Východné Slovensko a Ukrajina

.. alebo fotoreportáž zo 430 šaľenych kilometrou po vychodze
"Ňemam peňeži na fotku, pošleš mi poštou do Papína?" (pastierka jalovíc v Nechválovej Polianke)

Osadné a nekonečná cesta domov

(Snina, Pichne, Nechválova Polianka, Zubné, Papín, Nižná Polianka, Osadné, Vyšná Polianka, Svetlice, Výrava, Čabalovce, Medzilaborce - 88 km)

  Pani domáca mi pripravila skvelý hemendex a po raňajkách som vyrazil na dedinky so srandovnými názvami Pichné a Zubné. V Pichnom majú ľudia zvláštne hobby, zbierajú V3Sky a skladujú ich na záhradách. Prvá zmienka pochádza z roku 1343 s názvom obce Pinnye. Obec Postupne prešla niekoľkými zmenami. Už v roku 1808 mala názov Pichne. Symbolom obecného znaku je kopija, ktorá znamená, že v obci žili kopijníci kráľa M. Čáka Trenčianskeho, ktorí kopije vyrábali a v prípade potreby používali. Oproti obecnému úradu bolo nejaké vojenské delo. Nad dedinou som stretol pastierku jalovíc Margitu Brečkovú, ktorá ochotne a rada zapózovala aj so svojimi psami. Chcela aj fotku, ale keďže nemá email, ani počítač, dokonca ani televízor, tak ma poprosila, či by som jej foto poslal poštou. Pochádza z dedinky Nechválova Polianka, čo je úplna riť, kde nie je ani obecný úrad, pošta, obchod, proste nič. Z 90 pôvodných domov je obývaných už len pár, úplnou náhodou som stretol najstaršiu obyvateľku obce, 97 ročnú pani, ktorá bola nesmierne vďačná za kávenku, ktorú som jej podaroval. Bolo to jediné jedlo, ktoré som so sebou mal, ale pri pohľade na ňu mi bolo jasné, že sa jej viac zíde ako mne ..

.. Pichne .. dúfam, že tu nikto nikoho nepichne ..
.. zbierka V3Sok na záhrade ..
.. ďalšie vraky áut ..
.. delo pred obecným úradom ..
.. obecný úrad Pichne ..
.. prícestný kríž nad Pichným ..
.. výhľad na Pichne ..
.. pastierka Margita so psami ..
.. Gitka má rôzne zúbky ..
.. no jo, okres Humenné ..
.. Nechválova Polianka .. úplna riť ..
.. domček v Nechválovej Polianke ..
.. ďalší domček v Nechválovej Polianke ..
.. väčšina domov a okolitých budov je opustená ..
.. tuto ujo stavbár zrejme zabudol vodováhu ..
.. ani tieto okná nie sú moc vo vodováhe ..
.. kedy bola táto bránka naposledy používaná? ..
.. 97 ročná starenka .. najstaršia obyvateľka Nechválovej Polianky ..
.. jeden z pôvodných domčekov v Nechválovej Polianke ..
.. ďalšia starenka, táto sa ešte starala o svoju chalúpku ..
.. ale ako vidieť aj tu, vodováha sem zrejme nikdy nedorazila ..
.. a ďalší opustený domček ..

Z Nechválovej Polianky som sa vrátil na hlavnú cestu a pokračoval na Zubné, kde som stretol 2 pani, ktoré boli na hríboch. V týchto regiónoch ich rastie naozaj veľa o čom svedčia plné košíky. V obci Zubné som sa ani poriadne nezastavil, nebol tu obchod, ani krčma, len kostol na kopci a nikde nikoho. Pokračoval som teda na Papín, kde som našiel otvorený šenk, bolo niečo po desiatej ráno keď odtiaľ vychádzal totálne nachniapaný domorodec na bicykli. Hádzalo ho jak pinballovú guličku zo strany na stranu, ale nezdrbal sa ani raz. Zrejme má nejakú sebareflexiu a dokáže ustáť aj takýto náročný terén.

