Cyklotúra Zakarpatskou Ukrajinou

.. alebo z Rakhiva do Sniny po hrebeňoch i dedinách
"Poďme radšej, kým nás tu pozabíja .." (Vlado v Perelisku)

Polonina Svidovec

(Rachov (820m), Terentin (1388m), Perelisok, Stará (1472m), nejaký statok na hrebeni)

  Prvá noc na Ukrajine v Rachove bola kľudná a tichá, v hoteli sa nestrieľalo, možno ani nevraždilo a po skontrolovaní spodnej zadnej časti chrbátu a nenájdení žiadnej rany v oblasti obličiek som si vydýchol a len pokrútil neveriacky hlavou zľava doprava jak pri sledovaní loptičky počas zápasu Japoncov na majstrovstvách zemegule v pingpongu. Čo to tá tetka v Kuzmiciach vyprávala, veď to tu je úplne kľudné, pomyslel som si. Ivan Ivanovič nás čakal pri recepcii a s nezúčastneným pohľadom bez akéhokoľvek náznaku emócie nás vzal do kotolne. Keď sme zbadali bicykle, ktorých počet sedel so včerajším počtom, boli sme spokojní a Ivan Ivanovič sa v tom momente stal pre nás nezaujímavý. Vyšli sme pred hotel a ocitli sa v Rachove. Obloha bola modrá jak vypraté monterky a oblakov na nebi bolo rovnako ako počet fanúšikov Jadranky na koncerte Napalm Deathu. Mesto Rachov je hlavným centrom horskej turistiky na Zakarpatskej oblasti, žije v ňom okolo 15 tisíc ľudí a zároveň je sídlom múzea ekológie hôr, Karpatského národného parku a Karpatskej biosferickej rezervácie UNESCO. Zaujímavosťou je, že Rachov je najvyššie položeným mestom Ukrajiny, zasahuje do výšky 820 m.n.m. a rozdiel v nadmorskej výške ulíc je až 500 metrov. Rachov slúži turistom ako úvodný bod do okolitých hôr. Súčasťou budovy hotela bolo aj zatvorené kino a divadlo 'Mir' a hneď vedľa neho fotolab Nikon, ktorého dvere mi pripomenuli staré časy socializmu. V centre sme si obzreli kostol so zlatými cibuľami a pekným námestím a pobrali sa hľadať nejaké bočné cesty na hrebeň. Mali sme pred sebou niekoľko stoviek výškových metrov so slniečkom, ktoré nám nekompromisne začalo páliť na gebule už od rána ranného ..

.. hotel Europa ..
.. fotolab Nikon ..
.. kostol nad hotelom ..
.. kostol v centre ..
.. ďalší kostolík ..
.. takýchto áut sme videli neúrekom ..
.. pri tomto dome sme našli modrú značku, po ktorej sme sa vybrali ďalej ..

Na plote domu s hrdzavou bránou a ešte hrdzavejšou poštovou schránkou sme našli úplnou náhodou modrú značku. Svorne dumáme, že ak bude cesta stúpať tak nemáme čo stratiť. Hneď za týmto domom sa z relatívne dobrej cesty stala trošku horšia a po chvíli o dosť horšia plná kameňov s prudkým sklonom do kopca. Vlnila sa jak plech na strechách v Letanovciach, miestami mizla úplne a nahrádzala ju len utlačená hlina. Avšak prekvapivé bolo, že sa po nej stále jazdí(!), pretože stopy po dezéne pneumatík boli viditeľné celkom jasne. Svákovi, ktorý si popíjal na tráve svoju rannú kávu, som zamával na pozdrav, no jeho drsný ksicht sa ani len nepohol, tobôž že by odzdravil naspäť. Keď som zbadal staré Gazy s polorozpadnutými korbami ihneď mi docvaklo, že akými autami po týchto cestách domáci vlastne jazdia. Tu by som chcel dodať, že z tejto cesty sa dá na mnohých miestach znenazdajky vyletieť a skončiť u niekoho v dome. Z jednej takej ostrej zákruty som aj spravil fotku, lebo tam keby nejaké auto dostalo šmyk, tak jebne neznámemu zberateľovi všetkého možného rovno do dvora. Domáci by si to možno ani nevšimol, pretože mal dvor plný kadejakých harabúrd. Za touto zákrutou som stretol dévočku i bábušku, ktoré skazáli "Dóbryj deň!" toš i já skazál "Dóbryj, dóbryj" a spravil si fotku s poznámkou 'milá bábuška'. Bábušku vzápätí prehlušil chlapík na motorke, ktorý si to po týchto rozbitých cestách spokojne dával a bolo mu očividne úplne jedno, že musel byť vytrasený jak mešec z troch veteránov ..

