Východné Slovensko a Ukrajina

.. alebo fotoreportáž zo 430 šaľenych kilometrou po vychodze
"Na Kremenec už nechoďte, treba ísť skoro ráno, do večera sa nevrátite .." (domáci pánko v Novej Sedlici)

Bukovské Vrchy a Kremenec

(Ubľa, Ruská Volová, Holica (538m), Ulič, Uličské Krivé, Zboj, Nová Sedlica, Stužická rieka, Kremenec (1221m), Kamenná lúka, Čierťaž, Nová Sedlica - 38 km bike & 19 km hike)

  Na motoreste Milka som sa zobudil sám. Žiadny personál, prevádzkar, hostia, proste nikto. Podľa dohody som zamkol a kľúč hodil do schránky a vyštartoval na Ruskú Volovú. Našiel som parádnu cestu, ktorá bola uzavretá pre motorové vozidlá a tak som príjemne pomaličky udieral do pedálov a čakal, kým padne ranná rosa a roztrhá sa hmla. Hory dýchali prvú ligu a obloha bola mierne zatiahnutá.

.. križovatka - Ruská Volová ..
.. takto nejak bolo ráno ..

Dorazil som do obce Ruská Volová, ktorú založil Šoltýs s valašskými usadlíkmi v polovici 15. storočia na území humenského panstva. Najstarší písomný doklad je z roku 1492, rodákom z obce bol Fedor Hlavatý, kapitán zbojníckej družiny pôsobiacej v 15. storočí. Nachádza sa tu grécko-katolícky kostol z roku 1891, ktorý bol postavený namiesto pôvodného dreveného. Okrem iného sa tu dá nájsť aj autobusová zastávka, ktorá má aj po 16 rokoch od rozdelenie Československa nápis ČSAD. V tejto dedinke zastal čas a vyzerá to v nej nasledovne ..

.. vstup do Ruskej Volovej ..
.. dom v Ruskej Volovej ..
.. ČSAD zastávka ..
.. kôlňa v Ruskej Volovej ..
.. pôvodný dom v obci ..
.. toto auto už asi jazdiť nebude ..
.. stará odparkovaná 1203ka na jednej zo záhrad ..
.. ďalšia kôlňa s veľmi podobnou architektúrou ..
.. jemne hrdzavá stopka, táto značka videla červenú farbu naposledy keď tu boli Rusi ..

V Ruskej Volovej končila cesta a tak som sa vybral skratkou cez hory do Uliča. Chvíľami bola vyznačená cesta, tak som išiel po značke. Neskôr som odbočil na o-dosť-horšiu cestu, až som skončil na Holici. Pekná malá vyhliadka s výhľadom na národný park Poloniny ma milo prekvapila, ale čo ma neskutočne otravovalo, bolo množstvo malých múch, ktoré sa dokonca nechali odfotiť .. Z Holice som sa vybral po náučnom chodníku do Uliča, ale hneď pri prvej značke som zistil, že tade to nepôjde kvôli burine vyše pása, pŕhľave a neprechodenej cestičke. Zrejme aj do týchto končín nechodí moc turistov, ja som zatiaľ nestretol nikoho. Ani dnes, ani včera, ani predvčerom .. Bohom zabudnutý kraj .. Vrátil som sa teda na asfaltku a pokračoval po nej do Uliča. Cesta ale zrazu zmizla, zrejme ju podmyla voda a v strede cesty priepasť. Už som pochopil, prečo tu nejazdia autá, takéto niečo som nečakal ..

.. voda si cestičku vždy nájde ..
.. Holica ..
.. Holica (vyhliadka) ..
.. výhľad z vyhliadky na Holici ..
.. nekonečno veľa múch ..
.. Poloniny ..
.. na vyhliadke za asistencie doktora samospúšťa ..
.. Uličský náučný chodník vedie do tejto húštiny ..
.. a cesta zmizla ..
.. vojenská pozorovateľna nad Uličom ..