.. hríbov v lesoch pri Pichnom a Zubnom rastie naozaj veľa ..
.. Zubné ..
.. kostolík v Zubnom ..
.. pohľad na okolité hory za Zubným ..
.. drevený prícestný kríž z 19. storočia ..
.. tuším z roku 1899 ..
.. predaj kurčiat na objednávku ale aj voľne v Papíne ..
.. plagát na film Osadné v Papíne ..
.. nákupné stredisko v Papíne ..
.. typické východoslovenské cesty medzi dedinkami ..

Pokračoval som do Nižnej Jablonky, odkiaľ som sa chcel ďalšou skvelou skratkou vybrať do Osadného. Keďže som tento film nevidel, chcel som si aspoň pozrieť dedinku, kde sa natáčal. Aj keď som si nedávno povedal, že už radšej žiadne skratky, skúsil som túto nenápadne vyzerajúcu cestičku popri potoku a neskôr kukuričnom poli. Skončil som znova v blate a v prdeli. Tentokrát som sa ale radšej vrátil a prišiel pekne do Osadného cez Hostovice. Prvá zmienka o obci Hostovice pochádza z roku 1354. Obyvatelia pracovali v rozľahlých lesoch, pálili uhlie a chovali dobytok. Nachádza sa tu grécko-katolícky kostol z roku 1764, ktorý bol postavený na mieste pôvodného dreveného kostola. Pod obcou je vodný mlyn z konca 19. storočia. Nikto ma nepohostil a tak som pokračoval do Osadného ..

.. Nižná Jablonka ..
.. pamätná tabuľa v Nižnej Jablonke ..
.. skratka cez kukuričné pole ..
.. no jo .. zle .. takže sa musím vrátiť ..
.. Hostovice ..
.. výhľad z Hostovíc ..
.. cesta do Osadného ..

Osadné je obec v okrese Snina na východe Slovenska. Obec sa rozkladá na brehoch riečky Udava v nadmorskej výške 385 metrov južne od Národného parku Poloniny a CHKO Východné Karpaty. V roku 2006 tu žilo 192 obyvateľov. V obci sa nachádza niekoľko chalúp napospol neprekračujúcich vekom sto rokov, gréckokatolícky kostol a pravoslávny kostol. S menom Osadné sa po prvýkrát stretávame v roku 1948. Predtým sa obec nazývala Telepovce a vznikla niekedy medzi polovicou 15. a polovicou 16. storočia. Obec je rozložená v dĺžke niekoľkých stoviek metrov po oboch brehoch riečky Udava. V smere na sever je potom ukončená zákazom vjazdu na hranici CHKO Východné Karpaty. Na severe obce sa na pravom brehu nachádza ústav pre postihnutých a ďalej niekoľko tradičných chalúp. Na ľavom brehu sú zo severu gréckokatolícky klasicistický kostol z roku 1972 obklopený voľne prístupným cintorínom a o niekoľko desiatok metrov nižšie pravoslávny kostol vo staroruskom štýle z roku 1930. V krypte kostola potom ostatky 1025 vojakov z prvej svetovej vojny. Na severe sa začína v obci žltá turistická značka, ktorá ďalej pokračuje na sever cez hraničný vrchol Balnica do Poľska. Severne od obce sa v lesoch pri hranici s Poľskom nachádza lesnícky náučný chodník. Slovenský režisér Marko Škop nakrútil o obci dokumentárny film Osadné, ktorý na filmovom festivale v Karlových Varoch získal cenu za najlepší dokumentárny film nad 30 minút. Film je príbehom starostu Ladislava Mikuláška, pravoslávneho kňaza Petra Soroku a rusínskeho aktivistu a humoristu Fedora Vica. Všetci traja veria, že drobnú obec na konci Slovenska ešte možno zachrániť, obnovujú v nej turistický ruch a ak na to nestačia sami, hľadajú pomoc v Bruseli ..