.. kamenná cesta do kopca ..
.. sváko s rannou kávou pred svojim domom ..
.. po ceste na hrebeň ..
.. starý Gaz ..
.. starý Gaz s novou fasádou ..
.. výhľady na okolie ..
.. sem tam nejaký dom, v pozadí vidno spodnú časť hrebeňa ..
.. pohľad z cesty niekomu do dvora ..
.. sajdka a bicykel ..
.. fúrik na ukrajinský spôsob ..
.. kamenná cesta ..
.. dévočka i bábuška ..
.. podobne ako na našich lazoch ..
.. Dušan sa zašíva v chládku ..
.. ešte rozbitejšia cesta so stupákom, miestami sme bicykle po tých kameňoch tlačili ..
.. vajčákovi sa machruje na motorke ..
.. cesta sa vlnila jak užovka, vidno oproti dva úseky ..

Ako tak udierame do pedálov a slnko na nás, bezbranných turistov potiacich krv stále útočí, všimol som si pri plote odparkovanú starú sajdku. Určite bola pojazdná a v zachovalom stave i napriek tomu, že na prvý pohľad tak nevyzerala. Dokonca mala aj rezervné koleso! Vyťahujem Cicíka a fotím ho na motorke. Jaj, pre tých, čo nevedia - Cicík je cestovateľ a nosím ho na rôzne výlety ako maskota prinášajúceho šťastie na cestách, takže akákoľvek podobnosť s časťou mužského tela je v tomto prípade čisto náhodná. Nasledovala opäť kamenná cesta, ktorá bola paradoxne pri domoch vždy najhoršia. Tieto domy roztrúsené popri vlnitej ceste na hrebeň boli asi v takej frekvencii jak kuchári z ázijského fastfoodu na Slovane - jeden, občas druhý a potom dlho dlho nikde nič. Neskôr sa popri ceste začali objavovať staré šopy, ktorým farba zmizla možno v časoch, kedy ešte Zakarpatská oblasť patrila Československu. Niektoré vyzerali že každú chvíľu padnú a niektoré mali časy svojej slávy dávno za sebou. Podobne na tom bol aj starý salaš, pri ktorom sme sa všetci piati počkali a dali si krátku pauzu v chládku, lebo tieto výšlapy nás naozaj pekne likvidovali ..

.. stará sajdka ..
.. pán cestovateľ Cicík bol samozrejme s nami ..
.. rezervné koleso nemôže chýbať ..
.. šopa ..
.. stará šopa, ešte pár rokov a rozsype sa ..
.. tuto býva prosím pekne vypasené prasa ..
.. chvalabohu lepšia cesta i keď sme stále stúpali do kopcov ..
.. pohľad na Rachov ..
.. úplne zozoomované na sváka, čo z nás nespustil oči ..

Krátky oddych v tieni búdy, na ktorej sme si presušili prepotené tričká, padol náramne vhod. Sivé drevo s hrdzavým komínom jemne napovedalo, že táto búda už má svoje roky no i napriek tomu stále slúži, čo pre zmenu napovedal visiaci zámok na dverách.

.. salaš ..
.. v odraze ..
.. neďaleko salaša ..
.. výhľady ..
.. príjemná cesta ..

Na jednom úseku kúsok od prameňa sa nachádzala aj zaujímavá útulňa zo starej železnej nádrže. Zvonku posprejovaná s nádychom lesnej kamufláže, vnútri zopár suchých konárov na založenie ohňa a nechýbala ani prázdna fľaša vodky.

.. pred útulňou ..
.. stará železná nádrž slúži ako útulňa ..
.. Maťo a fľaška ..
.. v útulni ..
.. výhľad ..
.. parádne cesty na bike ..
.. brusnice ..

Pod vrchom Terentin (1388m) bol odparkovaný veľký Gaz a dve dievčatká, ktoré sa nechceli nechať odfotiť, preberali brusnice od lístočkov naoberaných česákmi.

