Východné Slovensko a Ukrajina

.. alebo fotoreportáž zo 430 šaľenych kilometrou po vychodze
"Neberieme holandské eurá, možno ešte tak slovenské .." (kantína v Perečyne)

Ukrajina

(Veľké Kapušany, Ruská, Veľké Slemence, Mali Slemenci, Palaď-Komarivci, Galoč, Šyšlivci, Tarnivci, Storožnycja, Užgorod, Domanynci, Onokivci, Nevyčke, Voročovo, Perečyn, Zaričevo, Dubrynyči, Myrča, Malyj Bereznyj, Ubľa - 84 km)

  Ráno som vyrazil z Veľkých Kapušian do dediny Ruská. Tam ma hneď na začiatku dediny privítali príbytky našich neprispôsobilých občanov, ktorých deti behali bosé po poli a vyberali zemiaky. Prekvapila ma zaujímavá architektúra a rôzne kombinácie plechov, dreva, hliny a betónu. Z Ruskej som pokračoval do Veľkých Slemencov, dedinky s prechodom na Ukrajinu.

.. cigánmi obývaný dom v Ruskej ..
.. rímskokatolícky kostol v Ruskej ..
.. Ruská ..

Z Ruskej do Veľkých Slemencov to bol už len kúsok, prešiel som okolo babičiek čakajúcich na chleba až ku hranici. Čakajúci ľudia nervózne prešľapovali na mieste a čakali, kým sa dostanú na radu. Na hranici dostanete žiadanku o víza, ktorú vyplníte podľa predlohy a spolu s pasom a jedným eurom v ňom ju podáte do okienka policajtke. Ja som úplatok nedal a tak ma 3 krát poslala prepísať žiadosť a uviesť dôvod, prečo idem na Ukrajinu. Drvivá väčšina slovákov tam chodí na alkohol a cigarety, ja som išiel z čistej zvedavosti, vidieť tento kraj a vrátiť sa podvečer naspäť na Slovensko cez hraničný prechod v Ubli. Aspoň taký bol pôvodný plán ..

.. prícestný kríž pred Veľkými Slemencami ..
.. Veľké Slemence ..
.. pôvodný plot pri domčeku vo Veľkých Slemencoch ..
.. babičky čakajúce na chlieb ..
.. hraničný prechod vo Veľkých Slemencoch ..

Konečne ma pustili a ja som sa ocitol prvý krát na Ukrajine. Mali Slemenci, ukrajinská časť dediny pripomínala veľkú burzu. Pred každým domom boli snáď všetky veci na predaj spolu s cedulkami, že najlacnejšie v krajine a pod. To ma až tak nezaujímalo, tak som sa pobral ďalej, asfaltová cesta sa menila na prašnú, obsratú od dobytka, koňov a hydiny. Čím som šiel ďalej, tým boli cesty horšie. Zaujala ma klasická zastávka z farebných kachličiek s ľudovými motívmi, opustené roľnícke družstvo, zrobení dôchodcovia a chudoba, bijúca do očí zo všetkých strán. Tak nejak to vyzeralo v ukrajinských dedinkách po prekročení hranice ..

.. autobusová zastávka v Malich Slemencoch ..
.. roľnícke družstvo ..
.. autobusová zastávka v Paladi ..
.. kostolík v Paladi ..
.. roľník ide na pole ..
.. ďalší roľník ..
.. kostolík v Haloči ..
.. defaultný obyvateľ ukrajinských dedín ..
.. bájsikl ..
.. bol by hriech neochutnať ukrajinské pivo ..
.. slepice hocikde ..
.. Galoč ..

Z Galoča som pokračoval cez Šyšlivce a Tarnivce, smerom ku Štorožnycji a do Užgorodu. V týchto dedinkách nebolo dokopy nič, pár kostolov, zvieratá pobehovali po prašných cestách, sem tam odparkované autá a permanentne kone s prívesmi, na ktorých cigáni vozili šrot do zberu ..

.. možno idú na výlet..
.. dom v Šyšlivci ..
.. kostol v Šyšlivci ..
.. kostol v Tarnivci ..
.. kostol v Tarnivci ..
.. ukrajinský prícestný kríž pred Storožnycjou ..
.. Storožnycja ..
.. Moskvič ..
.. strážne kozy ..

Tak a konečne Užgorod, dlho očakávané mesto, do ktorého som sa tak tešil. Hneď pri úvodnom vstupe do mesta som si všimol potrubie a chátrajúce budovy. Cesta do centra bola rušná, Lady, Moskviče a Volgy sa tam premávali ako pipky v Auparku. Cez stred mesta preteká rieka Už, od ktorej je odvodený aj názov mesta. V centre sa nachádza niečo ako obchodná ulica, po oboch stranách sú obchodíky, kaviarne a tuším aj pár reštaurácií. Na nábreží sa nachádza socha Augustina Vološina, ktorý bol podkarpatskoruský duchovný gréckokatolickej cirkvi, učiteľ a politik, bol prezidentom samostatného štátu Karpatská Ukrajina, ktorý existoval len pár hodín 15. marca 1939. Potom utiekol do Prahy, kde žil počas druhej svetovej vojny ako súkromá osoba. V roku 1945 po oslobodení Prahy bol vojenskou kontrarozviedkou Směrš odvlečený do Moskvy, kde zomrel vo väzení na infarkt.

