Východné Slovensko a Ukrajina

.. alebo fotoreportáž zo 430 šaľenych kilometrou po vychodze
"Pi toľko, aby si mohol piť dlhšie .." (Krčma v Plechoticiach)

Juhovýchodné Slovensko

(Trebišov, Plechotice, Kuzmice, Brezina, Kazimír, Michaľany, Čerhov, Veľká a Malá Tŕňa, Černochov, Borša, Viničky, Ladmovce, Zemplín, Brehov, Oborín, Veľké Kapušany - 110 km)

  Môj príbeh začal presne o polnoci, kedy som naložil bicykel na vlak Zemplín s pravidelným odchodom z hlavnej stanice v Bratislave o 00:10. Nepríjemný sprievodca mi oznámil, že železnice nenesú zodpovednosť za bicykel vo vozni na to určenom a že by bolo vhodné, keby som pri svojom bajku celú cestu sedel, inak sa môže ľahko stať, že v Trebišove vystúpim bez neho. Poprosil som chalana, čo sedel v najbližšom kupé, či by na neho sem tam hodil oko s tým, že keď bude ráno vystupovať v Kysaku tak mi zavolá a ja tam prídem. Súhlasil a tak som si išiel pospať na svoje lôžko, 5 vagónov vzdialené. Predsa len ma čaká celý deň bicyklovania, tak sa trebalo aspon trocha vyspať ..

  Chlapec slovo dodržal, ráno o pol šiestej som sa presunul z teplého lôžka do studeného kupé a dohliadal jedným rozospatým okom na svoju Konu Calderu až do Trebišova. Vystúpil som na stanici a zostal úplne sám bicyklom a naloženými kapsami v neznámom kraji. Slnko začínalo hriať a môj prvý deň sa mohol začať ..

.. piatok 07:11 ráno, železničná stanica v Trebišove, tu v podstate začal prvý deň ..

O pol hodinu som sa dostal do prvej dediny Plechotice ležiacej v západnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 148m so 798 obyvateľmi, kde najstaršie písomné správy o obci sú z roku 1324.

.. pi toľko, aby si mohol piť dlhšie .. nápis v potravinách v Plechoticiach ..
.. kostolík v Malom Ruskove ..
.. pomník Gatijatovi Abdulovičovi Iškulovovi v Plechoticiach .. to meno znie jak nejaký blbý vtip ..

Pokračoval som do Kuzmíc, kde som bol len raz v živote a aj to keď som mal 6 rokov. Obec má 1783 obyvateľov, medzi ktorými žije dedova sestra s mužom, ktorých som sa vybral navštíviť. 24 rokov ma nevideli, tak som si nebol úplne istý, či ma spoznajú, predsa len človek sa za takú dobu trocha zmení :) Hneď pri vstupe do Kuzmíc som si všimol bordel v járku, čo nasvedčoval o tom, že v blízkosti zrejme žijú naši spoluobčania. Nemýlil som sa, za zákrutou sa nachádzali ich príbytky a kopec vyvešaného prádla. Darmo, niektoré zvyky sa nezaprú ..

.. Kuzmice v pozadí ..
.. vstup do obce Kuzmice ..
.. bordel v járku pri ceste, bežná vec pri cigánskych osadách ..
.. kto tu asi tak môže bývať ..

Popýtal som sa pár starších ľudí, či nevedia kde bývajú starí Zobalovci, odnavigovali ma na Lúčnu 215, kde som zaklopal na dvere a trošíčka šokoval vzdialených príbuzných. Chvíľu čumeli jak bacily do lekárne, ale keď som sa predstavil ako vnuk slávneho deda tak sa veľmi potešili, dokonca mám pocit, že ma tetka aj trocha spoznala ..

.. Mária a Mikolaj Zubalovci ..
.. Mária, dedova sestra ..
.. lúčenie so skoro vnukom .. bohvie či sa ešte niekedy uvidíme ..

Odchádzal som spokojný, nezabudli mi uliať do oboch nôh a tetka mi zrobila aj kávu. Všimol som si ešte rozpadnutý dom a pokračoval som pozrieť druhú dedovu sestru Terezku do neďalekej obce Kazimír ..

.. zišla by sa nová strecha a kus múru ..
.. šopa weď ..
.. polia pri Kuzmiciach ..
.. jeden z desiatok prícestných krížov ..
.. ďalší prícestný kríž ..
.. nápis na prícestnom kríži ..
.. malebný domček v okolí ..
.. zrejme niekto skúšal pevnosť skla ..
.. cesta do Kazimíra .. auto tu nepáchlo možno niekoľko dní ..