.. Gaz66 na hrebeni ..
.. decká zbierajú brusnice ..
.. úžasné výhľady z hrebeňa ..
.. takto nejak vyzerá fotopauza ..
.. doľava či rovno? ..
.. kríž ..
.. Terentin (1388m) s vysielačom ..
.. cestičky ..
.. prekrásne výhľady z poloniny Svidovec ..
.. prekrásne výhľady z poloniny Svidovec ..
.. pekne jeden za druhým ..
.. prekrásne výhľady z poloniny Svidovec ..
.. 16 kilometrov stúpania z Rachova ..
.. kravy pred Pereliskom ..
.. krása ..
.. naša cestička odkiaľ sme prišli ..

Po ceste sa nachádzala aj turbáza Perelisok v nadmorskej výške 1350m. Pred bránou nás privítala drevená socha a pár sekúnd na to aj vedúci, ktorý ako keby tejto napodobnenine z oka vypadol. Pripitý chlapík v červenom tielku s pár zubami a cylindrom na hlave sa zo začiatku javil dosť prívetivo a kamarátsky. Rozumel nám tak polovicu, my jemu skoro nič, lebo nielenže nemal zuby a bol nadrbaný, ale ešte k tomu si vkuse niečo šomral. Objavil sa aj jeho pribrzdený kumpán, ktorému z oči nekukalo nič dobré a pozeral na nás jak tibetský mních na osciloskop. Už na prvý pohľad bolo jasné, že má IQ nižšie ako dnešný dátum a keď prehovoril bolo to niečo, ako keď namiesto krabičky lentiliek zožeriete pikslu Rohypnolu. Vedúci nám priniesol pivá a snažil sa nás prehovoriť, aby sme u neho prespali. Pozrel som na hodinky, ktoré ukazovali 13:30, slnko kolmo na oblohe a vonku teplo jak v skartovni ŠTB tesne po revolúcii. Nezdalo sa mi to teda ako najlepší nápad a radšej som sa išiel poprechádzať po kempe, ktorý mal i napriek tomu, že bol august, stále zbytky vianočnej výzdoby. Kým sme popíjali pivko, vedúci rovnakou rýchlosťou popíjal vodku a keďže mu slniečko pražilo na cylinder začal byť nachniapaný. Najprv ruka hore, srandičky, najlepší kamoši na svete a už-už to vyzeralo, že na nás pomaly prepíše celý Perelisok a v tom momente mu preplo a začal byť agresívny. Začal splietať niečo o futbale a nejakých ukrajinských teamoch a vymenoval asi 14 hráčov. Stále mu nešlo do hlavy ako je možné, že žiadnych nepoznáme a čumel na nás jak Spiderman na biolit. Chytil samonasierací stav a začal byť otravný jak jehovista vo výťahu kedy sme zistili, že je zle. Bola jedna hodina poobede a vedúci, ktorý bol znenazdajky našrot, jačal po nás jak kanárik vo fritéze a nechcel nás nechať odísť. Pribrzdený kumpán sedel na dvore, zrejme zvyknutý z takýchto stavov a len sa priblblo usmieval. Na stole sme im nechali nejaké hrivny za vypité pivá a futašili radšej kaďe ľahšie preč ..

.. drevená napodobenina vedúceho ..
.. areál útulne Perelisok ..
.. CAMP ..
.. útulňa Perelisok ..
.. v útulni ..
.. vedúci ..
.. schody nikam ..
.. v budove CAMP je okrem krbu vianočná výzdoba aj v auguste ..
.. Dušan s vedúcim ..
.. vedúci s Dankou ..
.. vedúci s Vladom ..
.. zábavka a tanečky ..
.. po zemi sa takto povaľovali vypité fľašky ..
.. hrdzavá nádrž ..
.. cesta ďalej ..
.. preč odtiaľto! ..
.. prekrásne výhľady z poloniny Svidovec ..
.. prekrásne výhľady z poloniny Svidovec ..

Na hrebeni sa ďalej nachádzalo mnoho opustených a rozpadnutých salašov, v ktorých by sa dalo v prípade potreby prenocovať. Stačilo by natiahnuť celtu a zložiť sa pod najpevnejšie držiaci trám. Zopár ich tam veru bolo i keď to tak nevyzeralo. V krajnej núdzi sú tieto salaše úplne postačujúce ..

.. starý rozpadnutý salaš ..
.. starý rozpadnutý salaš ..
.. vysielač na Terentine je dobrý orientačný bod ..

