Po skorom rannom budíčku sme ihneď vyštartovali smerom na Štiavnické Bane, popri Vindšachtskom a Richnavskom jazere ďalej rázcestie pod Šementlovom, odkiaľ sa dalo odbočiť vľavo na Vysokú alebo vpravo na Banište. Mapa nám napovedala, že keď sa vydáme na Banište, tak by sme sa mohli po lesnej prašnej ceste dostať cez horáreň Slavkov až do Voznice, čo bolo nejakých 20 km lesom naprieč Štiavnickými vrchmi.
Po príchode do Voznice sme rovno pokračovali ďalej cez Rudno nad Hronom na Brehy, kde sme si v potravinách kúpili raňajky - tresku s pivom aby sme občerstvení mohli pokračovať cez Novú Baňu do Starej Huty. V Starej Hute sme stretli milú pani Teréziu Psotkovú, ktorá tu žije už 47 rokov a z toho 19 rokov robí kostolníčku. Postrážila nám bicykle a my sme sa vydali ovlažiť sa ku starohutskému vodopádu, ktorý sa radí medzi najmohutnejšie vodopády v stredoslovenských neovulkanitoch ..
Zo Starej Huty nasledoval príjemný úsek do Veľkej Lehoty a po cestách bez akýchkoľvek áut alebo ľudí smerom na Jedľové Kostoľany a cez Obyce do Topoľčianok, kde sme sa v Gazdovskom dvore dobre naobedovali. Slnko pieklo ako bláznivé v podstate už od Bardejova. Cez obed sme boli dosť zničení teplom, takže takáto pauzička nám prišla vhod. V Topoľčiankach bolo všetko nepríjemne predražené, ale tento Gazdovský dvor sa nám pozdával, tak sme v ňom nakoniec pobudli .. a možno aj preto, že som dostal chuť na omeletu, ktorú som už nemal dobre dlho ..
Aby sme sa vyhli hlavným ťahom, pobrali sme sa na Skýcov a cez Ješkovu Ves do Klátovej Novej Vsi, kde sme vymákli umeleckého kováča pána Paška, ktorý práve pracoval na nejakom plote. Pristavili sme sa pri ňom, dali do reči a o malú chvíľu sa ocitli u neho na dvore s dvomi chladenými pivečkami. Veľmi pekne mu touto cestou ďakujeme za pohostenie a prezentáciu jeho tvorby. Kiež by takýchto dobrých ľudí bolo na západe viac.
Opustili sme Klátovu Novú Ves a pokračovali cez Bošany do Práznoviec. Tu sme si spomenuli na nedávnu cyklotúru Tríbečom, kedy sme z Veľkého Tríbeča nejakým omylom zišli do Solčian a nasledovne do Topoľčian, odkiaľ nám nešiel žiadny vlak a museli sme bicyklovať až do Piešťan. Tentokrát sme chceli skončiť v Topoľčanoch, predsa len z Banskej Štiavnice to bolo opäť cez 100 km. Naša milá kamarátka Silvia z formácie Silvia Fourporation nám poradila ubytovanie a o malú chvíľu sme sa ocitli v peknom penzióne úplne sami. Po naplánovaní ďalšieho dňa (chceli sme potiahnuť až do Šaštína-Strážov) sme sa vybrali do neďalekej čínskej reštaurácie na večeru a potom si išli obzrieť nočné Topoľčany. V meste boli dve terasy plné ľudí, ktoré domáci familiárne volali modrá a červená. Komárov bolo viac jak babiek demokratiek na mítingu HZDS, ale chceli sme si dať pár pív tak sme nemali na výber. Topoľčany v noci boli kľudné, zopár mladých popíjalo na námestí a príjemných 20 stupňov sme vrúcne uvítali .. (pokračovanie)