Obec Ulič, založená na valašskom práve koncom 14. alebo začiatkom 15. storočia. Prvá doložiteľná správa pochádza z roku 1451, kedy dvorský sudca Ladislav z Pavloviec (nad Uhom) riešil dedičské záležitosti Drugethovcov týkajúce sa panstva Humenné, ktorého majetkovou súčasťou bol aj Ulič. Ďalšia zmienka o Uliči pochádza z obdobia pôsobenia zbojníckej družiny Fedora Hlavatého, ktorej členmi boli v roku 1492 aj obyvatelia obce Ulič. Ten Fedor bol zrejme hustý zbojník, veď bol z Ruského Volového, ale chlapcov v družine mal aj z Uliča .. Prvá vicinálna (štátna) cesta do Uliča bola postavená až koncom 19. storočia. Začínala vo Veľkom Bereznom a pokračovala do Zboja. V roku 1908 bola dokončená úzkokoľajka zo Zabroďa, ktorá viedla z Uliča, dolinou Zbojského potoka, až nad Novú Sedlicu. Prípojka smerovala z Uliča do Kolbasova. Slúžila nielen na prepravu dreva, ale aj osôb, pošty a ostatného potrebného tovaru a materiálu. Jej fungovanie znamenalo výrazne zlepšenie spojenia obcí uličskej doliny s V. Bereznym, Užhorodom a ostatnými dedinami a mestečkami Užskej župy. Počas druhej svetovej vojny bola obec v rokoch 1939 – 1944 súčasťou Maďarska. Obec bola oslobodená 26. októbra 1944. Banderovci tu 6. decembra 1945 zavraždili štyroch členov židovskej rodiny. V roku 1947 bola v obci zriadená správa štátnych lesov. Prvá autobusová linka Snina – Ulič – Zboj, ešte po starej ceste, prechádzala obcou od 17. júla 1947. Výstavba novej cesty cez sedlo Karcaba sa začala v roku 1951. Doteraz je to jediná štátna cesta spájajúca obce uličskej doliny s okolitým svetom.

.. družstvo v Uliči ..
.. lyžiarsky vlek Ulič aj s odparkovaným ratrakom ..
.. LPM š.p., Ulič ..
.. domček v Uliči ..
.. pohľad do obývačky v typickom domčeku v Uliči ..

Ďalšou navštívenou dedinkou bolo Uličské Krivé. Legenda o vzniku obce hovorí, že v chotári obce Ulič na brehu rieky "Zbojská Ruček" pásol svine "Kondas" – pastier svíň. Tento pastier však kríval na jednu nohu. Na mieste kde si postavil kolibu, neskôr vznikla obec. Túto pomenovali po krívajúcom pastierovi – "Krivij, Krivý". Pod takýmto názvom túto obec dodnes nazývajú všetci obyvatelia okolia. Keďže obcí s názvom KRIVÉ je veľa, neskôr dostala k názvu i dodatok Uličské Krivé, pretože sa nachádza v blízkosti Uliča. Druhá svetová vojna spôsobila obci Uličské Krivé veľké škody a utrpenie. Obec bola dňa 7.4.1939 okupovaná maďarskými vojskami. Bolo to obdobie odriekania, častého hladu a útrap. V obci bol zriadený horthyovským maďarskom miestny láger, ktorý slúžil v období maďarizácie na nútené práce (výrub lesnej hmoty, pálenie uhlia a pod.) Drevná surovina a uhlie boli transportované do Nemecka. Pracovať museli deti a starci bez nároku na mzdu a stravu, ktorú si museli zabezpečiť sami. V obci sa dodnes nachádza národná kultúrna pamiatka drevený kostolík sv. arch. Michala z roku 1718, s barokovými detailmi a nečlenenou konfiguráciou strechy. Trojpriestorová stavba s presbytériom, loďou a podvežím zrubovej konštrukcie. Hlavný oltár a etážový ikonostas z polovice 18. storočia sú riešené v tradícii východoeurópskeho baroka so slohovými prvkami rokoka.

