Cyklotúra Zakarpatskou Ukrajinou

.. alebo z Rakhiva do Sniny po hrebeňoch i dedinách
"Ja tebe ne znajy tu mene ne znaješ, pokažu xyj .." (Mladý úchyl v lese)

Kurva, opäť  Usť  Čorna

(Usť Čorna (530m), hrebeň, pokazené koleso, Usť Čorna (530m)

  Šiesty deň sme sa zobudili na veľký hluk. Kúsok od nášho domu sa nachádzala fabrika na spracovanie dreva. Motorové píly, štiepka a ďalšie mechanizmy, ktoré nakladali stromy na nákladné autá boli veru efektívnejšie ako akýkoľvek iný nastaviteľný budík. Kým sa Vlado s Maťom rozhodli navštíviť miestnu nemocnicu a dopriať si nejaký kúpeľ, ja som sa pobral opäť do dediny porobiť zopár fotiek a poobzerať si miestny trh. Pred odchodom sme ešte zadelili jeden boršč a pomaličky vyrazili po červenej opäť do kopcov ..

.. Dušan našiel na dvore rybárske sito ..
.. trhy na námestí ..
.. čakáreň v nemocnici ..
.. ženy, kravy, jedny do roboty, druhé na pašu ..
.. boršč, kus suchého chleba a pivo ..
.. kamoška ..
.. spracovávanie dreva, na betónovom stĺpe vidno červenú značku ..

Za jedným zo starých domov sa napájame na červenú značku a opúšťame Usť Čornu lesnou cestou prudko do kopca. Začína mrholiť a na kamennej ceste sa kolesá bicyklov šmýkajú jak krasokorčuliari prvý deň na ľade. Lesná serpentínová cesta je čím ďalej tým viac zničená ťažkými strojmi, ktoré tu drancujú lesy ako sa im zachce. V ich vyjazdených mokrých koľajach pomerne obtiažne šlapeme a neskôr tlačíme bicykle niekoľko stoviek výškových metrov smerom na hrebeň. Po vyše než dvoch hodinách tlačenia zbadáme malý domček, z ktorého nám vyjde v ústrety starý milý bača. "Tam lisnučuj bydunok, skľana viranda vidčunena" vraví bača a ukazuje na starú chatu horskej služby s presklenou verandou.

.. opúšťame Usť Čornú ..
.. bača ..
.. Maťo s bačom, ej kamaráti aj čapice si vymenili ..
.. bačov skromný príbytok ..

Začalo pršať, teplota klesla a citeľne sa ochladilo. Dávame si chlieb so syrom, otvárame k nemu balené údené mäso (z ktorého sme celú noc a nasledovné dni grcali a srali jak priekopníci črevnej chrípky, ale o tom až neskôr). Prečkali sme najväčší dážď a pokračovali už miernejším stupákom na hrebeň, keď sa to stalo. Z predného náboja mi vypadli zničené ložiská a celý sa rozpadol jak Radičovej vláda. Koleso sa uvoľnilo a absolútne nepoužiteľne zostalo visieť na oske. Celé zle. Servisný kit od Libora obsahoval kadejaké šroubíky, špice, kľúče, strunky, lanká no skrátka veľa vecí, bol ťažký jak kontraband zhabanej marihuany, ale ložisková gulička ani jedna. Po chvíli nadávania som zistil, že nemôžem pokračovať, tak som sa oddelil od celej partie s tým, že sa sám vrátim do Usť Čornej a skúsim tam nájsť niekoho, kto by mi to hádam opravil. Keďže sme mali len jednu mapu tak sme sa dohodli, že sa stretneme na ďalší deň, alebo ten ešte ďalší v o pár desiatok kilometrov vzdialenej Koločave ..

.. zničené ložiská ..

Po dve a pol hodinovom tlačení bicykla na hrebeň ma čakalo podobné tlačenie naspäť do dediny. Po hodine a pol, ako si tak tlačím bicykel, zrazu z lesa vyskočí asi 15 ročný chlapec. "Pokažu meni xyj" hovorí a ja na chvíľu premýšľam, či som zle počul. "Što?" pýtam sa ho pre istotu. "Ja tebe ne znajy tu mene ne znaješ, pokažu xyj .." Ostal som zarazený jak vrták v paneli a len som zreval "Net! Daj pokoj!" Bol dotieravý jak komár po viagre a neodbytný jak daňová kontrola a chvíľu mi veru trvalo kým som mu slovensko-rusko-ukrajinsky vysvetlil, že mu nič neukážem a nech si naďalej zbiera brusnice a dá pokoj, lebo ma fakt nasere. Videl, že z toho nič nebude, zostal ticho jak na plese hluchonemých a stratil sa v lese. Po ďalšej pol hodine som došiel nazad do dediny a začal hľadať niekoho, kto by mi mohol pomôcť. Zastavoval som ľudí a pýtal sa všetkými možnými prízvukmi na ‘lóžysko, ložísko, gúlyčka, gulíčka, servis, sérvis, óprava, velocipéd, kaput‘ a ukazoval zničené guličky. Všetci len bezmocne kývali hlavami - akože naozaj nevedia čo chcem - až na posledného človeka na starej hrdzavej ukrajine, ktorého som temer zhodil z bicykla, kým ma vypočul. "Á, remont velosupediv. Hnizdo i podšupnuki" povedal viacmenej pre seba a mňa hneď napadlo, že preboha aké hniezdo, čo je to za ornitológa ja potrebujem opraviť koleso kristepane, ale bol som ticho, lebo ktohovie čo to znamenalo po ukrajinsky. Odnavigoval ma k predposlednému domu pri čerpacej stanici. Domáci 'servisák' bol našťastie doma, ukázal som mu zničené guličky a zopakoval po svákovi hnizdo i podšupnuki, na čo len súhlasne pokýval hlavou. Servisák píšem v úvodzovkách zámerne, lebo síce vymenil ošúchané a zničené guličky za nové, no kryt, ktorý ich všetky držal pokope, zatĺkol veľkým kladivom naspäť tak, že ho celý pokrivil, ale nezabudol spokojne dodať "Eto dobre, super dobre" ..

.. takto nejak vyzeral neoficiálny velociped servis v Usť Čornej ..
.. koleso moje zničené ..
.. pozor, kravy ..

Vrátil som sa za krčmárkou a dohodol si u nej ubytovanie opäť, tentokrát však sám. Ponúkla mi zase boršč alebo mastné placky, tak som si dal placky a zalial ich dvomi pivami. Prišiel som na izbu, ľahol do postele a prišlo mi nevoľno. Rozoberať ako som grcal celú noc tu naozaj nechcem, zhrniem to len tak, že som spal dokopy asi hodinu a celý ostatný čas som sa zvíjal v krčoch pri hajzli grcajúc prvú ligu. Vo vedľajšej izbe bol ubytovaný dáky mladý pár, ktorý to všetko musel počuť ako keby sa im to odohrávalo priamo v izbe. Bola to náročná noc, takto zle mi snáď nebolo ešte nikdy. Spomenul som si na našu partiu, ktorá je zrejme niekde v kopcoch na hrebeni a dúfal som, že oni sú v poriadku. To som ale netušil, že .. (pokračovanie)

.. drevo sa spracováva vo veľkom ..
.. úbohé stromy ..
.. fabrika ..
.. kosáky a kladivá sa tu dajú nájsť stále ..
.. kosáky a kladivá sa tu dajú nájsť stále ..