Východné Slovensko a Ukrajina

.. alebo fotoreportáž zo 430 šaľenych kilometrou po vychodze
"Aké centrum, čo by ste chcel, tam, tu a toto je centrum .." (pani v Snine)

Zaniknuté Rusínske obce a Starina

(Nová Sedlica, Uličské Krivé, Ruský Potok, Kolbasov, Topoľa, Runina, Smerekovica, Ruské, Veľká Poľana, Starina, Vodná nádrž Starina, Jalová, Stakčín, Snina - 94 km)

  Po výbornom pressku a ešte lepších raňajkách som vyrazil. Chcel som si ušetriť cestu tak som sa vybral po modrej značke z Uličského Krivého do Ruského Potoku. Zo začiatku to bolo fajn, poľná cesta, troška mokrá (som aj zabudol, že včera bola silná búrka) a neskôr trocha blatová. Kopec začal rásť, cesta sa zhoršovala, až som skončil pri popadaných stromoch v obrovskom stupáku. Neskôr sa z cesty stal len chodník a viedol cez černice, pŕhľavu a bol úplne mokrý a blatový. Parádna skratka, hovorím si, ale ani za boha som sa nechcel vrátiť, chcel som pokračovať po modrej až do Ruského Potoku, podľa pôvodného plánu. Vyšiel som na čistinke, kde značka viedla rovno do černíc, po tejto trase nešiel nikto roky rokúce súdiac podľa prešľapanosti. Tadiaľto som nedokázal prejsť ani peši, nieto ešte s bicyklom, tak som odbočil na najbližšiu traktormi vyjazdenú cestu a snažil sa nájsť východ z lesa. Trištvrte hodiny som blúdil po lese, kým som našiel poriadnu prejazdenú lesnú cestu a ňou sa vydal dolu. Vyšiel som na dákej lúke pomerne vysoko v horách. Po chvíli som zišiel nižšie a uvidel dedinu, dúfajúc že som v Ruskom Potoku. Neďaleko oberali staršie ženy černice, tak som sa ich spýtal, že či sa dostanem rovno dolu do Ruského Potoka keď sa spustím vyšľapaným chodníkom. Zasmiali sa a povedali mi, že to je Uličské Krivé. Kurva, veď odtiaľ som vyrazil, hovorím si v duchu. Spustil som sa teda chodníkom dolu a vyšiel som zhruba kilometer ďalej odkiaľ som vyrazil .. Fasa Manikova skratka zas raz .. stratil som skoro 2 a pol hodiny, totálne blatový a zničený z tlačenia naloženého bajku do strmých kopcov .. Už žiadne skratky hovorím si a pokračujem po ceste do Uliča a pekne do Ruského Potoku ..

.. tekvica na poli v Uličskom Krivom ..
.. lesná cesta do hory ..
.. zatiaľ pomerne suchá lesná cesta ..
.. rozjazdená blatová cesta ..
.. nevládzem, chvíľa odpočinku po tlačení bajku ..
.. čistinka v horách, kam som zablúdil ..
.. hurá dedina, dúfam, že to bude Ruský Potok ..
.. veľké hovno, je to znova Uličské Krivé .. 2 a pol hodiny v prdeli vďaka mojej "skratke" ..

Prišiel som do Ruského Potoku, obce založenej na valašskom práve, na území humenského panstva v 16.–17. storočí. Obyvateľstvo sa živilo prácou v poľnohospodárstve a lesoch. Nachádza sa tu národná kultúrna pamiatka drevený kostol sv. Michala archanjela z roku 1740 (v kostole sú uložené veľmi cenné liturgické knihy zo 17. storočia, písané cyrilikou) a drevená zvonica. Našťastie tu bol otvorený malý škaredý bufet, kde som si dal jedného lahváča, keďže som bol dosť zničený svojou lesnou "skratkou". Pri kostole som chcel odfotiť dáku babičku, ale keď videla, že mám foťák tak si čupla a schovala sa za bránkou, asi nejaká čarodejnica alebo čo ..

.. Ruský Potok ..
.. národná kultúrna pamiatka drevený kostol sv. Michala archanjela z roku 1740 ..
.. národná kultúrna pamiatka drevený kostol sv. Michala archanjela z roku 1740 ..
.. národná kultúrna pamiatka drevený kostol sv. Michala archanjela z roku 1740 ..
.. kostol v Ruskom Potoku ..
.. starenka, čo sa mi schovávala ..
.. jeden z domov v Ruskom Potoku ..
.. Bufet v Ruskom Potoku ..
.. šopa weď ..