.. Užgorod ..
.. chátrajúca budova v Užgorode ..
.. smer Mykačevo, ale aj Bratislava ..
.. zrejme hotel v centre ..
.. rieka Už ..
.. bývalá synagóga, dnes divadlo hudby ..
.. centrum Užgorodu ..
.. pivečko ..
.. socha Augustína Vološina ..
.. Augustín Vološin ..
.. štýlove, nie? ..
.. úrady ..
.. kinostar ..
.. parčík ..
.. neviem čo ..
.. mačka hľadá dobrotky ..
.. socha ..
.. Užgorodská katedrála ..
.. Užgorodská katedrála ..
.. proste Užgorod ..
.. proste Užgorod ..

Pobehal som centrum, chrám pri ktorom malé deti fetovali zo sáčkov lepidlo a hneď jak som vytiahol foťák, tak prchali jak toluén, schovávali sa za stromy a báli sa, že som reportér. Na námestí som si dal pivko, zaplatil eurom a pokračoval cez menšie dedinky do Perečyna.

.. myslíte že tu tečie voda? ..
.. a šup s tým do zberu ..
.. odchody autobusov ..
.. najbežnejší dopravný prostriedok ..
.. aj ja vás zdravím ..
.. tétuška ..
.. pitná voda pri ceste ..
.. Perečyn ..
.. Perečyn ..
.. kantina ..
.. kosák a kladivo pochopiteľne ..
.. večne živý ..
.. slávna trojica ..
.. jedno orosené .. v tom teple sa inak nedalo ..
.. kostol v Perečyne ..
.. typická bytovka ..
.. sušiareň ..
.. avtobus ..
.. balkón ..
.. vojenský cintorín v Perečyne ..
.. vojenský cintorín v Perečyne ..
.. obchodík ..
.. aj tu žijú hocijak a hocikde ..
.. autoservis ..
.. bábuška ..
.. wtf? ..
.. kárička ..
.. stanica v Zaričeve ..
.. makačka na poli ..
.. z nápisu na tomto podniku zostalo len písmeno M ..
.. hviezda! ..
.. odpadky a bordel ..
.. odpadky a bordel ..
.. cesta medzi dedinami ..
.. pole a hory na Ukrajine ..
.. kostolík ..
.. vojenský džípik ..
.. zastávka v Dubrynyči ..
.. Myrča ..
.. krava v Myrči ..
.. v Myrči sú kravy hocikde ..
.. gumáky a flanelka ..
.. dáka infotabuľa ..

V Malom Bereznom som odfotil chlapíka so synom, ktorý na mňa začal niečo ukrajinsky rozprávať. Začal som zdrhať, myslel som si, že sa mu nepáči že ho fotím, ale kričal niečo v zmysle aby som zastavil a neutekal preč, tak som zastavil a čakal, čo sa bude diať. Podal mi ruku a potešil sa, že som ho odfotil a pozval ma do najbližšej krčmy na poldeci nejakej domácej vodky s pivom a dákymi cukríkmi. Zhodou okolností boli v krčme obrusy Staropramen ..

.. chlapík so synom ..
.. s chlapíkom na poldeci ..
.. lokálna babička ..
.. na záhrade nájdete odparkované hocičo, aj taký traktor ..
.. cesty medzi dedinami ..
.. malé sliepky ..
.. škola ..
.. futbalové ihrisko a horiaci les ..
.. odpadky pri ihrisku ..
.. odpadky pred hranicou ..

Nastal čas sa vrátiť naspäť na Slovensko cez prechod v Ubli. Ukrajinskí pohraničiari len mávli rukou, Slovenskí ma nechali čakať asi 10 minút a potom sa ma jeden spýtal, či niečo prevážam. Povedal som mu, že len jednu čokoládu, žiadne cigarety ani chlast. Zrejme niečo očakával, tak ma začal buzerovať, že kde mám prilbu a reflexnú vestu. Keď som mu povedal, že z prilby ma bolí hlava a koleso meniť neplánujem, tak ani vestu nemám, začal sa ohánať zákommi, že mi môže napariť pokutu a keď nie on, tak hliadka, ktorá je o 300 metrov predo mnou. Mal som ho v paži, tak ma pustil. Žiadna hliadka nikde nebola, len to na mňa hajzlík skúšal. Dorazil som do Ubli, rovno do motorestu Milka, kde som sa hneď ubytoval. Krásny motorest, parádne izby, super ceny a skvelý servis, toto som veru nečakal. Zadelil som večeru a unavený ľahol do postele. Nasledoval tretí deň, pol dňa bajkovačka a pol dňa túra. Základ bol sa dobre vyspať ..

.. Ubľa ..
.. okolie Ubli ..
.. cesta na Ukrajinu ..
.. motorest Milka ..
.. spoločenská miestnosť s krbom ..
.. izba v motoreste ..
.. izba v motoreste ..
.. reštaurácia v motoreste ..
.. fantastická večera, aj s pivom za 3,30 eur ..
.. sprcha ..
.. moja izba ..