Polonina Svidovec
Na východ slnka som si ani privstať nemusel. Rozbrieždenie oblohy mi pošteklilo viečka a pootvorilo oči tak nejak samovoľne. Výhodou bolo, že som nemusel vyliezať zo spacáku a stačilo len vytiahnuť foťák a čakať. Slnko sa pomaličky predieralo na oblohu jak staré babky za akciami v Kauflande. Povyliezali sme zo spacákov jak vojaci po žúre pred ranným cvičením a v tom momente nás prekvapil domáci bača so slovami "Os' trumajte sviže moloko", ktorý nám priniesol dvojlitrovú fľašu čerstvého, ešte teplého, kravského mlieka. Zjedli sme zbytky chleba z Rachova, zaliali ho mliekom a pobrali sa naspäť hore na hrebeň ..
Na ukrajinských kopcoch môžete stretnúť takého Gazy, ktoré vozia prevažne českých turistov rovno až na hrebeň, vďaka čomu si ušetria mnoho stoviek výškových metrov kráčania zo štartovacej dedinky ..
Ako si tak bicyklujeme po tých krásnych horách a všade máme nekonečné výhľady, človeku to príde také všedné až sa to zunuje. Napadlo nám, dať si pauzu a obžrať sa až do bezvedomia čučoriedok a brusníc, ktorých bolo v tejto nadmorskej výške hocikoľko veľa. Tu by som rád poďakoval nadšencom z Karpatského Turistického Spolku (CAV), ktorí túto oblasť vyznačili podľa noriem turistického značenia u nás, t.j. 10x10cm a výnimočne 16x24cm veľkými značkami. Smerovníky sú v latinke a ukrajinskej azbuke, novšie značenie má vzdialenosti uvádzané v hodinách aj kilometroch, staršie iba v kilometroch. Inak ak by ste sa rozhodli ísť do týchto končín, orientačne vám môže poslúžiť aj táto mapa.
Za Vorožeskou sa na nás znenazdajky vyrútilo zopár áut, ktoré si dávali offroad závody a vytešovali sa z toho, ako im to dobre ide mimo vyjazdených ciest. Trúbili jak jebnutí a robili väčší hluk jak Napalm Death na koncerte v Randali. Nehnevajte sa na mňa, ale takíto ľudia nemajú v horách naozaj čo robiť ..
Doposiaľ jedným z najkrajších výhľadov bol pohľad do doliny na jazero Dogjaska, nachádzajúce sa hneď pod hrebeňom. Mnoho vyjazdených cestičiek neďaleko jazierka poukazovalo na jeho nemalú popularitu.
Za Gerišaskou, po výbornom zjazde s hrbolatým terénom sme stretli vôbec prvých turistov na hrebeni, ktorí kráčali pešo. Prefrčali sme okolo nich, rozvírili kúdol prachu a na záver kamarátsky zamávali s pokrikom "pome, pome, pome!". Naozaj, čistá škodoradosť toto, ale tak nedalo sa inak, predsa len tieto hory sú na horskú cyklistiku ako stvorené ..
Pred Tempou sme zažili jeden z tých zážitkov, na ktoré človek len tak ľahko nezabudne. Divoké kone rôznych farieb, ktoré sa pásli na hrebeni vo výške okolo 1600m a užívali si svoju slobodu, boli krásnym spestrením celého tohto dňa. Nádherný pohľad, chvíľami sme pookriali a po krátkej pauze pokračovali na Tempu ..
Za Tempou nasledovali opäť príjemné zjazdy, dokonca jeden taký, že ma vysadilo z bicykla. Nezletel som jak vyhladovaný tatranský orol na poľného zajaca, ale vyhodilo ma jak nevyžiadaný leták z poštovej schránky. Slnko začalo zapadať a my sme sa začali rozhliadať po mieste na prenocovanie. Priorita bola opäť voda, ktorá na hrebeni nebola nikde, tak sme začali prehľadávať kopce pod hrebeňom. Pri jednom lese sme našli malý pramienok akéhosi potoka, čo bolo znamením, že toto by mal byť náš flek s veľkým F a nikam ďalej by sme nemali ísť, lebo možno nenájdeme nič. Kúsok pod lesom sme našli skoro rovnú lúku, ktorá definitívne potvrdila destináciu nášho nocoviska. Traja sme išli na drevo, dvaja rozkladali celtu a pripravovali ďalší prírodný interhotel. Ani neviem ako no zrazu bola tma. Prišiel chlad a boli sme nesmierne radi, že sme toho dreva nanosili oveľa viac, ako len na zovretie vody. Z ruksakov sme povyťahovali čo nám pozostávalo a rozhodli sme sa to uvariť dokopy v najväčšom ešuse. Ja viem, znie to ako keby sme tam mali kilá potravín, no v skutočnosti to boli len nejaké cestoviny a kúsok suchej, nezničiteľnej salámy, ktorá je do hôr úplne najlepšia. Možno stojí za zmienku aj jej názov, toto neberiem ako reklamu, ale ako niečo, čo naozaj vydržalo, takže lovečáku zdar! Zhltli sme večeru, ktorú Vlado porozdeľoval, zapili horúcim čajíkom a chvíľu sa ohrievali pri ohni jak hady na hrebeni Veľkej Fatry. Ohník dohorel a my sme pozaliezali do spacákov dobre sa vyspať pred ďalším dňom .. (pokračovanie)