.. Osadné ..
.. zbytky niečoho, čo vyzeralo ako cverny ..
.. stará drtička dreva ..
.. toto by bolo dobré premazať ..
.. žeby kravín? ..
.. opustené ..
.. a dvere nikde ..
.. drevená šopa ..
.. dedinská navigácia ..
.. zaujímavosti Osadného a okolia ..
.. informácie o soche ..
.. náučný chodník Udava - Solinka ..
.. medvedia socha, symbol Osadného ..
.. pamätník v obci ..
.. rudá rudá rudááá ..
.. sláva osloboditeľom! ..
.. obecný úrad Osadné ..
.. rozličný tovar nemôže chýbať ..
.. kostolík v Osadnom ..
.. pohľad z opačnej strany ..
.. zbytky rodinného domu ..
.. jemne naklonené krmítko ..
.. ale vyzerá štýlovo ..
.. JRD Osadné ..
.. škodovečka ..
.. škodovečka ..
.. ďalší vrak ..
.. v prvom dome v Osadnom bývajú menej prispôsobiví občania ..
.. príroda a okolie je tu prekrásne ..
.. výhľad na okolie pred Osadným ..

Z Osadného som sa vybral naspäť cez Hostovice do Svetlíc, Výravy a cez Čabalovce do Medzilaboriec. Svetlice sú malebná dedinka rozprestierajúca sa na úpätí Východných Beskýd. Obec má málo obyvateľov v dôsledku udalostí po 2. svetovej vojne. Veľa mužov išlo bojovať na front a ženy s deťmi ostávali doma. Následky sú viditeľné aj v terajšom čase. V dedine nájdeme skôr domy, v ktorých býva samá žena, ako domy s manželským párom. Samozrejme staršej vekovej skupiny. Nuž a s tým súvisí aj fakt, že tu často stoja už len prázdne domčeky. V zime to vyzerá aj tak, že tam nik nebýva. Prefrčal som cez Výravu, kde boli aj potraviny, ale zatvorené, tak som dúfal, že bude nejaká krčma v Čabalovciach. Čabalovce a Sterkovce, tvoriace od konca 19. storočia jednu obec Čabalovce, sa zemepisne nachádzajú v severovýchodnej časti východného Slovenska, pod svahmi beskydských vrchov CHKO Východné Karpaty. Založenie obce Čabalovce, podobne ako aj ostatných okolitých rusínskych dedín, nie je v historickej literatúre presne zdokumentované. Ich vznik v 15. storočí sa predpokladá iba na základe písomných správ o osídľovaní územia severného Zemplína. Bola tu otvorená jedna krčma, pred ktorou sa hrali dvaja mladí cigáni a obzerali si môj bajk. Neskôr si začali obzerať plné cyklotašky, tak som bol troška nervózny. Kopol som do seba kofolu a pokračoval do Medzilaboriec. Najstaršia zmienka o Medzilaborciach je v donácii uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého zo 7. januára 1347. V období 1. ČSR v kraji vládla nezamestnanosť, silné vysťahovalectvo a nízka životná úroveň. Počas 2. svetovej vojny bolo mesto znova viackrát zničene. 23. februára 1945 bolo v Medzilaborciach založené Štátne ruské gymnázium. Z hľadiska historického je dôležitý fakt, že po oslobodení v roku 1945 sa Medzilaborce stali prvým okresným sídlom na území ČSR. Túto funkciu plnilo mesto do roku 1960. Od roku 1960 patrilo do okresu Humenné. V Medzilaborciach sa nachádza známe múzeum Andyho Warhola, ktoré bolo otvorené 30. júna 1991 vďaka iniciatíve Johna Warhola, viceprezidenta nadácie Andyho Warhola v New Yorku a ďalších nadšených propagátorov zakladateľa popartu. Stála expozícia múzea bola koncipovaná tak, aby vizuálne i obsahovo pojala súvislosť všetkých faktov okolo zriaďovaní múzea i samotného Andy Warhola. Andy Warhol je známy umelec, ktorý vedel z každodenných vecí spraviť umenie. Veľká sála múzea patrí originálom a plagátom Andy Warhola, výtvarníka, predstaviteľa pop-artu, ktorého rodičia pochádzali z neďalekej obce Miková. Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach je jedinou inštitúciou v Európe, ktorá sa venuje dielu a pôvodu jedného z najvýznamnejších umelcom druhej polovice 20. storočia Andymu Warholovi. Negatívnou stránkou Medzilaboriec je veľké množstvo cigánov, ktorí žijú v dvoch getách, pri stanici a pri Tescu, hneď oproti múzeu. Vrhli sa na mňa ako supy a pýtali si drobáky. Dvom deckám som dal 40 centov, ale vzápatí staršia dievčina zakričala "má!" a v tom momente vybehlo celé komando cigáňov, tak som začal zdrhal jak o život.