Prišiel som do Kazimíra, obce ležiacej v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny v Podslanskej pahorkatine rozčlenenej potokmi Roňava a Byšta. Prvá písomná zmienka o Kazimíri je v listine mladšieho uhorského kráľa Štefana z roku 1270. Na obecnom úrade som sa spýtal na Terezku Kočárovú, milá pani sadla ihneď na bicykel a odprevadila ma až ku jej domu. Terezka bola doma, veď kde inde by asi bola, a neveriacky na mna pozerala, či sa jej zdám, alebo zabudla zapiť tabletku. Áno, bol som tam, bol som to ja. Manik z Bratislavy, na bicykli v Kazimíri. Také čosi táto obec ešte nezažila. Škoda, že sa toho nedožil dedo, určite by sa veľmi potešil ..

.. Kazimír .. dedove rodisko ..
.. víta vás obec Kazimír a ja vítam obec naspäť ..
.. Terezka v kuchyni ..
.. Terezkin sekretár ..
.. Terezkine slépky na dvore ..
.. Terezka suší aj kukuricu ..

Terezku som vytiahol von aby mi ukázala kríž, na ktorý prispel moj pradedo. Taktiež ma zaujímal dom, v ktorom sa dedo narodil. Starý dom z roku 1925 stále drží pokope, aj keď nie v zrovna v najlepšom stave, ale rozhodne nie je na tom tak zle, ako iné domy, ktoré uvidíte na fotkách neskôr.

.. kríž, ktorý dal postaviť pradedo, Michal Bogdan ..
.. zlatý kristus na kríži ..
.. títo to spáchali ..
.. Terezka .. stále usmiata .. asi som po nej :) ..
.. Dom, kde sa narodil dedo ..
.. dvere do domu a zatarasené okno proti bezdomovcom ..
.. zadná časť domu ..
.. náradie je dodnes v šope už niekoľko desaťročí ..
.. strešné okno ..
.. studňa, ktorá dodnes funguje! ..

Rozlúčil som sa aj s Terezkou a vybral sa okuknúť Kazimír. Jednou zo zaujímavostí bola zrúcanina klasicistického kaštieľa z roku 1840 ale aj kostolík Reformovanej kresťanskej cirkvi. Môjmu pozornému oku neunikol ani objekt Jurko strážený ozbrojenou strážnou službou a psom (absolútne nikde nikoho ..) Taktiež perfektný harmonogram odchodov autobusov na jedinej zastávke v Kazimíri, by sa dal klasifikovať ako skvost dediny. Posúďte sami ..

.. zub času sa zakusol aj do tejto budovy ..
.. kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi ..
.. Kazimír ..
.. zrúcanina klasicistického kaštieľa z roku 1840 ..
.. cesta do lesa predsa!! ..
.. toľko ozbrojených strážnikov som už dlho nevidel ..
.. odchody autobusov na zastávke v Kazimíri .. asi aj preto ľudia chodia na bicykloch ..
.. vojenský bunker s neodmysliteľnou červenou značkou ..

Spokojný som opustil Kazimír a bol som rád že som sa stretol s oboma dedovými sestrami. Pokračujem vo svojej púti po juhozápade, prezrel som si mapu a vyrazil do tokajskej oblasti do obce Čerhov o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1076. V novembri 1938 bol Čerhov pričlenený k horthyovskému Maďarsku. Tento stav trval až do oslobodenia obce Červenou armádou 2. 12. 1944. Počas druhej svetovej vojny bolo 42 mužov povolaných do maďarskej armády, jedenásť z nich padlo na jej frontoch. Štrnásť Židov odvliekli z obce do koncentračných táborov. Ďalších 21 Čerhovčanov vstúpilo po prechode frontov do Prvého československého armádneho zboru. Z nich dvaja padli v bojoch za oslobodenie od fašizmu. V súčasnosti sa v obci konajú behy Tokajskými vinicami, kde sú pomerne nové Tokajské cyklotrasy. Hneď ako som si všimol červené C, vybral som sa po trase až do Borši. Čo ma troška zaskočilo, bola sála kráľovstva Jehovových svedkov. Tí zmrdi sú tuším fakt všade ..

.. obec Čerhov v Tokajskej oblasti ..
.. tokajské cyklotrasy ..
.. Veľká Tŕňa ..
.. sovietská armáda oslobodila Veľkú Tŕňu ..
.. vináreň vo Veľkej Tŕni ..
.. sklípek ..
.. pre boha! ..
.. to vážne!? ..
.. Malá Tŕňa ..
.. zatvorené potraviny v Malej Tŕni ..
.. najlepšie dvere proti zlodejom ..
.. cyklistická odpočívareň na Tokajských cyklotrasách .. za ňou sladučké hrozno ..
.. potreboval by opraviť strechu? ..
.. vinohrady široko ďaleko ..
.. cez tento kopec vedie tokajská cyklotrasa ..
.. a ďalšie vinohrady ..
.. na oknách zostali mreže, aby nedajbože zlodeji niečo neukradli ..

