O Jednom Výlete Keď Išla Karta

.. alebo z Tisovca cez Prahu do Lučenca
"Moja dcéra si zobrala cigáňa, už ju nechcem ani vidieť .. " (Chlapík v Hnúšti)

Z Polomu na Cisárske lazy

(Polom, Kvakov vŕšok, Hačava, Hnúšťa, Klenovec, sedlo Chorepa, Slopovo, Cisárske sedlo, Cisárske lazy)

  Ráno sme sa zobudili zlomení jak vzduchovky. Napriek tomu, že sa nám včera podarilo postaviť stan mimo ovčích hovien, sme si nevšimli, že to nie je rovina a celú noc sme sa zosúvali z karimatiek na jednu stranu. Aspoň že na nás hneď z rána nepražilo slnko a boli sme v tieni. Na rannej rose sme si umyli nohy, zjedli trocha zeleniny a pokochali sa výhľadmi naokolo. Pobalili sme veci a išli si obzrieť kostolík v Polome, ktorý práve natieral Julo Maťáš z Hnúšte ..

.. ranná rosa ..
.. ranná rosa ..
.. ráno na Polome ..
.. krásne Klenovské vrchy ..
.. drží ako hluchý dvere ..
.. kostolík v Polome, ktorý možno dodnes natiera Julo Maťáš z Hnúšte ..
.. oltár v kostolíku ..
.. staručký orgán v kostolíku v Polome ..

Dnes sme mali v pláne nájsť a navštíviť Žiarislava, hudobníka, multiinštrumentalistu a pesničkára, ktorý sa vykašľal na geológiu a žurnalistiku a odišiel žiť na samotu do Stolických vrchov, kde sa vo voľnom čase venuje boju o prežitie, výrobe ľudových hudobných nástrojov a organizovaniu rozličných stretávok pri tradičných sviatkoch. Vrátili sme sa teda naspäť na hrebeň na červenú značku, z ktorej boli opäť nádherné výhľady na okolité hory. Cesta bola miestami celá pod vodou, tak sme sa museli predierať cez rôzne kríky a neprechodené buriny až na Kvakov vŕšok (863m) ..

.. strašiak alebo sušič saka? ..
.. na hrebeni ..
.. vrchy nad Hačavou ..
.. trnky ..
.. Klenovské vrchy ..
.. Kvakov vŕšok (863m) ..

Ledva sme našli žltú značku, po ktorej sme sa vybrali do Hačavy, malinkej dedinky medzi Hnúšťou a Tisovcom, ktorá je strediskom ťažby a spracovávania magnezitu. Ako sme si už pomaličky zvykli, žltá značka sa svojvoľne strácala a okrem iného smerovala aj cez poriadne kriaky a chodníček nadobúdal miestami veľmi nejasné, ba priam až nulové kontúry. Ak by sa v týchto končinách niekto pokúšal poihrávať s myšlienkou turistiky a vybral by si žltú značku ako prvú, myslím, že by ho úvodný elán hneď prešiel a vrátil by sa k pôvodným koníčkom, posedávaniu v šenkoch a nazeraniu na dno pohárikov, pretože toto miestnym ľudom ide navskutku bezkonkurenčne najlepšie ..

.. 70 minút po žltej, koľko to bude naozaj? ..
.. pavučinka ..
.. odtiaľto zhora ide žltá, ktorú sme vyššie 3x stratili ..
.. bez komentára ..
.. Ivo hľadá pokračovanie žltej značky ..
.. Klenovské vrchy ..
.. obrovská sila vody ..
.. strechy Hačavy ..
.. lúky nad Hačavou ..

Pred Hačavou ma jemne prekvapili ručne ovládané závory, ktoré na Slovensku v poslednej dobe vidno len málo kde. V Hačave sa nenachádzala žiadna krčma, akurát pamätník národného buditeľa a ľudového spisovateľa Mateja Hrebendu, ktorý často hovorieval: "Nemám nič, nežiadam nič". Napriek tomu, že bol slepý, videl oveľa viac ako mnohí cez veľké okuliare ..