Ak sa mi zdal obecný úrad v Ladmovciach divný, pretože bol zelený, tak v Kolbasove majú pre zmenu úplne ružový. Možno je starosta gejko, alebo bola akcia na farbu v Baumaxe, inak si to vysvetliť neviem. Existencia obce Kolbasov bola písomne prvýkrát doložená v r. 1492. Patrila humenskému panstvu, v 17. stor. panstvu Stropkov a od r. 1830 Grécko-katolickému biskupstvu v Prešove. V strede obce je kamenný grécko-katolícky kostol z roku 1886 – chrám Troch svätiteľov, v ktorom sa nachádzajú vzácne ikony na plátne a dreve. Okrem tabule na počesť oslobodenia sovietskou armádou umiestnenej na budove obecného úradu, pripomína vojnu aj tabuľa na uctenie pamiatky židovských občanov zavraždených Banderovcami v roku 1945, ktorá sa nachádza na budove obecného úradu. V obci sa nachádza vojenský cintorín z prvej svetovej vojny s 33 pochovanými vojakmi ..

.. chlapík v Kolbasove ..
.. rozličný tovar v Kolbasove ..
.. obecný úrad v Kolbasove ..
.. most nikam ..

Nasledovala Topoľa, prvý písomný doklad o obci sa nachádza v daňovom súpise z roku 1588. Drevený kostolík z roku 1650, ktorý sa tu nachádza je národnou kultúrnou pamiatkou. Pri kostolíku je vojenský cintorín z prvej svetovej vojny s 240 pochovanými vojakmi. Topoľa je rodiskom Alexandra Duchnoviča (1803-1865), národného buditeľa Rusinov – Ukrajincov, ktorý má v strede obce postavený pamätník. Je považovaný za vedúcu osobnosť národného hnutia na východnom Slovensku a Podkarpatsku. Často je ozančovaný za prvého národného učiteľa. Alexander Duchnovič bol tiež básnikom, autorom divadelných hier, historikom, zakladateľom ľudových škôl, autorom učebníc pre žiakov a ich učiteľov. V polovici 19. storočia sa stal ústrednou postavou kultúrneho života veriacich prešovskej gréckokatolíckej eparchie. Najmä však tým, že založil prvý internát na východnom Slovensku pre deti z chudobných rodín. Pri areáli bývalej kúrie sa nachádza židovský cintorín. Tu som našiel 1 Kčs z roku 1962.

.. Topoľa ..
.. dom v Topoli ..
.. opustený dom v Topoli ..
.. park Alexandra Duchnoviča ..
.. Alexander Duchnovič ..
.. vojenský cintorín ..
.. vojenský cintorín ..
.. drevený kostolík z roku 1650 ..
.. domček v Topoli ..
.. hrniec a tehla ..
.. pravá Topoľská sliepka ..
.. sliepky pri smetiaku ..
.. ďalší z pekných domčekov ..

Ivo mi poradil, aby som určite nevynechal rázovitú obec Runinu, ktorá sa nachádza v Runianskej kotline. Prvá zmienka o obci je z roku 1568, kedy patrila k humenskému panstvu Drugethovcov, neskôr rôznym rodinám. Na mieste pôvodného dreveného kostola z roku 1796, poškodeného v 1. svetovej vojne, stojí nový murovaný pravoslávny kostol. V obci sa nachádza cintorín vojakov padnutých v prvej svetovej vojne s 90 pochovanými vojakmi. Pod obcou stojí pomník padlým v 1. svetovej vojne. Nad obcou je pútnické miesto zjavenia panny Márie s liečivou vodou Tri studničky. Obec Runina bola v minulosti najneprístupnejšou obcou obcou v Uličskej doline. Z Runiny do Topole trebalo prekonať veľa riečnych brodov ktoré boli v období dažďov nepriechodné, takže obce Topoľa a Runina začali budovať novú cestu. Na mieste kde sa stretli, postavili kameň, do ktorého bola vsadená kamenná doska ako pomník vojakom z 1. svetovej vojny. Hustota obyvateľstva v tejto dedinke je 3 na kilometer štvorcový, no nie je to paráda? Inak Runina bola jedna jediná dedinka, kde som stretol vôbec nejakých turistov ..

