O Jednom Výlete Keď Išla Karta

.. alebo z Tisovca cez Prahu do Lučenca
"Zákazník prečkal noc na streche pri komíne .. " (Šenkár v Tisovci)

Z Tisovca na Polom

(Tisovec, Pasiečky, Tŕstie, Krokava, Ratkovská Zdychava, Polom)

  V piatok okolo pol desiatej večer sme po nekonečne dlhej ceste z Brezna vystúpili v Tisovci. Nocľah sme mali dohodnutý na chate 'U Macka', ktorá sa nachádzala asi 15 minút peši od centra. Po ceste sme si všimli maličké zatvorené potraviny s krčmou, v ktorej postarší pánko práve umýval podlahu. Po príchode na chatu U Macka sme zistili, že pre nedostatok ubytovaných hostí (áno, boli sme to len my dvaja) tam nečapujú i napriek tomu, že sa na rohu budovy hrdo týčilo logo Černej Hory. Zložili sme si veci a ponáhľali odchytiť pánka v potravinách, či by sa nezľutoval a nepredal zopár plecháčov na dobrú noc. Napriek tomu, že bolo pred desiatou večer, pánko sa nad nami zľutoval a poskytol zopár pív s dôrazným prízvukom, aby sme ráno nahlásili ďalšiemu predavačovi, jeho zaťovi, ako nám týmto gestom zachránil životy.
  S pivkami sme sa vrátili na chatu, kde sa pri plnom demižóne vína bavili traja chalani z Dolian, ktorí si tu niekde v okolí určite legálne stavajú chatu pre príležitostné nachniapavky a iné dôležité spoločenské posedenia. Akosi som nepostrehol ich tvrdý prízvuk a na otázku: "Odkiaľ ste?" som štandardne odpovedal: "Od Karpát .." čo ich náramne pobavilo a hneď nás sfúkli, že sme Blaváci, tak nech ich neojebávame. Dokonca ani Ivove historické pozadie Rače neakceptovali. Popíjali sme si pivká, oni chlomtali to svoje víno a popri tom sme sa okrem iného dozvedeli, že ten najsvalnatejší z nich robí 96tky vkuse a vo voľnom čase zvíha železo, aby mal bicepsy jak ja stehná. Keď sme sa zberali spať, mládež sa vybrala na miestnu diskotéku a noc mohla začať ..

.. chata 'U Macka' v Tisovci ..

Hneď ráno sme namierili do potravinošenku, mladému predavčovi sme povedali príhodu s pivkami zo včerajšej noci, ktorý sa len usmial a súhlasne kývol hlavou, akože je všetko v poriadku. Nakúpili sme si raňajky a potraviny na najbližšie dni, keďže sme nevedeli kde skončíme a či budeme mať po ceste vôbec nejaký obchod. Strčil som si tresku do kapsy na kraťasoch, čo sa ukázalo ako nie najlepší nápad po prvých troch krokoch, ked sa mi skoro polovica vykydala. Pochopiteľne som s takýmito zadrbanými nohavicami kráčal dalších 5 dní. Kým sme sa naraňajkovali na mokrej zarosenej terase potravín, predavač nám porozprával veselú príhodu o miestnom štamgastovi, ktorého v zime vyvliekol von zo šenku o druhej v noci keď bolo vonku -15°C. Chlapík namiesto toho, aby sa pobral domov, sa radšej pokúsil zdriemnuť si v snehu, ale zrejme mu bola trošičku zima, lebo ho ráno našiel ako sa túli k ešte teplému komínu na plechovej streche tohto potravinošenku a vďaka tomu prežil v mraze celú noc ako hrdina. Keď ma prestalo baviť dolovať tresku z vačku, vyrazili sme po žltej značke smerom k prírodnej rezervácii Tŕstie v národnom parku Muránska planina. Žltú značku sme si po ceste celkom "obľúbili", keďže značky tejto farby väčšinou viedli do najväčších sračiek a dosť často sa nám svojvoľne strácali pred očami. O tom ale neskôr ..