.. národná kultúrna pamiatka drevený kostolík sv. arch. Michala z roku 1718 ..
.. národná kultúrna pamiatka drevený kostolík sv. arch. Michala z roku 1718 ..
.. národná kultúrna pamiatka drevený kostolík sv. arch. Michala z roku 1718 ..
.. pamätník osloboditeľom obce ..
.. zastávka v Uličskom Krivom ..

Pokračoval som do Zboja, nasledujúcej dedinky, ktorá bola počas 1. svetovej vojny, keď sa tu front zastavil zhruba na päť týždňov, takmer zničená. Počas existencie 1. ČSR, vzhľadom na ťažké životné podmienky, sa veľa obyvateľov vysťahovalo do zámoria za prácou. V rokoch 1939-1944 bola obec pripojená k Maďarsku. Počas mobilizácie v roku 1941 bolo 80 chlapov z dediny odvedených do maďarskej armády a v roku 1944 zažila obec deportáciu miestnych Židov. Po veľmi ťažkých bojoch bol 18. októbra 1944 Zboj oslobodený. Obec však bola veľmi zničená a spolu s chotárom úplne zamínovaná. Na mínových poliach zahynulo 21 ľudí a 22 sa ťažko zranilo. Opúšťam Zboj a pokračujem ďalej, do najvýchodnejšej obce na Slovensko, do Novej Sedlice ..

.. cesta do Zboja ..
.. zaujímavá naklonená veranda domu v Zboji ..
.. exkluzívne vetranie na západnom krídle ..
.. naklonená architektúra jemne pripomína vežu v Pise ..
.. za týmito oknami zrejme býval Spiderman ..
.. nákupné stredisko, dole potraviny zatvorené .. ako inak ..

Nová Sedlica, ako som už spomenul, je najvýchodnejšia obec v našej krajine. Z dôvodu, že sa nezachovali žiadne písomné doklady o známkach života prvých usadlíkov, je ťažko povedať, kedy sa v Novej Sedlici objavili prví ľudia. Úplnou katastrofou pre obec bola 1. svetová vojna so začiatkom 28.7.1914. Takmer všetky obytné domy i hospodárske budovy boli zničené. Podľa pamätí ľudí ostali v obci stáť dve nepoškodené budovy – stará drevená cerkva a roľnícky domček. Čo sa týka bývania, ľud býval veľmi jednoducho v drevených domčekoch, ktoré boli pokryté slamou dlážka bola z udupanej hliny. Ťažko pracovali, deti hynuli podvýživou. Jediný lekár bol až v Snine. Ľudia nevedeli čítať a písať. Do školy sa chodilo, len keď doma nebolo čo robiť. No o tom, že im na vzdelaní záležalo svedčí fakt, že si svojpomocne postavili novú murovanú školu v roku 1927 medzi prvými v okrese Humenné. Ako druhou úplnou katastrofou bola 2. svetová vojna, ktorej odrazom bol hlad, bieda, utrpenie a choroby. September 1944 zaznamenáva príchod Nemcov. Nová Sedlica sa musela evakuovať. Mladí odchádzajú, ale veľa ich napriek nástrahám ostávajú. Nová Sedlica bola oslobodená Sovietskou armádou 16. októbra 1944. Obyvatelia všetky svoje sily zamerali na obnovu dediny, budovali nové domy, objekty. Ich činnosť narúšali ukrajinsko-poľský Banderovci, ktorí 27. novembra napadli Novú Sedlicu. Navyše obec postihol aj týfus na následky ktorého zomrelo 87 osôb. Postihnutým pomáhali aj lekári z Užhorodu. Našťastie prišla pomoc z úradov v rámci "akcie U-U" v roku 1960. Môj cieľ v tejto dedinke bol jasný, čím skôr sa ubytovať a vyraziť na Kremenec, ku spojnici slovenskej, poľskej a ukrajinskej hranici.