Ako si tak veselo šlapeme ďalej a kocháme sa výhľadmi, zrazu počuť nejaké zvuky. Zvuky sa blížia a my preventívne zastavujeme. V tom sa na nás vyrúti konský záprah s dvomi pohoničmi, za ním jeden mladý bača a asi 30 ovečiek. Takúto premávku sme na hrebeni ešte nezažili, tak sme sa jemne zdekovali a dali si brusnicovo/čučoriedkovú pauzu. S chalanmi sme si mávli na pozdrav, kedy som si všimol vyčesanú ofinu svetlého koňa, ktorá mu viala v povetrí jak tomu blonďavému vajčákovi zo Shreka. Ovčeky prešli, nastalo opäť ticho a štrngotanie ich zvoncov sa pomaličky stávalo minulosťou ..

.. bacha, kone! ..
.. tento si to pekne užíva ..
.. mladý bača pasie ovce ..
.. prekrásne výhľady z poloniny Svidovec ..
.. nikde nič, len kopce všade naokolo ..
.. veľká premávka na hrebeni ..
.. ovčeky ..
.. vitamíny v podobe čučoriedok, ktorých bolo na hrebeni neúrekom ..
.. jasné cesty ..
.. prekrásne výhľady z poloniny Svidovec ..
.. výhľad ..
.. radosť bicyklovať ..
.. na peši by to bola veru dosť monotónna nuda ..
.. prekrásne výhľady z poloniny Svidovec ..
.. prekrásne výhľady z poloniny Svidovec ..
.. modrá značka ..

Našlapané kilometre po hrebeni pribúdali, voda vo fľaškách sa míňala čo bolo impulzom k poihrávaniu s myšlienkou, že by bolo dobré nájsť nejaký flek na prenocovanie kde by bola aspoň nejaká voda, za ktorou by sme nemuseli zliezať z hrebeňa do doliny. Po pár stovkách metrov sme objavili kúsok pod hrebeňom ďalší salaš. Odparkované auto vedľa nám napovedalo, že asi niekto bude 'doma'. Vybrali sme sa na preskúmanie okolia, či sa tam náhodou nenachádza studnička. Z typickej kamenno-dreveno-plechovej stavby, kde sa najčastejšie vyskytuje sivá farba, vyšiel chlapík a prekvapene sa pozerá, kde sa tu berieme. Vysvetlili sme mu, že ak sa v jeho okolí nachádza voda, tak máme záujem prenocovať neďaleko studničky. Ukázal nám smerom hore k prameňu kam chodia piť kravy. Paráda, našli sme vodu, teraz zostávalo nájsť čo najmenej naklonenú rovinu, lebo šmýkať sa celú noc z karimatky jak na Bankove pri Košiciach sa mi tentokrát naozaj nechcelo. Vtedy som si nachniapaný omylom postavil stan na jedinom šikmom teréne v celom okolí. No úplný trt ..

.. salaš ..
.. hľadanie vody ..
.. no, niečo by sa hádam našlo ..
.. salaš na hrebeni ..
.. kríž musí byť ..
.. salaš ..

Nájsť na kopci rovinu je jak násť politika, čo dodrží sľuby aj po voľbách, tak sme sa aspoň snažili nájsť taký flek, ktorý by nám vyhovoval. Jednohviezdičkový prírodný hotel obsahoval iba celtu proti rannej rose. Nič viac nám nebolo treba. Bicykle voľne pohodené jak bambule nejednej hipisáčky v batikovom tričku bez akejkoľvek pochybnosti, že by ich niekto ukradol. Keďže bolo príliš teplo a očividne naozaj veľmi dlho nepršalo, tak aj voda tiekla iba v šetriacom móde, ale hlavne že tiekla. Úplne to stačilo na to, aby sme si umyli ksichty a prdele, uvarili večeru a nabrali vodu do fliaš na ďalší deň. Priamo úmerne so slnkom sme začali zapadať aj my a jak larvy sme si políhali vedľa seba s tým, že som sa nastavil na východ, aby som si ho ráno mohol vychutnať rovno zo spacáku .. (pokračovanie)

.. ideálne miesto na prenocovanie ..
.. toto je krava ak by ste nevedeli ..
.. Vladova večera ..
.. starý krásny hrnček ..
.. krava pije, Maťo sa umýva ..
.. slnko zapadá ..