Krásne Morské oko
Po guláši a koláči sme spali spokojne jak sardinky v oleji. Ledva sme sa zobudili a už nás čakali parádne raňajky domáceho charakteru na východniarsky spôsob. Pani domáca nám poradila, že ak chceme v okolí vidieť niečo naozaj pekné tak nech sa vyberieme na Morské oko. Jazero, vo výške 609m nad morom vzniklo v období doznievania sopečnej činnosti v dôsledku mohutného svahového zosuvu, ktorý zahradil dolinu potoka Okna. Morské oko je po Štrbskom plese a Veľkom Hincovom plese vo Vysokých Tatrách tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku, tak reku to bude naozaj stáť za návštevu vravíme si a už otvárame mapu. Turistickú trasu nahrádzame kľukatou od Zemplínskych Hámrov lesom až do sedla Tri tably.
Do roku 1945 Morské oko a okolie patrilo grófke Gladys Vanderbilt-Széchenyi, ktorá v dala v roku 1924 vybudovať pri jazere malý kaštielik. Dôvodom bola choroba jej dcéry, ktorá sa tam úspešne liečila. Materiál sa na stavbu dopravoval po tzv 'drevienke' – dubových žliabkovaných koľajniciach. Kamenárske práce robili majstri zo Sniny. Tento objekt neskôr tiež slúžil ako poľovnícka chata. Grófka Széchenyi založila v okolí jeleniu, srnčiu aj zubriu oboru. Pričinila sa tiež o vybudovanie hrádze, čím sa hladina jazera zväčšila z pôvodných 7 ha na 13,8 ha. Zrekonštruovaný Kaštielik sa v súčasnosti využíva ako reprezentačná lesnícka chata, slúžiaca aj verejnosti. Stavba patrí k najkrajšie situovaným lesníckym objektom na Slovensku. Paráda, že?
Pobicyklovali sme okolie Morského oka, navštívili bufet, pojazdili trošičku lesy a objavili možno malé Morské oko, teda nejaké menšie jazierko niekde v lese. Tu sme dali definitívny koniec nášho výletu a svorne sa zhodli, že to bol úžasný čas, krásne navštívené miesta počas všetkých dní a hlavne veľmi veľa veselých a trošku menej veselých zážitkov zažitých počas všetkých dvanástich dní. A to aj napriek môjmu dojebanému kolesu, ktoré sa to snažilo pokaziť ..
Z Morského oka sme sa vrátili naspäť do Sniny, odtiaľ osobákom do Košíc a rýchlikom nazad do Bratislavy. Zakarpatská Ukrajina je krásnym miestom na bicyklovanie, jej hory vám ponúknu krásne nerušené výhľady a dedinky vás svojou skromnosťou možno donútia zamyslieť sa a trošičku zastaviť v tejto uponáhľanej dobe. Miesta, kde sa čas zastavil sú nepochybne tými najúžasnejšími miestami na oddych a vyvetranie hlavy od mestského stereotypu. Ak ste niekedy uvažovali nad návštevou týchto končín, dúfam že vás tieto fotografie inšpirovali a jedného dňa sa odhodláte zažiť svoje vlastné príhody o ktorých budete veselo rozprávať vašim blízkym. Dovidenia!
Na záver by som chcel poďakovať a pozdraviť pár ľudí, ktorí sa len náhodou vyskytli v našom okolí a nejakým spôsobom nám pomohli alebo poradili:
Matúš Vdovjak a Ivana Mezeiová (Veľká Tŕňa), Milka Jarábeková (Kapušianske Kľačany), Larysa Prots (Užhorod),
bača (Polonina Urda), bača (Usť Čorna), Natálka Tumarecová (Koločava), babička Jelena (Koločava),
Wasyl Gleba (Koločava), Daniela Fridrichová (Snina), Tinka Rinka (Košice) a Artur Prots za korektúry ukrajinčiny.
Páčila sa reportáž? Môžete ma čítať na Facebooku.
Ďalšie podobné reportáže nájdete na tejto stránke.