.. konečne Nová Sedlica, najvýchodnejšia obec na Slovensku ..
.. národný park Poloniny ..
.. zaujimavo riešená strecha, by som chcel vidieť ako zabráni dažďu ..
.. zub času zahryznutý do pôvodného domu hodne dlhý čas ..
.. deň otvorených dverí na šope ..
.. pôvodný drevený plot ..
.. naklonená latrina strategicky umiestnená v pŕhľave ..
.. ako z rozprávky, moja obľúbená fotka ..

Na Kremenec to bolo podľa mapy 7 hod a 30 minút po červenej trase hore, potom chvíľu po hranici smerom na Čierťaž a po zelenej dolu, naspäť do Novej Sedlice. Keďže bolo po dvanástej a nechcel som prísť za tmy, udrel som do topánok a nahodil Radove tempo s jasným cieľom: čím skôr na Kremenec a spať. A ako vyzerali Bukovské vrchy v Poloninách? Pozrite si nasledovné fotky ..

.. Stužica ..
.. Temný vŕšok (838m) ..
.. žltá pavučinka ..
.. červená značka až na Kremenec ..
.. ohlodaný strom ..
.. po tomto strome trebalo preliezť cez Stužickú rieku ..
.. mostík ..
.. aj takéto veci sa dajú nájsť v Bukovských vrchoch ..
.. stratený jelení paroh ..
.. hríbiky ..
.. hríbiky ..
.. hríbiky ..
.. tak tento to už má zrátané ..
.. Bukovský prales ..
.. hríbiky ..
.. skalopád ..
.. skalopád ..
.. skalopád ..
.. Kremenec! konečne! ..
.. ukrajinská strana Kremenca ..
.. poľská strana Kremenca ..
.. odtiaľto som prišiel ja ..
.. znak graniczny, ty brutalju! ..
.. slovensko-ukrajinská strana ..
.. ukrajinsko-poľská strana ..
.. poľsko-slovenská strana ..
.. na slovenskej strane ..
.. pohraničný kameň, slovenská strana ..
.. pohraničný kameň, poľská strana ..
.. tak toto netuším načo tu je, a čo v tom je ..
.. výhľad z Poľsko-Slovenskej hranice ..
.. výhľad do Poľska ..
.. Kamenná lúka na poľsko-slovenskej hranici ..
.. Kamenná lúka na poľsko-slovenskej hranici ..
.. Kamenná lúka na poľsko-slovenskej hranici ..
.. Kamenná lúka na poľsko-slovenskej hranici ..
.. machom obrastený strom ..
.. smer Čierťaž ..
.. Bukovské vrchy ..
.. pomník na hranici ..
.. zakaz wstepu ..
.. poľské turistické značenie ..
.. Čierťaž (1071m) ..
.. smer Nová Sedlica, brutálny zostup dolu ..
.. strmosť chodníka ťažko odfotiť, ale aspoň vidno, čo dokáže voda ..
.. a blíži sa búrka ..
.. mostík v Novej Sedlici ..
.. búrka je čím ďalej tým bližšie, prichádza z Poľska ..
.. oldschool smerovník ..
.. búrka v plnom prúde .. stihol som to! ..

Celú trasu som dal za 5 a pol hodiny, spolu s jednou prestávkou na Kremenci a pár malými pauzami, keď som našiel čučoriedky, maliny a černice. Celá hranica je nimi obsypaná a išiel som v dobrom období, keď všetkých bolo hojne. Vrátil som sa na penzión a stretol tam 8 turistov z Nového Mesta nad Váhom, ktorí si ku mne prisadli a robili mi spoločnosť zopár hodín. Veľmi vydarený deň, vonku búrka a v nohách 19 kilometrov. Už sa len dobre vyspať, dať ráno raňajky a pokračovať cez zaniknuté Rusínske dediny do Sniny ..

.. turisti z Nového Mesta nad Váhom ..
.. turisti z Nového Mesta nad Váhom ..
.. odznak Kremenec ..