Hneď ráno sme sa vybrali pozrieť sa do baziliky, keďže včera bola už zatvorená. Nepripadala mi nič extra, pripomínala mi skôr bežný kostol. Nechali sme teda baziliku tak a pobrali sa pozrieť rekreačné stredisko.
Autocamp Šaštín ja umiestnený v blízkosti jazera Šaštín a umožňuje ubytovanie v karavanoch a stanoch. My sme ubytko v karavane nepotrebovali, ale kým som sa stihol poobzerať po okolí, Maťo bol už v polke jazera a vodu mal stále po pás. Teraz neviem, či je on taký dlhý, alebo tam bolo tak málo vody ..
Opustili sme autocamp a vydali sa do Borského Svätého Jura, kde sme si v maličkých miestnych potravinách všimli, že tu majú domáci v obľube ohmatávať chlieb a pečivo. Nuž, každý máme nejaké koníčky ..
Z Borského Svätého Jura sme sa dostali do Moravského Svätého Jána a odtiaľ na hrádzu, ktorá vedie z Kútov až do Bratislavy. Nasledoval niekoľko desiatok kilometrov dlhý úsek - monotónna hrádza už toľkokrát prejdená. Hneď za Moravským Svätým Jánom sa nachádzalo hlavné obranné opevnenie na Záhorí, ktoré bolo vyznačené na čiare Kúty - Gajary - Zohor - Devín tak, aby palebná priehrada ležala na hladine Moravy. Opevnenie LVI Moravský Svätý Ján je situované do oblasti extravilánu obce Sekule a to na poli medzi Sekulským náhonom, Malolevárskym kanálom a na poli Hrachovec. O týchto opevneniach si môžete prečítať napríklad tu. Po hrádzi sme sa vybrali do Malých Levárov do rekreačnej oblasti Rudava, aby sme sa mohli opäť vykúpať v jazere a dopriať si ľahký obed v miestnych bufetoch.
Vo Veľkých Levároch sme hneď zapikovali do krčmy, v ktorej sa nachádzalo 5 cyklistov oblečených v rovnakých tričkách, pripomínajúcich úspešne dokončené preteky a spokojne si sediacich v cieli. Po krátkom rozhovore sme sa dozvedeli, že títo 50tnici majú za sebou len o niečo menej kilometrov ako my a šlapú od Železnej Rudy cez Šumavu, okolo Lipna, Českého Krumlova, Tábora, Jindřichova Hradce, Slavonic, Znojma, Mikulova, Břeclavi až do Bratislavy. Veľký rešpekt tejto partii, ktorú zároveň touto formou pozdravujem, pretože viem, že Pali a spol už vyše 5 mesiacov refreshuje túto stránku, aby sa dočkal tejto jednej spoločnej fotografie ..
Na fotke vidno, ako mi milá pani práve zanecháva pozdrav v zápisníku. Dúfam, že sa opäť stretneme napríklad na dňoch zelá v Stupave alebo nejakej inej cyklotúre. Rozlúčili sme sa a pobrali sa k jazeru na Rudavu. Bufet bol otvorený, jazero prázdne, slnko stále pieklo, tak sme si dopriali obednú pauzičku vo forme lahodného osvieženia.
Z Malých Levárov - Rudavy sme sa vrátili späť na hrádzu a pokračovali do Záhorskej Vsi. Pointou tejto cyklotúry bolo prejsť na jeden krát celé Slovensko z najvýchodnejšieho bodu po najzápadnejší, čiže prísť do Záhorskej Vsi k rieke Morava, poprípade kompou až do Rakúska. Na naše sklamanie nás nechcel prevádzkar kompy zobrať ani po tom, čo sme mu vysvetlili náš zámer a čo všetko máme za sebou. Nuž, keď sa nedá tak sa nedá... Pritom dobre vieme, že všetko sa dá, keď sa naozaj chce. Našu misiu sme úspešne splnili a nasledoval už len návrat do Bratislavy.
Zo Záhorskej Vsi sme pokračovali po hrádzi do Vysokej pri Morave, kde sa pred pár rokmi nakrúcal film Muzika. Vysmädnutí sme zasadli do šenku u Gašpara, doplnili životne dôležité tekutiny a pokračovali po hrádzi do Bratislavy. Nestretli sme nikoho, čo na tomto úseku je viacmenej rarita. Až pred Devínskou Novou Vsou boli prví cyklisti a korčuliari, ktorí plní energie a života hľadeli na naše naložené bicykle ..
Po hrádzi sme pokračovali až na Devín, kde zvyčajne končia takéto dlhšie cyklotúry alebo pešie túry. V cieli nás už čakali kamaráti, aby si s nami mohli pripiť na úspešnú bajkovačku. Trasa to bola výborná, horšie to bolo s príšernými teplotami, ktoré z nás neskutočne vyciciavali energiu a 1000 kilometrov v nohách je len začiatok ..
Na záver by som chcel poďakovať všetkým účastníkom cyklotúry za to, že si viedli perfektne a najmä Heppy, ktorá to nevzdala po nepríjemnom incidente v Snine. Zároveň chcem poďakovať a pozdraviť nasledovných ľudí, ktorí nám pomáhali na diaľku alebo sa len náhodou vyskytli v našom okolí a nejakým spôsobom nám pomohli alebo poradili:
Marianna Onuferová (Humenné), CK Galanda (Humenné), Daniela Fridrichová (Snina), Jakub Wlachowsky (Bukovské vrchy), Juraj Kočan (Ruský Potok), Marián Surničin (Papín), Peter Soroka (Osadné), Adrián Kusko (Medzilaborce), vrátnik na Dukle, Marianna Varjannová, Peter Gutter, Zuzka Bobáková, Paľo Graca, Martin Petruš (Smilno), Denisa Červeňáková (Prešov), Lucia Maková (Heľpa), Mariana Kolesárová (Krpáčovo), Dáša Kočvárová a Samo Vališ (Detva), Nikus (Greece), partia na Zaježke, Terézia Psotková (Stará Huta), Silvia Gieciová (Topoľčany), Jozef Paško (Klátová Nová Ves), Ivan Erben a Rado Harach (Bratislava).
Ak sa vám táto cyklotúra páčila, môžete ju lajknúť cez fejsbúk.
Ďalšie podobné reportáže nájdete na tejto stránke.
Vďaka za váš čas! .. Mnk Fcbk [07/2010]