Cyklotúra Zakarpatskou Ukrajinou

.. alebo z Rakhiva do Sniny po hrebeňoch i dedinách
"Os' tyt možete vubratu xlib, suru, kovbasu, kopčene m'jaso, z mene je vse čoho bažajete .." (Predavačka v potravinách)

Konečne dedinka Usť  Čorna

(Tempa (1634m), pod Stohami (1325m). M.Stohy (1285m), Usť Čorna (530m)

  Keď som sa ráno pozrel, kde sme to vlastne spali, tak to vyzeralo ako na gigantickom vlnitom plechu kúsok pod hebeňom. Opäť sa nám spalo výborne, slabý pramienok vody nebol ďaleko a dobrým znamením bolo aj to, že sme sa znovu tešili na bicyklovanie. Občas niekto spomína kritické dni, či tretí, alebo piaty, alebo štrnásty, nič také sme veru nepociťovali, radosť z týchto končín bola väčšia ako únava alebo nechuť. Pobalili sme celty, každý svoje pakšametle, roztrúsené v okolí interhotela a vydali sme sa naspäť, pár desiatok výškových metrov, na hrebeň.

.. ranné prebudenie na vlnitom plechu ..
.. ďalší interhotel ..
.. výhľad z miesta, kde sme nocovali ..
.. naspäť na hrebeni ..
.. výhľady ..
.. Danka ..
.. výhľady ..

Kúsok pred Stohmi Vlado urval reťaz. Zabral do kopca trošičku viac a reťaz strelila jak Gašparovičova flinta na poľovačke no našťastie nikoho nezranila. Mali sme so sebou záchranný kit od Libora, ktorému rád spravím reklamu, lebo sa k nemu ešte vrátim. Obsahoval kadejaké šroubíky, špice, kľúče, strunky, lanká no skrátka veľa vecí, takže bol aj dosť ťažký. Malá oprava netrvala dlho, dokonca sme ani nepoužili nitovačku, ale využili sme rýchloupínacie očká, ktoré sa len nasadili na upravený nit a po chvíli sme mohli pokračovať ďalej ..

.. Vlado roztrhol reťaz ..
.. pod Stohmi ..
.. výhľady ..
.. žeby sme konečne chvíľu išli v lese? ..
.. chláááádok! ..

Ako si tak fotím okolie, výhľady a prírodnú krásu vôkol, tak som si ani neuvedomil, že som vlastne stratil celú partiu. Zliezli niekde zo značky a zrejme si nevšimli jednu rafinovanú, nenápadnú šípku na kameni, ktorá menila smer trasy jemne východne. Pokračoval som sám po červenej, ktorá po chvíli vliezla do lesa, kde som privítal príjemný chládok. Miestami boli popadané stromy, miestami pre zmenu skalnatý terén, no viacmenej stále to bol parádny zjazd, ktorý ma vábil a lákal neotáčať sa, ale vychutnávať si ho ďalej. Dúfal som, že ostatní nájdu nejakú cestičku, ktorou sa dostanú dole do dediny. Vychodených trás bolo z hrebeňa dosť, tak som veril, že ich niektorá dovedie do Usť Čornej ..

.. náročnejší terén ..
.. čistá krása ..
.. cestička ..
.. hrebeň doslovne ..
.. popadané stromy v lese ..
.. strmé zjazdy ..
.. stále po červenej ..
.. útulňa priamo na značke ..
.. druhá útulňa ..

Zjazd, ktorý ma dostal o pár stoviek výškových metrov nižšie a po ktorom som zostal iba vetrom ošľahaný, sa mi konštantne pripomínal smradom z horúcich kotúčových bŕzd. Miestami som si musel dávať pauzy, aby vychladli a nezhoreli jak spisy ŠTB na víkendovej chate. V lesoch neskôr pokračovali príjemné singláče až dolu do dediny. Nikde ani živej duše, žiadni turisti, cyklisti, výletníci, domáci či cudzinci. To mi pripomenulo pesničku od Extipu Nikde nikto z albumu Pekný/Škaredý deň z roku 1991, v ktorej sa síce spieva "Prázdne stoly v Steine, nikde nikto..", no text som si upravil podľa aktuálnej scenérie "Na hrebeni ani v lese, nikde nikto .." a pospevujúc si tento song až do dediny som si vychutnával zjazd ..

.. lesný singláčik ..
.. výhľad do dolinky ..
.. lesné cestičky ..
.. lesné cestičky ..
.. lesné cestičky ..
.. konečne dedina! ..

Kúsok od lesa ma privítali štyri veľké tabule v azbuke a obrovský vajčák držiaci v ruke motorovú pílu a malý ihličňan. Kurva, vravím si a pokračujem ďalej prebádať Usť Čornu a poobzerať sa, či sa tam niekde nenachádza celá naša partia ..

.. vitajte v Usť Čornej ..
.. veľký vajčák ..
.. tu sa spracováva drevo ..

Usť Čorna je horská obec vo výške 530 metrov nad morom, ktorú obýva asi 1000 obyvateľov. Nachádza sa v západnej časti mohutného Svidovca, na úbočí východných svahov poloniny Krásnej a podhoria Gorgany. Usť Čorna je mnohokrát štartovnou dedinkou na túry na poloninu Krásnu alebo na výlet do Koločavy, poprípade do Jasine cez Svidovec. Z histórie by bolo fajn spomenúť, že obec bola osídlená v 18. storočí v dobe Márie Terézie rakúskymi kolonistami z Išlu. Táto drevárska obec mala meno Königsfeld a až neskôr sa premenovala na Usť Čorna. Viac na stránke Karpaty.net

.. stromy všade ..