.. Svetlice ..
.. kostolík vo Svetliciach ..
.. zaujímavo riešené okno na dome vo Svetliciach ..
.. domček bez skla ..
.. Výrava ..
.. kostolík vo Výrave ..
.. renovácia rozličného tovaru ..
.. kopy hnoja na poli ..
.. nádherná príroda ..
.. Čabalovce v pozadí ..
.. a kravy sa pasú ..
.. kostolík v Medzilaborciach ..
.. múzeum Andyho Warhola ..
.. múzeum Andyho Warhola ..
.. socha Andyho Warhola ..
.. cyklisti v Medzilaborciach .. zdravím vás, chalani ..
.. ďalší menej prispôsobiví občania slovenskej republiky ..
.. Kostitras .. zrejme kvoli kvalite ciest ..
.. nemáš drobné? ..
.. prežil .. ako tak .. zničené osky a stred ..
.. zastávka v Medzilaborciach ..

Na stanici som si kúpil lístok na vlak. Boli 4 hodiny poobede a chcel som sa nejak dostať domov čím skôr. Bohužiaľ, naše vlaky chodia ako chodia a tak najbližší osobák mi išiel o 16:19 do Humenného, odtiaľ ďalší do Prešova a odtiaľ rýchlik o 22:30 do Bratislavy. Na hlavnú stanicu som prišiel o siedmej ráno, totálne nevyspatý, lebo prešovčania vo vlaku "še zabavali a zabava gradovala počtom vypitej paľenky" a tak som len driemal až domov. Rýchlo som sa otočil domov, hodil sprchu a ponáhľal sa do práce. Celý deň som sedel jak vyoraná myš ale plný zážitkov z príjemného výletu na východ ..

.. železničná stanica v Humennom ..

Záver

  Nepovedal by som, že na východnom Slovensku nič nie je, že sa tam neoplatí cestovať a vidieť polorozpadnuté, opustené domčeky, chudobu ktorá tam stále je a krásy Bukovských vrchov v národnom parku Poloniny. Je to nádherný kraj a vrele ho doporučujem navštíviť, či už autom, bicyklom alebo peši. Nájdete tam oveľa viac, ako ste videli na týchto fotkách, stretnete tam veľa milých ľudí pozašívaných v bohom zabudnutých dedinkách, v ktorých zub času hraje svoju hlavnú rolu. Nebudem ľutovať, že som sa do týchto končín vybral a určite sa tam plánujem vrátiť. Tento trip som absolvoval sám, ak som vás týmto motivoval, dávajte si pozor hlavne na Ukrajine a nezabudnite na mapy.

Ak sa vám táto cyklotúra páčila, môžete ju lajknúť cez fejsbúk.
Ďalšie podobné reportáže nájdete na tejto stránke.
Vďaka za váš čas! .. Mnk Fcbk [11/2009]