  V Tisovci sme si ešte stihli pozrieť centrum, kde sa nachádza dom a pomník Dr. Vladimíra Clementisa, slovenského komunistického novinára, mysliteľa, politika a revolucionára v jednej osobe, ktorý bol v roku 1952 v procese s 'Protištátnym sprisahaneckým centrom pod vedením Rudolfa Slánskeho' odsúdený na smrť a popravený práve komunistami.

.. pamätník Slovenského národného povstania v Tisovci ..
.. evanjelický kostol postavený v rokoch 1825 až 1832 ..
.. dom Dr. Vladimíra Clementisa v Tisovci ..

Po žltej značke sme sa popri "krásnej" rozbitej a posprejovanej železničnej stanici Tisovec - mesto dostali na polia s peknými výhľadmi na celé okolie a pokračovali do lesov smerom na Pasiečky (826m). Práve tu sa pred nami začali objavovať prvé dubáky a suchohríby, ktoré sme nachádzali priamo pri chodníčkoch (aj počas ostatných dní výletu) a pritom ani netrebalo chodiť hlbšie do lesa. Akurát sme ich nezbierali, veď čo by sme s nimi počas túry robili ..

.. železničná stanica Tisovec mesto s hákovým krížom a samými hovnami v čakárni ..
.. vrch Hradová nad Tisovcom ..
.. krava, ktorá si nás hodnú chvíľu obzerala ..
.. pohľad na Tisovec ..
.. polia nad Tisovcom ..
.. pózujúci fešák na poli ..
.. Pasiečky (826m) ..

Za Pasiečkami sa nám naskytli prvé väčšie výhľady na Veporské a Stolické vrchy. Po ceste sme si zamaškrtili na malinách, černiciach a čučoriedkach, ktoré padli ako príjemná vitamínová desiata náramne vhod.

.. výhľad z Pasiečok ..
.. výhľady na vrchy Muránskej planiny ..
.. sladučké maliny ..

Rašelinové cestičky boli prekryté starými drevenými kvázi-mostíkmi, ktoré mali zabrániť zaboreniu sa po členky do bačorín. Ktohovie ako dlho tu už sú a koľko rokov ešte budú slúžiť návštevníkom týchto končín. Rovnako staré boli zrejme aj smerovníky s nulovými informáciami o časoch a destináciách. V malej studničke s fantastickou čírou vodou obklopenou čučoriedkovými kríkmi sme si doplnili zásoby vody a pokračovali ku pomníku Václava Vraného, ktorý sa nachádzal kúsok od studničky. Václav Vraný (starý otec Vladimíra Clementisa, rodom Čech a duchom Slovák, ktorý slúžil vede a národu obetave) tu zomrel na botanickej vychádzke vo veku 78 rokov. Vraný sa medzi botanikmi preslávil hlavne popisom výstupu na Gerlachovský štít z roku 1879, ktorý vyšiel v prvom ročníku literárneho časopisu Slovenské pohľady v roku 1881 a popisom flóry v oblasti najvyššieho vrchu Karpát ..

.. mostíky nad rašeliniskami ..
.. premočené rašeliniská ..
.. výborné čučoriedky ..
.. studnička pred Tŕstim ..
.. nulové informácie ..
.. pomník Václava Vraného, starého otca Vladimíra Clementisa ..
.. krásny kontrast prírody ..

Po chvíli sme prišli na Tŕstie (1121m), ktoré je križovatkou turistických chodníčkov Muránskej planiny, kde sa napája aj červená značka, ktorá sleduje starú medzihradnú cestu Fiľakovo - Muráň z roku 1644 pod názvom Cesta Márie Széchy. Tŕstie predstavuje horský masív s výrazným hlavným chrbtom vo výške 1000 - 1100 m.n.m. s najvyšším vrchom s výškou 1121m je dominantou vypínajúcou sa nad dolinou rieky Rimava. Tu sme stretli jediného turistu, staršieho pána s kvalitnou zrkadlovkou na krku, ktorý sa pýtal, odkiaľ ideme a kam máme namierené. Po krátkom rozhovore a prelistovaní vrcholovej knihy sme pokračovali ďalej, po zelenej značke smerom na Šaguľovú ..