.. Runina ..
.. runinský domček ..
.. pamätná tabuľa na obecnom úrade ..
.. kostolík v Runine ..
.. turistika začína v Runine ..
.. interiér kostolíka ..
.. kostolík v Runine ..
.. zvonica pri kostolíku ..

Z Runiny som sa vybral po vyznačenej ceste ku vodnej nádrži Starina. Vodná nádrž Starina sa nachádza v najvýchodnejšom cípe Slovenska, v severovýchodnej časti Zemplína na území okresu Snina. Je vybudovaná na hornom toku rieky Cirocha v Bukovských vrchoch, na území národného parku Poloniny. Vodná nádrž má objem 60 milión metrov kubických vody a rozprestiera sa na ploche 240 hektárov, priehradný múr má výšku 50 metrov. Bola vybudovaná v rokoch 1983 až 1988 pre zásobovanie regiónu východného Slovenska (najmä Prešova a Košíc) pitnou vodou. Jej výstavbe predchádzalo vysťahovanie 7 dedín z dôvodu ochranného pásma zdroja pitnej vody nad nádržou v 70. rokoch 20. storočia. Išlo o obce: Dara, Ostrožnica, Ruské, Smolník, Starina, Veľká Poľana a Zvala. Vybral som sa po vyznačenej dezolátnej ceste so zákazom vjazdu pre autá do miest, kde sa tieto obce nachádzali. Chcel som odfotiť informačnú tabuľu obce Ruská pre Kučku, keďže jej mamina odtiaľ pochádza. Prvé navštívené miesto bola oblasť obce Smerekovica, sem tam ešte bolo vidieť miesta, kde bola voľakedy normálna cesta (zostali po nej železné zábradlia). Miesto na bicyklovanie je to absolútne úžasné, desiatky kilometrov v peknej prírode bez jediného auta, motorky alebo ľudí vôbec. Nestretol som tu nikde nikoho, až do obce Jalová, kam som prišiel po pár hodinách ..

.. zaniknutá Rusínska obec Smerekovica ..
.. tu bola voľakedy cesta ..
.. v týchto miestach sa nachádzala Smerekovica ..
.. čo zostalo z cesty ..
.. sedlo Zálomy ..
.. hríbik ..
.. príroda v okolí Ruskej ..
.. Ruské ..
.. Ruské ..
.. karavan ..
.. tu sa nachádzala obec Ruské ..
.. obec Ruské ..
.. obec Ruské ..
.. stará kamenná cesta ..
.. obec Veľká Poľana ..
.. jediný existujúci pôvodný rodinný dom ..
.. jediný existujúci pôvodný rodinný dom ..
.. jediný existujúci pôvodný rodinný dom ..
.. prícestný kríž z roku 1923 ..
.. rozsypaný nápis na kríži ..
.. drevená kaplnka ..
.. zbytky nejakého domu ..
.. opustený vojenský cintorín ..
.. vojenský cintorín ..
.. ruiny gréckokatolickej cerkvi z roku 1784 ..
.. výhľad z cintorína ..
.. výhľad z cintorína ..
.. zbytky elektrárne ..
.. vodný zdroj Starina ..
.. Bukovské vrchy ..
.. vodná nádrž Starina ..
.. vodná nádrž Starina ..
.. obec Starina ..

Po niekoľko kilometrovej trase som sa dostal dobrým zjazdom ku rázcestiu smerom na Stakčín a Jalovú. Oskočil som si ešte do Jalovej pozrieť starý kostolík. V roku 1944 boli obyvatelia obce evakuovaní do už neexistujúcej obce Dara. Drevený kostol z roku 1792, bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Upravený bol v roku 1831 a koncom 2O. storočia prestavaný. Interiér je z polovice 18. storočia. Z Jalovej som pokračoval cez Stakčín do Sniny, kde som sa ubytoval u príjemnej pani Fridrichovej, kde vrelo doporučujem ubytovanie aj pre ďalších potenciálnych turistov v oblasti Sniny.

.. obec Jalová ..
.. tento to už má zrátané ..
.. drevený kostolík v Jalovej ..
.. kostol v Stakčíne ..
.. konečne Snina ..
.. to sú teda názvy dedín ..
.. Snina downtown ..
.. Snina ..
.. Snina ..
.. námestie v Snine ..
.. ubytovanie u pani Fridrichovej ..