Nízke Tatry
O ôsmej ráno sme vyrazili z Dediniek. Dnešný plán bol dostať sa do Krpáčova, kde sme sa chceli ubytovať rovno pri jazere. Podľa mapy mal byť tento deň plný výhľadov na Nízke Tatry a okolie, počasie bolo viac než perfektné a naše oddýchnuté telá boli pripravené vyraziť. Prešli sme okolo jazera a pokračovali na Stratenú ..
Po výbornom zjazde do Stratenej, kedy nás prefúklo až do kosti pri nízkych ranných teplotách, sme boli absolútne prebraní, dokonca lepšie ako po nejakej rozcvičke. Stratenou dolinou sme pokračovali až ku Dobšinskej Ľadovej Jaskyni, ktorá bola na môj vkus až príliš komerčná (narážam prevažne na gýčové stánky pri kasách). Kúsok za jaskyňou sme objavili Ranč pod Ostrou skalou, drevený motorest pripomínajúci divoký západ. Stavili sme sa na kávu a kofolu, aby sme mohli v kľude pokračovať Hnileckou jelšinou k rázcestníku pod Vernárom. Vtedy som si spomenul, že Vernár má železničnú stanicu vzdialenú niekoľko kilometrov od obce. Vybral som sa teda obzrieť si aspoň stanicu, keď už nie Vernár samotný. Touto cestou pozdravujem všetkych vernárskych Šifrov ..
Cez sedlo Besník (994m) sme sa dostali ku prameňu Hrona a ku Chramošskému viaduktu. Tento viadukt je na svojich 113 metroch vedený v oblúku o polomere 300m, obdobne ako Telgártsky tunel. Jedná sa o kamenný viadukt s 9 otvormi a výškou 18 metrov ponad dolinu Gregová, pomenovaný je podľa Chramošského potoka pretekajúceho popod most. Nad Telgártom sa hrdo týčil vysielač na Kráľovej holi, ktorý vidieť široko ďaleko ..
Z Telgártu sme pokračovali pod Nízkymi Tatrami cez Červenú Skalu, Vaľkovňu, Pohorelskú Mašu až do Heľpy. Spomenul som si na Luciu, ktorú sme úplnou náhodou stretli minulý rok počas cyklotúry Passau - Bratislava. Spomínala, že je z Heľpy, tak sme sa ju vybrali hľadať. Odchytil som prvú pani a spýtal sa jej, či náhodou nepozná Luciu, ktorú náhodou poznala, pretože to bola náhodou práve jej matematikárka. Toľko náhod, až mi je to divnô ..
Lucia nás vytiahla do lokálneho šenku, kde sme si dali po kofole a tešili sa, že sme sa mohli opäť vidieť. Porozprávala nám o svojom kraji a popriala šťastnú cestu. Slnko pražilo a my sme pokračovali ďalej ..
Pokračovali sme pod Nízkymi Tatrami cez obce Závadka nad Hronom, Polomku, Bacúch, Beňuš, Bujakovo a pred Breznom sme odbočili doprava na Mýto pod Ďumbierom. V čerstvom prameni sme doplnili zásoby vody a po výšľape do kopcov sa nám naskytli krásne výhľady. Perfektné počasie nám hralo do kariet ..
Z Mýta sme si to namierili na Bystrú a odtiaľ na Tále smerom na Krpáčovo. Nepríjemný výšľap dal zabrať hlavne Heppy, ktorá po cca 600 km mala problémy s kolenami. Tu sa s nami rozlúčil Vlado, ktorý končil a vrátil sa do Brezna. My sme pokračovali do Krpáčova, kde sme mali dohodnuté ubytko v penzióne pri vode. Krpáčovo je súčasťou Národného Parku Nízke Tatry od roku 1978 a je známym turistickým strediskom, v ktorom je vybudovaných mnoho hotelov, penziónov a súkromných chát.
Zostali sme štyria, Heppy, Jarka, Maťo a ja. Ubytovali sme sa v penzióne, bicykle dali dole do baru a išli sa umyť a konečne najesť. Na terase sme stretli Marku z chaty Kosodrevina, s ktorou sme sa minulý rok príjemne prichniapli na predvianočnej lyžovačke. Príjemne sme sa najedli a vychutnali si západ slnka nad okolitými horami. Hotel Junior chátral, živá hudba hrala, ľudia sa kúpali a všade bol randal jak hovado. Dobrá letná klasická akcia .. (pokračovanie)