.. keď sa k žltej pridáva červená, cesta Márie Széchy ..
.. veľký smerovník na vrchu Tŕstie (1121m) ..
.. 23 ročné tabuľky stále slúžia ..
.. Tŕstie ..
.. vrcholová kniha s poľským príspevkom na vrchu Tŕstie ..
.. trošičku väčší pavúk ..

Po pár metroch od vrchu sme zostali stáť s nemým výrazom tváre a otvorenými papuľami. Tak rozjebané lesy sme už dlho nevideli. Vyzeralo to tu, ako keby sa tadiaľto prehnal tankodrom a po svojich pásoch nechal krátery podobné ťažkej vojenskej technike. Chcel by som podotknúť, že nasledujúce fotky sú z prírodnej rezervácie, národného parku Muránska planina so 4. stupňom ochrany. Čo viac k tomu dodať, aspoň vidíme ako si ľudia vážia prírodu ..

.. prírodná rezervácia Tŕstie so 4. stupňom ochrany ..
.. prírodná rezervácia Tŕstie so 4. stupňom ochrany ..
.. prírodná rezervácia Tŕstie so 4. stupňom ochrany ..
.. takéto krátery tu zanechali ťažké lesné stroje ..

Prešli sme krátermi a vďaka tejto devastácii sme ani nenašli odbočku na výhľad, ktorú mapa ponúkala. Cesty boli rozmrdané na sračky a my sme sa v blate brodili okolo Nižného vrchu (1082m) smerom na Šagulovú.

.. taký malý suchohríbik ..
.. prírodná rezervácia Tŕstie ..
.. žubrienky ..
.. prírodná rezervácia Tŕstie ..
.. cesty rozmrdané na sračky ..
.. turista z čelade potulky ..
.. už len hodinu a pol do Krokavy ..
.. obed pri Šagulovej ..
.. hríbiky ..
.. studnička Poľana ..

Pri Šagulovej sme zadelili obed, predsa len nám od rannej tresky vyhladlo, rovno na značke bez akéhokoľvek výhľadu, stolíka, posedu alebo altánku. Rovno na zemi ako správni vandráci. Pokračovali sme do Krokavy, malej dedinky v ktorej sme pred 8 rokmi strávili nezabudnuteľného silvestra, opitý kurič nezakúril a ešte opitejšiemu kuchárovi zhorela večera, takže sme tam boli vymrznutí na kosť v totálnej zime a hladní jak Čenkovej deti. Už vtedy sme si viacerí povedali, že Krokava nikdy viac, ale čo by človek nespravil zo zvedavosti hlavne ak ide o dedinku, ktorá už v tom čase mala len 20 obyvateľov, maličký obecný úrad a ešte menšie potraviny otvorené len pár hodín každý tretí deň. V Krokave sa toho zmenilo o niečo viac, obecný úrad bol nefunčkný a potraviny už neexistovali. V Krokave už nežije nikto a chodia tam len chalupári občas na víkendy. Opustené a často rozpadnuté domy na jedinej ulici hýrili prázdnotou a pár chalupárov, opravujúcich si niektoré chatky na nás prekvapene pozeralo ako na zjavenie ..

.. výhľady nad Krokavou ..
.. krokavský senný tobogán ..
.. krokavské kozy bývajú v starom aute ..
.. chalupár pripravený na zimu ..
.. program obnovy dediny .. akurát nechápem načo v Krokave ..
.. krokavský dom ..
.. krokavský dom ..
.. krokavský dom ..
.. povala ..
.. kôlňa ..
.. jediná ulica v Krokave ..
.. Krokava ..
.. už aj strecha by potrebovala opraviť ..
.. krokavský dom ..
.. starý, zarastený a opustený ..
.. úradná tabuľa s dôležitými oznamami ..
.. zvonica v Krokave ..
.. obecný úrad v Krokave ..
.. odchody busov v Krokave ..
.. klimatizovaný dom ..
.. krokavský dom ..
.. Krokava ..

