Cyklotúra Zakarpatskou Ukrajinou

.. alebo z Rakhiva do Sniny po hrebeňoch i dedinách
"Nové koleso!!! Konečne nové koleso!!!!!" (Manik v Mukačeve)

Nové koleso v Mukačeve

(Volovec, vlak do Mukačeva, vlak do Svaľavy, Poľana)

  V noci bola ešte pár krát búrka so silným dažďom, ktorý dlho klopal na našu strechu jak pacietni na pohotovosti v Bánovciach nad Bebravou. Ráno sme sa zobudili do upršaného dňa, no kým sme povyliezali z postelí pršať prestalo a už len jemne mrholilo. Na železničnej stanici kupujeme lístky do Mukačeva. Vlak je tu braný ako električka a lístky stoja tak málo, že sa nám chvíľu zdalo, že nám dali len jeden lístok a nie všetkých päť. V skoro prázdnom vlaku sa objavilo pár detí s harmonikou, ktoré vybliakavali nejaké lokálne pesničky. Síce im to vôbec nešlo, ale o to im vlastne vôbec nešlo, lebo išlo o niečo iné a to o to, že si chceli vyžobrať nejaké drobáky. Dali sme im pár hrivien a potom sme sa ich nevedeli zbaviť ..

.. Vajčák Brontofúz osobne na stanici vo Volovci ..
.. malí žobráci ..

Vystúpili sme v Mukačeve. Mesto, ktoré malo okolo 100 tisíc obyvateľov, patrilo od 13. storočia do mukačevského panstva a bolo sídlom biskupov Mukačevskej eparchie. Čo ma však zaujímalo viac, bolo zohnať normálny servis poprípade kúpiť rovno celé koleso. Kúsok od stanice sa bicykloval taký stredne veľký pošuk s krivou šiltovkou, ktorého som hneď odchytil a pýtal sa na remont velosupediv a hnizdo i podšupnuki. Neverili by ste, ako si človek dokáže zapamätať takéto výrazy keď je úplne zúfalý a niekoľko krát za deň opravuje dokola kaziace sa koleso. Niečo začal vysvetlovať, ale nerozumel som mu ani prd makový, dal som mu papier a pero, zahlásil v štýle najvyššieho generála "Píš!" a chalanisko napísal ulicu s číslom. Odchytával som okoloidúcich ľudí a ukazoval im papierik s ulicou, oni ma pre zmenu posielali raz vľavo, raz vpravo, niektorí len krčili ramenami, ďalší sa len domnievali, nahlas uvažovali a aj chceli poradiť, čo ale bolo horšie ako keby radšej nevedeli. Po štvrť hodine blúdenia Mukačevom kade tade sme to konečne našli. Veľká otvorená brána, rôzne cyklistické nálepky a hlavne vo dvore obchod! Veľký - na tieto ukrajinské pomery ba priam až obrovský - cykloobchod s parádnym sortimentom známych značiek a kvality. Žiadna azbuka ale pekne Shimano, RockShox, no hotový raj! Mladý predavač vedel po anglicky, takže mu nebolo problém vysvetliť, že potrebujem quality, strong, new front wheel. Odbehol niekde dozadu a priniesol krásne nové koleso s rámom Goliath Weinmann Etrto 559x25 Aluminium Alloy a nábojom Shimano HB M525 VIAM. Ja viem, že vám to hovorí rovnako veľa jak lekárska správa z Kramárov, ale ja som sa z toho naozaj tešil a vôbec mi nevadilo, že stálo 590 hrivien, čo bola najdrahšia položka na celej ukrajine vôbec. Celý nadšený som odmontoval kotúč zo starého kolesa, ktoré som mu nechal v obchode na pamiatku, namontoval ho na nové koleso a úplne vytešený a nadržaný jak výherca Športky pri prvom porne som nasadol na bicykel a vybral sa aj s partiou poobzerať Mukačevo ..

.. konečne nové koleso!! ..
.. Mukačevo ..
.. paničky v Mukačeve ..
.. Mukačevo ..
.. súsošie Cyrila a Metoda v Mukačeve ..

Nové koleso šlapalo jak Ficove hodinky za 20 tisíc eur a prvá jeho cesta viedla na pešiu zónu, kde sme zadelili kráľovský obed a dopriali chvíľu pauzy. Po obede nasledoval presun opäť na stanicu a odchytenie nejakého vlaku do 25km vzdialenej Svaľavy. Sa nám machrovalo, keď sme mali mapy. Presne sme vedeli, kam sa vybrať ..

.. graffiti by Mukačevo ..
.. stanica v Mukačeve ..
.. stanica v Mukačeve ..

Na vlak sme príliš dlho nečakali a kým sme ním cestovali začalo sa vyčasovať. Do Svaľavy, mesta ležiaceho na rieke Latorica, sme dorazili po chvíli cestovania hrkotavým vlakom a s nejasným cieľom sme sa poberali západným smerom.

.. Svaľava ..

Narazili sme na nejakú zbohatlícku oblasť s veľkými domami a neskôr aj rezortom s bungalovmi a hotelmi. Začali sme po sebe poškuľovať či si azda nedoprajeme nejaký hotel v týchto končinách. Vošiel som sa spýtať na recepciu do najkrajšieho v okolí, či by sa nenašla nejaká izba pre piatich cyklistov. Hneď ako som zbadal recepčného v nabuzerovanom obleku s bielymi rukavičkami mi bolo jasné, že toto pre nás nebude. Premeral si ma pohľadom jak komisár Derrick a keď videl zasraté gate a nohy od blata, len prevrátil očami jak výherný automat. Zmohol sa len na 'Net!' a čakal kým opustím vchod a nezadrbem im tam ten červený koberec vedľa naleštého zábradlia. Zopár stoviek metrov ďalej sme objavili ďalší, ktorý nám už zvonku celkom vyhovoval hlavne tým, že nevyzeral snobsky, ale tak akurát. Pekný interiér, 100 hrivien nocľah (niečo cez 5 eur) a hlavne, boli sme tam úplne sami. Ledva sme sa ubytovali a už sme sedeli v reštauračnej časti, objednali si večeru a 100 gramov vodky na preventívnu dezinfekciu organizmu. Čašník nám ešte spravil spoločnú fotku a pustili sme sa do jedla. Namiesto dezertu sme objavili v hoteli ešte aj bazén, takže nám netrebalo dva krát hovoriť .. (pokračovanie)

.. predražené rezorty ..
.. večera v hoteli ..
.. hody ..
.. na zdravie! ..
.. bazénová párty ..