.. hačavské závory ..
.. na ručné ovládanie ..
.. pomník Mateja Hrebendu ..
.. pomník Mateja Hrebendu ..
.. pamätná tabuľa Mateja Hrebendu ..
.. námestie v Hačave ..

Z Hačavy nám išiel bus do Hnúšte za pár minút, čo je v týchto končinách veľmi ojedinelé. V Hnúšti sme zistili, že potrebný prípoj idúci cez Klenovec ide až o hodinu, tak sme sa rozhodli stráviť tento čas v najbližšej krčme hneď pri autobusovej stanici, pretože posledné 4 dediny, ktorými sme prechádzali, neboli takouto inštitúciou vybavené. Občerstvení lahodnými nápojmi miestnej produkcie sme ledva dobehli na autobus, kde nám šofér oznámil, že ak chceme ísť do sedla Chorepa, tak aby sme počkali ešte hodinu, pretože pôjde tým smerom a na hrebeň Klenovských kopcov to budeme mať výrazne bližšie. Keďže sme mali k dobru ďalšiu hodinu, vrátili sme sa do spomínaného šenku, čo nám vtedy viacej vyhovovalo. V krčme sme stretli lokálneho nachniapaného zvárača, od ktorého sme sa dozvedeli samé dôležité informácie, ako napríklad že sme bratislavské ciciny, že Radičová je poje.... ku..., že sa mu dcéra vydala za cigáňa a odvtedy ju nechce ani vidieť alebo že to, čo ma vytetované na predlaktí je banánová šupka. Zároveň sa nám posťažoval, že všetky zarobené peniaze z Írska už stihol prepiť v Hnúšti, ale i napriek tomu nám zobral dve pivá. Pochopiteľne som sa mu chcel revanšovať. Spýtal som sa teda výčapníka "Čo pije tamten pán?", odpoveďou bolo "Krátke s čečinou ..", čo v civilizovanej reči znamená malé pivo s borovičkou. Keď som mu chcel zobrať aj druhú rundu, výčapník len mávol rukou a odvetil "Už má dosť .." Krásne ako sa ľudia v menších mestách poznajú ..

.. romantické zátišie v šenku pri stanici ..
.. spokojný Ivo kontroluje SMSky ..
.. počas zapisovania poznámok ..
.. beh so štyrmi Corgoňmi na autobus ..

Kým sa bol Ivo vyšťať, niekto na mňa zamával cez plot. Podišiel som bližšie a čo som nezbadal, šoféra autobusu, ktorý nás prišiel vyzdvihnúť z krčmy so slovami "Chlapci, ak chcete ísť, tak poďte lebo odchádzam .." Kopol som do seba rozpité pivo, zhrabol ruksaky a ovešaný jak vianočný stromček som utekal k hajzlom a kričal na Iva "Pome, zdrháme!!" na čo sa pootočilo pár zákazníkov a civeli na mňa prekvapenými pohľadmi. Ivo vyšiel, divne na mňa zazrel, tak som ho len ukľudnil so slovami "Rýchlo, ide nám bus ..", čo zároveň ukľudnilo aj ostatných hostí, ale hlavne šenkára. Autobus sme stihli, pokojne sa v jeho sedadlách usadili a vystúpili v sedle Chorepa, čo pre zmenu prekvapilo ostatných cestujúcich, pretože na tejto zastávke zrejme ešte nevideli vystupovať nikdy nikoho ..

.. sedlo Chorepa ..
.. pamätník Jánovi Beňovi a Pavlovi Zvarovi ..

V sedle Chorepa (540m) sa nachádza pamätník Jánovi Beňovi a Pavlovi Zvarovi, ktorí tu 23. októbra 1944 padli v boji proti nemeckým okupantom a žltá značka (ach, opäť žltá ..) idúca na Lazy na Bodnárke, kam sme mali práve namierené. Ani sme sa nenazdali a za nami sa zjavil traktor s práznou vlečkou idúci niekam do hory. Zastavili sme ho a popýtali sa kam ide, a že či by nás nemohol kúsok odviezť na hrebeň, čo by nám práve vtedy vyhovovalo. Cez hluk motora sme nepočuli ani prd baraní, ale Ivo ma nabádal, nech naskočím na vlečku, že však pokiaľ pôjde do kopca, tak nemáme čo stratiť. Naskočili sme na vlečku a nechali sa z toho šenku pri stanici trošičku vyhrkotať po rozjazdených zvážniciach Klenovskými vrchmi s občasnými výhľadmi a dôležitým videom, ktoré vzniklo počas jazdy