Hneď ako sme prešli celou Krokavou, zastavilo pri nás auto a milá pani sa spýtala, či nepotrebujeme zviesť. Nedbali sme a zviezli sme sa 6 km dolu do Vyšnej Burdy, odbočky na Ratkovskú Zdychavu. Práve tu si táto pani stavia agrofarmu, na ktorú vraj nevie nájsť správcu, pretože všetci v regióne priveľmi často nahliadajú na dno pohárika, čiže ak by ste mali záujem, bežte tam a hláste sa. Okrem iného nám spomenula, že má na predaj dom v Klenovci za cca 1000 Eur (väčšina rodinných domov aj s pozemkami v okolitých dedinkách končí buď v rukách cigánov alebo v lepšom prípade ich kúpi obec a dá zbúrať, aby sa predišlo problémom. Tak nám to potvrdili aj viacerí domáci). S pani sme sa rozlúčili a vybrali sa do neďalekej Ratkovskej Zdychavy. V tejto dedinke nebolo nič a tým myslím naozaj nič. Práve preto nás príjemne prekvapil úplne nový, ešte neotvorený penziónik, ktorý vznikol vďaka podpore eurofondov a o ktorom sa zatiaľ na internete nič nenachádza. Veľa psov, ktorí brechali ako o život a fungovali ako zvonček nás ubezpečilo, že sa zrejme predsa len niekto vo vnútri nachádza. Nemali tam síce pivo, ale strýco vedúci, spozorujúc veľké sklamanie v našich pohľadoch, nelenil a nedbal sa kvôli dvom fľaškám previezť autom do susednej, niekoľko kilometrov vzdialenej obce Rovné.

.. kravín pred Ratkovskou Zdychavou ..
.. Ratkovská zdychava ..
.. ratkovská krava ..
.. ktohovie koľko má rokov ..
.. ešte neotvorený penzión v Ratkovskej Zdychave ..

Strýco doniesol pivá a jeho syn, lokálny poľovník nám poradil skratku do Polomu, malinkej dedinky v horách. Skratka bola vlastne stará, roky nepoužívaná lesná zvážnica, ktorú sme niekoľkokrát stratili a radšej sa poberali vlastnou necestou cez všakovaké kriaky a popadané stromy. Po slušnom prevýšení a rozmočenom teréne sme sa konečne dostali na hrebeň, opäť na červenú značku, ktorá sem viedla z Tŕstia.

.. kravská lebka pohodená niekde v lese ..
.. skratka naspäť na hrebeň ..
.. Klenovské vrchy ..
.. drevený kríž nad Polomom ..

Z pekného hrebeňa sme zišli do neďaleko vzdialeného Polomu, malej osady na okraji Revúckej vrchoviny v nadmorskej výške 694 metrov, do ktorej vedie len jedna exponovaná cesta z Mútnika v okrese Hnúšťa. V Polome sme stretli dve tetky, ktoré nám poradili kúsok od ich domu, kde si môžeme rozložiť stany. Keď sme tam prišli, práve sa na spomínanej lúke pohybovalo stádo oviec s flegmatickým bačom a jeho akčným psom. Lúka bola celá posiata ovčími hovnami, tak nám chvíľu trvalo nájsť cca 3 metre štvorcové neobsratého miesta pre náš stan ..

.. typický dom v Polome ..
.. polomská stodola ..
.. Polom v plnej kráse ..
.. zrejme bývala škola ..
.. ďalší z domov v Polome ..
.. parádna kamenná stavba ..
.. stádo oviec na polomských lúkach ..

Tam sme na štvrtý krát postavili stan, lebo mi z hlavy nejak vypadol úplne jednoduchý postup. Medzitým nás prišla pozrieť jedna z tetiek, doniesla nám čerstvú zeleninu a ukázala mi miesto, kde si môžeme nabrať vodu. Zatiaľ kým sme bojovali so stanom, slnko zapadalo za horizont a západ sme stihli len tak tak. Ako dve buzničky sediace pred stanom popíjajúc biele víno z Rače sme si vychutnávali posledné kúsky zapadajúceho slnka nad Klenovskými vrchmi. Slnko nahradil mesiac a jasnú oblohu zasypalo tisícky hviezd. Prvý krásny deň bol za nami ..   (pokračovanie)

.. západ slnka z Polomu ..
.. večerná pohodička po celom dni na polomskej lúke ..
.. západ slnka nad Klenovskými vrchmi ..
.. mesiac nad Polomom ..