Našich som nevidel nikde, tak som vymyslel navskutku jedinečný, dokonalý a zároveň strategický plán - zasadnúť do prvej krčmy pod lesom neďaleko hlavnej cesty, kde sa napájala úzka cestička, z ktorej som sa vyrútil z lesa. Prvé pivo sa vo mne stratilo jak Bin Ládin pred FBI. Krčmárka sa ma ihneď spýtala, či si nedám aj samohonku (domácu pálenku), čo som samozrejme neodmietol. Kým ju stačila priniesť, dorútila sa celá partia. Začali sa smiať, že kde inde by ma hľadali ako rovno v prvej v krčme. Hneď ako zložili ruksaky bolo jasné, že dnešnú noc strávime v tejto malej dedinke. Keď krčmárka uvidela že nás je viac, nelenila a ihneď ponúkala: "Daste sobi boršč abo kremzluku?" (placky). Objednal som teda ešte 4 pivá a ďalšie samohonky, boršč a ešte aj placky, lebo ževraj sú výborné a široko ďaleko lepších kremzlúk niet. Rovno sme vyjednali aj ubytovanie vo vedľajšom dome s pekným dvorom a dvomi izbami v podkroví za 60 hrivien. Vidina zárobku pár hrivien navyše bola pre domácu dosť silná, tak nebol problém dohodnúť sa v podstate na všetkom. Pivá a samohonky nám priniesla hneď a keď po chvíli dorazili aj kremzluky, bolo nám hneď jasné, že tieto mrazené polotovary boli len napochytro vysmažené v prepálenom oleji. Mastné boli jak vlasy bezdomovca, ktorého práve vytiahli z geletky. Ešte aj na tanieri sa šmýkali jak staré babky idúce na polnočnú vianočnú omšu. Nuž ale hlad bol hlad a viete jak to chodí ..

.. konečne pivo! ..

Kopli sme do seba samohonku, zhltli boršč, zajedli ho mastnými plackami a zaliali to všetko pivom. Za tento set sme zaplatili niečo v prepočte asi 5 eur vrátane tringeltu, čo bola zároveň aj cena dohodnutá za ubytovanie na osobu. Zobrali sme bicykle bez batožiny a naľahko sa vybrali popozerať dedinku, navštíviť aj iné krčmy a postretávať pospolitý ľud. Námestie hýrilo prázdnotou, dve bábušky trávili čas v kostole a skoro všade boli odparkované veľké nákladné autá. Pojem obmedzená rýchlosť v obci je tu absolútne cudzí a autá plne naložené drevom si to rovnako ako aj staré žiguláky dávali cez centrum minimálne osemdesiatkou nehovoriach o výtlkoch, ktorých bolo miestami veľa jak vyznamenaní na Ruskom generálovi. Všade sa prášilo, kade tade po ceste pobehovali kravy, na ktoré stále trúbili nervózni vodiči. Ukrajina ..

.. centrum Usť Čornej ..
.. centrum Usť Čornej ..
.. deduško stopuje ..
.. v kostolíku ..
.. v kostolíku ..
.. posedenie vo vagóne ..
.. privát ..
.. tatrovky boli odparkované skoro všade ..
.. Usť Čorna ..
.. most ..
.. pumpa ..
.. Usť Čorna ..
.. ako sa dá využiť strecha z auta ..
.. sťažujeme sa na výtlky? ..
.. Usť Čorna ..
.. stará UAZka ..
.. Maťo uhni, lebo ťa vajčák zrazí ..
.. no nezviezli by ste sa? ..

Po ceste sme našli ďalšiu krčmu, tak sme ešte zadelili zopár pív, keďže nás po tých pár dňoch smädilo trošičku viac ..

.. naše pivo ..
.. perfektné využitie nosiča ..
.. a stromy sa veselo likvidujú ..
.. spokojný strýco ..
.. mladá mamina ..
.. všade prachu jak hovado, ale chlapík si spokojne umýva auto ..
.. lokálny taxík ..
.. ďalší nákladiak ..

Pri hlavnej ceste sme objavili ďalší podnik, kde sme si objednali okrem vodky nejaké farebné gebuziny a sledovali okolie. Turné po miestnych šenkoch sme tým pádom mali uzavreté, nastal čas navštíviť obchod ..

.. reggae rapper ..
.. bábuška ..
.. kus cesty sa zrútilo, ale nevadí ..

Navštívili sme lokálny obchodík, malé potraviny, kde sa nám predavačka snažila predať všetko, čo mala na pultoch i pod nimi. "Os' tyt možete vubratu xlib, suru, kovbasu, kopčene m'jaso, z mene je vse čoho bažajete" začala predavačka ukazovať na výrobky a rovno ich podávala na pult. Kúpili sme len základné potraviny na najbližšie dni - chlieb, syr, údené vákuovo balené mäso a nejaké drobnosti. Spokojní sme sa vrátili do krčmy pri našom ubytovaní, dali si ešte večeru, teda už iba boršč bez mastných placiek a pobrali sa konečne osprchovať a civilizovane sa vyspať na starých, vŕzgajúcich posteliach .. (pokračovanie)