.. na vlečke traktora sa prevýšenia zdolávajú najlepšie ..
.. výhľady z vlečky traktora ..
.. výhľady z vlečky traktora ..
.. Ivo ukazuje šoférovi, kam by sme sa potrebovali dostať ..
.. traktor nás vysadil na lazoch kúsok pod hrebeňom a my sme pokračovali ďalej ..

Po kratučkom výšľape sme sa dostali na hrebeň na zelenú značku pri oblasti nazvanej Slopovo. Ktohovie ako a pri akej príležitosti tento názov vznikol. Nám to však bolo v tom momente jedno a radšej sme sa kochali výhľadmi na Klenovské vrchy, Muránsku planinu, vodnú nádrž Klenovec a rôzne lazy, ktoré sa rozprestierali v okolí Klenovca. Po chvíli sme dorazili ku dvom veľkým stromom, kde na jednom bola húpačka, ktorú Ivo neváhal využiť na oživenie posledných zbytkov alkoholu z nedávno navštíveného šenku v Hnúšti. Keďže to nebolo ono, presunuli sme sa kúsok ďalej, aby sme mali lepší výhľad na vodnú nádrž Klenovec. Tam sme sa zložili na zem, otvorili Corgoňov a vychutnávali si dovolenku. Vlastne hovno, veď bola ešte len nedeľa a naše oficiálne dovolenky začínali až ďalším dňom. Vyvalení na zemi, chlípkajúc osviežujúci zlatistý mok z vlečky traktora vytrasených plechoviek sme si užívali krásne nedeľné popoludnie s lesným tichom za doprovodu občasných prdov a štebotavých vtáčikov vôkol nás ..

.. výhľad na Klenovec, v pozadí Hnúšťa ..
.. vodná nádrž Klenovec ..
.. Slopovo ..
.. Slopovo ..
.. Manik na Slopove ..
.. Čerešnová nad vodnou nádržou Klenovec ..
.. Ivo pod takým menším stromom ..
.. totálna nedeľná spokojnosť a pohodička ..
.. Slopovo ..
.. pridávanie kameňa na Slopove ..
.. nedeľný relax na Slopove ..
.. siesta na Slopove ..

Poľahky sme sa presunuli na Pasiečky - Slopovo (920m), kde sa nachádzali turistické tabuľky ešte z čias nežnej revolúcie. Prekvapením bola kniha na vrchole, z ktorého nebol žiadny výhľad, iba tu stál starý oplotený vysielač. Zo záznamov z tejto knihy nám bolo ihneď jasné, že do týchto končín chodí naozaj málo turistov. Zhodou náhod sme tu stretli jedného vyplašeného miestneho rekreačného bežca, popískavajúceho si na píšťalke, ktorou plašil medvede.

.. Pasiečky - Slopovo (920m) ..
.. Pasiečky - Slopovo (920m) ..
.. výhľady za Pasiečkami ..
.. krásne veľké bedle, akurát čo s nimi ..
.. chodníček pod Pasiečkami ..

Za Pasiečkami sa nám naskytol výhľad na roztrúsené domčeky schované v útrobách Klenovských vrchov v časti nazvanej Lichovo. Tu sme našli čerstvé medvedie stopy, najprv veľkú, potom zopár hovien, ktoré macko strácal ako si tak poprdkával a napokon aj stopy po medvedici s malým. Zrejme chlapík nemal tú píšťalku úplne zbytočne. Potichučky sme postupovali ku Cisárskemu sedlu dúfajúc, že nejakých medveďov stretneme. Bavili sme sa minimálne, obchádzali praskajúce halúzky, no na žiadne medvede sme bohužiaľ nenatrafili.

