nám akurát pomohol rozlepiť oči a len sucho skonštatovať, že do Utekáča pôjdeme peši. Auto odišlo a my sme u Holanďanov Antoona a Janny ter Vrugtovcov zostali sami. Vyliezli sme zo senného interhotela a poobzerali si okolie. Až teraz sme zistili, aké krásne to tu vlastne majú. Skutočne nádherné prostredie, ktoré by som ihneď vymenil za túto špinavú, smradľavú Bratislavu plnú arogantných hajzlov, diskotékových vysieračov a nenažraných ľudí, čo im ide len o prachy a majetky, ktorých aj tak nikdy nemajú dosť ..
Dnešným dňom nám vlastne začínala dovolenka. Bol pondelok a s našimi zásobami potravín to po víkende aj tak vyzeralo. Na raňajky nám zostala len paprika s horčicou, tak sme si uchmatli na cestu aspoň dve jablká. Po hodine sme sa dostali dolu do Havrilova, kde sme zistili, že najbližší obchodík je v Utekáči vzdialenom dobrú trištvrte hodinu s tým, že sa aj tak potrebujeme vrátiť sem na rázcestie a pokračovať opačným smerom. Začali sme teda stopovať a o pár minút nám pristavila škodovečka 120, ktorú riadil starší pán s mladým cigáňom na vedľajšom sedadle. Z cigáňa sa po krátkom rozhovore vykľul šoférov zať zo Sardínie. Nuž vedia si to niektoré devy v živote zariadiť ..
Škodovka nás vysypala rovno pri COOP Jednote, v ktorej sme si nakúpili raňajky a zásoby potravín, pretože sme nevedeli, kde dnes skončíme. To sme vlastne nevedeli každý deň. Najedli sme sa rovno za potravinami, obzreli si dom so zaujímavou utekáčskou klimatizáciou a bezodnými smetiakmi, ktoré šetria peniaze za odvoz odpadu. Vrátili sme sa na hlavnú cestu a chceli začať stopovať, ked som si všimol niekoľko metrov pred nami spomínanú škodovku. Hneď ako sme dobehli k nej, šofér nás oslovil slovami "Keď som vás uvidel znova, tak som na vás rovno počkal." Nasadli sme na svoje miesta a keď sme mu povedali, kam máme namierené, hodil nás ešte ďalej ako sme pôvodne chceli a celkovo nám ušetril cez 2 hodiny kráčania. Nuž darmo, v týchto končinách žijú skvelí ľudia ..
Červená značka pokračovala popri autobusovej zastávke, kde v prípade, že by ste nestihli autobus, ďalší chytíte na druhý deň. Cestička viedla po spevnenom teréne popri chatách až do Kokavy - Háj, kde sme si naplánovali pauzičku pri pivečku. V socialistickom rekreačnom stredisku sme sa zrekreovať nemohli, pretože bolo dočasne uzatvorené od 1.1.2010 - 30.8.2010 a tým pádom bol zatvorený aj bufet, kde sme si chceli dať jedno malé pivko ..
Nasledoval pomerne zdĺhavý výstup na vrch Drahová (1115m), ktorý sa už nachádza vo Veporských vrchoch. Po ceste sme nachádzali veľké množstvo hríbov – suchohríby, dubáky, modráky, kozáky a iné -áky, ale aj rôzne ďalšie druhy so šmykľavými klobúkmi, ktoré sme nevedeli rozlíšiť, tak sme ich súhrnne pomenovali druhovým názvom "chandžiarik mazľavý". Chandžiarikov bolo všade veľa, hubári aj so zverou ich s prehľadom ignorovali ..
Na vrchole sa okrem veľkého bieleho kríža nachádzala aj vrcholová kniha. V nej nás zaujala jedna básnička podľa ktorej sa sem vybrala partia ľudí po prehýrenej noci, ale aj napriek nevyspatosti a opici tento vrchol zdolali.
Cez lesíky, polia a lúky sme pokračovali po nádhernom hrebeni na Čierťaž (1102m) a po ceste sme obdivovali zbytky domov, okolité lazy, množstvo obrovských mravenísk a veľa pekných výhľadov. Zo samotnej Čierťaže sa nám naskytol pohľad na najvyššie položenú slovenskú obec Lom nad Rimavicou v nadmorskej výške 1015m, v ktorej sa okrem iného v roku 1957 nakrúcal film Zemianska česť. Na Čierťaži sme sa spokojne vyvalili na lúku a odpočívali ..
Vybrali sme sa pozrieť prameň Ipľa, ktorý vyviera neďaleko Čierťaže. Čakal som nejaký prameň a nie skoro vyschnutú studničku s počmáraným prístreškom. Ani vody sa tu nedalo nabrať. Hneď, ako sme vstúpili hlbšie do lesa, všimli sme si veľa dubákov, ktoré rástli rovno pri ceste a celé šíky chandžiarikov mazľavých. Tak veľa hríbov pokope som už dlho nevidel. S počtom hríbov sa priamo úmerne zvyšoval aj počet medvedích stôp, ako intenzitou, tak aj veľkosťou, pričom niektoré boli veľké ako moja topánka. Do sedla Prašivá sme pokračovali vychádzkovým tempom a otvorenými očami hľadajúc medveďov. Žiaľ ani tentokrát sa nám žiadneho stretnúť nepodarilo ..
Po príchode do sedla Prašivá sme sa pobrali rovno ku penziónu Kerametal. Predražený socialistický penzión sme zvolili po troch dňoch hlavne kvôli sprche a spánku v sene, keďže sme boli kade-tade doštípaní od hocijakej hávede. Pozitívne bolo, že tu mali pivo, takže sme si spravili program po svojom ... .. . (pokračovanie)
