Parádna Banská Štiavnica
Desiaty deň sa ničím nelíšil od ostatných. Hneď ráno začalo pražiť slnko a tak sme sa dohodli, že dnes si dáme pohodičkový deň aby sme sa nenaháňali, a že skončíme v Banskej Štiavnici. Pokochali sme sa okolím, pozreli nášho kamoša, ktorý sa rád zahryzával do kolies bajkov a pokukali okolité domy, v ktorých dodnes žijú starousadlíci. Pobrali sme sa popri riečke Krupinica do Zábavy a odtiaľ do Sásy, kde sme sa naraňajkovali na nejakom pamätníku, odkiaľ nás taktne vyhodili.
Okolie Sásy a Babinej sa vyznačovalo peknými výhľadmi či už na okolité hory, alebo rôzne roztrúsené lazy. Nasledovných 10 km bolo po hlavnom ťahu smerom na Krupinu, kde nás kamióny obiehali jedna báseň. Nepríjemný úsek, ale aspoň schovaný v lese. Slnko pieklo a my sme boli ako tak schovaní, i keď na hlavnej ceste. Pred Krupinou sme zabočili vľavo cez Sixovu stráň k maličkej obci Žibritov. V obci a blízkom okolí sa natáčali niektoré exteriéry prvého slovensko-maďarského koprodukčného filmu Dáždnik svätého Petra (1958) v hlavnej úlohe s Karlom Machatom. Dodnes sa v obci nachádza drevená socha svätého Petra a malá bašta (zvonica) postavená v roku 1586, ktorá je pozostatkom bývalého zámočka s kostolom a slúžila ako strážna a obranná veža v období tureckých nájazdov. Viac ako zvonica nás oslovila malá vodná nádrž, v ktorej bolo kúpanie na vlastné riziko. Netrvalo ani pol minúty a už sme boli nainštalovaní po krk vo vode. Niet nad prírodné ovlaženie pri takýchto horúčavách ..
Po príjemnom okúpaní sa sme pokračovali cez Svätý Anton do Banskej Štiavnice. O hospodársky, duchovný a kultúrny rozvoj Svätého Antona sa v 17. storočí zaslúžila najmä rodina Koháryovcov. Ani sme sa príliš nezdržiavali, pretože sme sa chceli ubytovať v krčme a pobehať trošičku Štiavnicu na peši.
Dorazili sme do Banskej Štiavnice a vyhľadali naše dohodnuté ubytko v baníckom dome nad krčmou u Karabelliho oproti snobskému penziónu Kachelman. Skromné ubytko nad ešte skromnejšou krčmou nám vyhovovalo, bicykle sme nechali na dvore za veľkou bránou, dali si sprchu a vybrali sa pochodiť mesto, ktoré je zapísane do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Vybrali sme sa na peši po Štiavnici, nevynechali Divnú Pani, ktorá patrí medzi moje obľúbené kaviarničky na celej zemeguli. Pobehať Štiavnicu a vychutnať si ju za deň je nemožné, tak sme ju pobehali aspoň v rámci možností. Veru, nádherná si Štiavnica!
Po krátkom šlofiku sme sa vybrali sa prejsť po večernej Štiavnici, porobiť pár fotiek a potom sa dobre vyspať, aby sme mohli zajtra pokračovať až do Topoľčian. Nočná Štiavnica je taktiež pekná, aj keď som očakával, že bude viac nasvietená. V neďalekej pizzérii sme zadelili večeru, a zaliezli do pelechov zničení teplom a chodením po meste .. (pokračovanie)
