Pohodička na Zaježke
Zobudili sme sa do ďalšieho nádherného dňa, vychutnali si ranné Krpáčovo a po Partizánskej ceste pokračovali v lesoch do Dolnej Lehoty a do Predajnej, aby sme sa vrátili na hlavný nízkotatranský ťah. Prostredie bolo nádherné a ja som v Predajnej vymyslel skratku z dediny na hlavnú cestu, ktorá mala pomerne širokú krajnicu. Dievčatám sa skratka príliš nepozdávala, v podstate som sa ani moc nedivil, ale zvládli to statočne. Na ceste som odstavil cyklistu, ktorý si to dával po hlavných ťahoch z Košíc až do Bratislavy. Dodnes nechápem, prečo po hlavných ťahoch plných kamiónov, áut a nervóznych šoférov, ale veď každý máme svoje predstavy o bajkovačkách ..
Pri Nemeckej sme navštívili pamätník Nemecká. Nachádza sa tam stála expozícia Represálie nacistov a príslušníkov POHG na Slovensku v rokoch 1944–1945. Expozícia je venovaná jednej z najtragickejších kapitol slovenských novodobých dejín – represáliám nemeckých nacistov a ich domácich kolaborantov z radov Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy (POHG) a príslušníkov nemeckej národnostnej skupiny.
Nasledoval úsek popri hlavnom ťahu cez kúpele Brusno, Medzibrod, Lučatín, a cez Slovenskú Ľupču, kde sme si napochytro všimli Ľupčiansky hrad z 13. storočia, ktorý bol v roku 1443 postihnutý zemetrasením. Odtiaľ sme prešli do Šalkovej, kúsok od Banskej Bystrice, kde sme sa rozlúčili s Heppy a Jarkou a odtiaľto pokračovali už len dvaja. Do cieľa nám chýbalo niečo okolo 400 km, čo bolo pri týchto horúčavách stále dosť. V Šalkovej sme sa rozlúčili a s Maťom som pokračoval smerom na Môlču.
Silné slnko a vysoké teploty nás donútili schovať sa v prístrešku pri Môlči, odkiaľ sme pokračovali na Hornú a Dolnú Mičinú, trasu, ktorú sme poznali z minulej detvianskej cyklotúry. Cesta bola príjemná a viedla cez rôzne polia a rozkvitnúté lúky, kde sme sa snažili ignorovať 13 percentné stúpanie. Na tomto úseku sa nachádzali Mičinské travertíny, ktoré sú viazané na vývery studených minerálnych vôd hydrouhličito-vápenato-magnéziových typu.
Pri Zolnej som navrhol Maťovi, či by sme si azda nepredĺžili trasu o Očovú a Detvu, že by sme mohli ísť pozrieť Besnú Mrenu, ktorá by sa tam mohla teoreticky vyskytovať. Maťo súhlasil, vtedy sme ešte netušili, ako dobre sme urobili. V Detve sa totižto práve konal 45. ročník folklórnych slávnosti pod Poľanou. Perfektné oživenie cyklotúry! Folklórne slávnosti v Detve patria medzi najobľúbenejšie festivaly ľudovej kultúry na Slovensku.
V Detve sme sa stretli s Mrenou, ktorá tam mala návštevu nášho cyklistu a turistu Sama. Obzreli sme si slávnosti a vybrali sa posedieť do miestnej reštaurácie a dobiť energiu orosenými čapákmi. Teplo bolo neskutočné a my sme mali pred sebou ešte poriadny kus cesty. Dnešnou destináciou bola známa laznícka oblasť Zaježová, časť Polomy ..
V Detve sme sa napojili na červené "C" smerom cez Krné, Stožok, Klokoč na Slatinské lazy. Stupáky začali byť nepríjemné, v nohách sme mali skoro 100 km a na záver nás čakala Vígľašská Huta - Kalinka, jeden z najväčších strmákov snáď celej cyklotúry. Nehovoriac o horúčavách a naložených bicykloch, ktoré nám stále znepríjemňovali cestu. S vidinou zakončenia dňa na Zaježke sme sa snažili ignorovať laznícke stupáky a udierali do pedálov ďalej ..
Vybrali sme sa na Polomy a keďže sme nemali dohodnuté ubytko, dúfali sme, že to nejak uhráme. Po 108 km sme konečne dorazili na Polomy, kde práve nebolo nikoho. Akurát v čajovni sa nachádzal dáky chalan, ktorý povedal, že on nevie ako je to tu teraz s ubytkom, lebo práve skončil dáky workshop a večer sa tu majú stretnúť rôzni ľudia v rámci dákej ďalšej akcie. Oddýchli sme si a dohodli ubytko cez Mrenu, ktorá nám to nejako vybavila. Zrazu sa zjavil totálne prepotený grék s prázdnou fľašou Coca Coly. Ako prvé sa ma spýtal, kde by mohol dostať vodu a ukázal mi nejakú pofidernú mapu okolia a spýtal sa, či je správne. Správne bol, akurát som nepochopil, prečo bol naobliekaný ako na jeseň, keď bolo vonku cca 33 stupňov. Časom začali prichádzať ďalší ľudia, tak sme sa pobrali do našej izby. Vzdelávacie centrum Zaježová na laze Polomy je priestorom, kde pripravuje OZ Živica väčšinu akcií pre verejnosť. Pôvodné tradičné gazdovstvo slúži na tieto účely už od začiatku 90tych rokov. Postupne bolo upravované, ale až vďaka OZ Živica a veľkej investícii z tzv. Nórskych fondov sa podarilo dom v roku 2008 viacmenej dokončiť. Cieľom je vytvoriť priestor pre množstvo kvalitných podujatí, zameraných na holistickú environmentálnu výchovu, ktorých tu býva počas celého roku mnoho. Viac informácií o Zaježke je na týchto stránkach .. (pokračovanie)