Nasledovala dedinka Černochov, v ktorej by ste darmo hľadali černochov, našli by ste tam len pár ľudí a aj to maďarov. Očakával som aspoň Ibrahima Maigu, ale bohužiaľ, žiaden černoch široko ďaleko .. Prvá písomná zmienka o obci Černochov sa datuje do roku 1298 a v rokoch 1938-1944 bola obec pripojená k Maďarsku.

.. darmo by ste ich tam hľadali ..
.. jediné čo tam bolo čierne bol tento kominár ..
.. Agent 007 a DJ-ka Jarka ..
.. nový mostík pri obci Bara ..
.. výstavba dákeho areálu na jazere pri obci Bara ..

Ďalšou navštívenou obcou bola Borša s prvou písomnou zmienkou z roku 1221. Má 1300 obyvateľov a drvivá väčšina sú maďari. Obec leží skoro na hranici s Maďarskom. Keď som zistil, že nikomu a ničomu nerozumiem, rozhodol som sa vzdialiť od hranice severovýchodne do dedinky Ladmovce. Zelený obecný úrad sa mi moc nepáčil tak som bez zastavenia pokračoval ďalej smerom na Zemplín v chránenej krajinnej oblasti Latorica. Na mestskom úrade nechýbali postkomunistické graffiti v zložení poľnohospodárka s manželom a malým pionierom.

.. obec Borša ..
.. čerstvo poorané pole, zrejme sa chystajú sadiť kukuricu ..
.. hnusný zelený obecný úrad v Ladmovciach ..
.. pozor kravy ..
.. v pozadí Zemplín ..
.. vstup do Zemplína ..
.. chránená krajinná oblasť Latorica ..
.. graffiti na obecnom úrade ..
.. mikro parčík za obecným úradom ..
.. lacné melóny .. škoda, že sa na bicykli tak zle nesú ..

Namiesto lacných melónov som dupol do pedálov a dostal sa do dedinky Brehov, v ktorej sa nachádzal kláštor minoritov. Vtedajší zeman Imre Barkoczy daroval mníšskemu rádu minoritov pozemky, na ktorých v rokoch 1767-1768 postavili kláštor. Kláštorný kostol sv. Františka z Assisi bol postavený minoritmi na zrúcaninách pôvodného románskeho kostola. Z Brehova som sa vydal smer Veľké Kapušany cez obec Oborín a most, pod ktorým tiekla rieka Ondava. Prehupol som sa do okresu Michalovce a pokračoval nekonečne dlhou cestou až do Veľkých Kapušian. Tam som zavolal Luu, ktorá mi dohodla meeting s jej bratom Vladom a tak sme skočili na jedno ..

.. cesta do Brehova ..
.. cesta z Brehova ..
.. zaujímavá kombinácia tehál, omietky a škridlí ..
.. klimatizovaná strecha ..
.. kláštor v Brehove ..
.. Brehov ..
.. výhľad do lesa ..
.. zbytky JRD ..
.. zbytky JRD ..
.. rieka Ondava ..
.. nekonečne dlhá cesta smerom do Veľkých Kapušian ..
.. a nikde nikoho ..
.. zastávka MHD ..
.. obecný úrad a kultúrny dom v Oboríne ..
.. obecný úrad Oborín ..
.. krabica z vodky .. najlepší nosič na bicykel ..
.. môj naložený bajk pred krčmou ..
.. ďalšia frekventovaná zastávka MHD ..
.. 6000km od januára tohto roku .. to nie je vôbec zlé ..

Pozrel som si downtown Veľkých Kapušian, ubytoval sa na Energosune a prezrel si podzemný vojenský bunker, ktorý bol prerobený na bar. Dal som si pizzu, zaľahol do postele a dobre sa vyspal na ďalší deň, na Ukrajinu ..

.. Veľké Kapušany ..
.. toto bude zrejme dáky moderný kostol ..
.. bunker bar ..
.. bunker bar ..
.. ubytovňa Energosun ..
.. kostol vo Veľkých Kapušanoch ..
.. busta Istvána Dóboa ..
.. námestie vo Veľkých Kapušanoch ..
.. Potrubie, a.s. kope riť ..
.. kam všade sa dajú narvať odpadky ..