.. roztrúsené domčeky v Lichove ..
.. lesy za Lichovom ..
.. čerstvá medvedia stopa ..
.. medvedie hovná ..
.. stopa medvedice s malým mackom ..

V Cisárskom sedle sme očakávali nejakú značku alebo odbočku ku Žiarislavovi, lenže nič také tam nebolo, tak sme sa vybrali po niečom, čo voľakedy možno bola naozaj malá cestička. Prišli sme k opustenému domu, z ktorého bol nádherný výhľad na okolité vrchy. Od tohto domčeku sa nedalo nikam ďalej ísť, všade boli divé černice a burina, tak sme sa vrátili nazad na hrebeň a pokračovali na Cisársku hoľu.

.. kokavské kopčeky ..
.. cez tie biele kvietky ako keby išla cestička, no nie? ..
.. po kvázi cestičke, v pozadí Pasiečky - Slopovo ..
.. výhľad z opusteného domu ..
.. opustený dom pod Cisárskym sedlom ..

Slnko začalo zapadať a my sme stále nevedeli, pri akej samote sa na noc zložíme. Na Pereš to bolo dolu z hrebeňa, tak sme to skúsili smerom na Havrilovo. Zazreli sme dva domy so stodolou a pár kráv, ktoré sa ešte pásli na pasekách ..

.. na Cisárskej holi, naľavo Havrilovo, napravo Pereš ..
.. všetky kopce, ktorými sme dnes prešli ..
.. kravy na pasekách nad Perešom ..
.. slnko zapadá a tma tu bude čoskoro ..

Preliezli sme plot a pomedzi kravy sme sa priblížili ku stodole, kde na nás vybehol vlčiak. V zápätí sa objavil prešedivelý pánko, ktorého pes poslúchol na slovo a zdúchol preč. Vysvitlo, že tieto lazy kúpili dvaja Holanďania a žijú tu už 6 rokov s tým, že domov chodia len v zimných mesiacoch. O tom, že sme boli vôbec prví turisti, ktorí sa tu zastavili počas všetkých tých rokov, niet pochýb. Zložili sme sa v stodole na senníku a popýtali sa, či by sme si azda mohli opiecť klobásky na ohnisku. Pán domáci nám bez problémov poskytol a nasekal drevo na oheň a doniesol aj zápalky, pretože ani tie sme nemali. Ako sme si tak opekali a večerali, prišiel za nami aj so ženou, červeným vínom a dvomi pivami. Prisadli si k nám, ponalieval vínko a takto sme debatovali až do noci. Zhovárali sme sa na rôzne dôležité témy, ako napríklad: čo to znamená, keď sa povie "bludný Holanďan", čo tu za ten čas už stihli roztrhať medvede a vlky, kto je to "guy on fujara" (mali na mysli Žiarislava, takže určite nebýval ďaleko), prečo podľa mňa obec Utekáč znamená "run-away man", no a na záver prišla téma na ospevovanú pohostinnosť slovenského ľudu. Tú chceli naši hostitelia veľkoryso napodobniť, čo sa im veru aj podarilo, pretože natrafili na vďačných prijímateľov pohostinnosti akéhokoľvek druhu. Pán domáci svietil čelovkou do našich pohárikov a dolieval víno, pani domáca zas doniesla rôzne salámy, syry a crackery no a nechýbala ani hruškovica. Všetko sme to do seba ládovali bez akýchkoľvek problémov hneď ako nás ponúkali. Asi o polnoci pani domáca zahlásila, že by bolo na čase ísť spať. Poďakovali sme za fantastické pohostenie a nanajvýš spokojní sme sa pobrali do senníka. Pán domáci sa ešte ponúkol, že ráno ide jeepom do Utekáča, tak ak by sme potrebovali zviezť dolu, nech sme o 7 ráno pripravení a pobalení. Súhlasili sme a ako larvy sme pozaliezali do spacákov a začali sa venovať spánku ... .. . (pokračovanie)

.. príprava ohňa na večernú opekačku ..
.. klobáska a pivečká u holanďanov na lazoch ..
.. náš dnešný interhotel ..
.. spokojná larva v senníku ..