Dobrá Voľa nikdy viac!
Hneď ráno som vystrčil hlavu zo strešného okna a skontroloval počasie. Bolo to smutné, ale zato pravdivé - hneď ako odišiel Ivo, začalo sa vyčasovať. Včera to boli posledné dažde, ktoré nás zasiahli a od dnešného dňa sme mali neskutočné výpeky až do konca cyklotúry. O ôsmej ráno sme vyrazili ešte raz pozrieť historické centrum Bardejova. Medzi najvzácnejšie stavby mesta patrí Bazilika sv. Egídia a mestská radnica, ktorú v roku 1505 začal stavať majster Alexander. V roku 1950 bol Bardejov vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu a nastala intenzívna obnova kultúrneho dedičstva. Bardejov patrí medzi lokality Svetového dedičstva UNESCO.
Bardejov sme opustili smerom na Mokroluh, pokračovali cez Rokytov na Tarnov, Gerlachov a Malcov. V Malcove sme odbočili vľavo na Lukov, pred ktorým sme si všimli pozostatky povodní, ktoré na východe vyčíňali ešte nedávno. Rozvodnenou Topľou zničené cesty a strhnuté mosty boli našťastie mimo našej trasy, takže sme bez problémov mohli pokračovať na Lukov a z neho na Livov. Malebná obec Livov je východiskom výletov do pohoria Čergov. Počas vojnových rokov v nej bol zriadený poľný lazaret, ktorý pomohol zachrániť životy mnohých ľudí.
Z obce Livov nasledoval stupák 295 výškových metrov na 4 kilometroch do sedla Priehyby (815m)
Zo sedla Priehyby nasledoval dobrý zjazd po úplne rozbitej ceste do chatovej oblasti a následne obcí Majdan a Olejníkov. Navštívili sme potraviny, zadelili zmrzliny a iné občerstvenie, keď vedľa nás prešlo zopár cigáňov, ktorí zametali cesty. Pod Olejníkovom sa nachádzala cigánska osada, ktorú sme z bezpečnej vzdialenosti mohli v kľude odfotiť. Pokračovali sme ďalej cez Ľutinu do Pečovskej Novej Vsi a ďalej do väčšieho mesta Lipany, kde sme si dali obed v jednej reštaurácii, ktorá počas obedových hodín pripomínala skôr robotnícku vývarovňu.
Za Lipanmi sme odbočili z hlavného ťahu smerom na Krivany a Torysu popri riečke, ktorá ešte nedávno ničila cesty a mosty. Pokračovali sme ďalej na Brezovicu, Brezovičku a Nižný Slavkov. Po ceste sa nám vynorili krásne výhľady na Levočské vrchy a Bachureň.
V Nižnom Slavkove sme stretli 6 dôchodkýň - cyklistiek z Brna, ktoré robili okruh z Levoče do Levoče cez vojenský okruh Javorina v Levočských vrchoch. V miestnej reštaurácii sme doplnili zásoby vody a pokračovali krásnym úsekom a výšľapom na Petrušku (825m).
Z Petrušky nasledoval výborný, niekoľkokilometrový zjazd do Bijacoviec, odkiaľ sa nám naskytol prvý výhľad na Špisský hrad v Spisškom Podhradí, ktorý je jednou z najcennejších pamiatok Spiša. Je nielen dokladom vývoja architektúry u nás od 12. do 18. storočia, ale svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre (presne 41 426 m2) sa považuje za jeden z najväčších hradných komplexov strednej Európy. Inak v Bijacovciach som si všimol aj zastávku ČSAD, 17 rokov po rozdelení Československa :)
Pred Spišským Podhradím Vlado vymyslel zachádzku do Žehry, kde sa na miestnom cintoríne nachádza obrovský pomník nejakého cigáňa. Vybrali sme sa, nič netušiac, do Žehry, do obce, kde žije 300 bielych a 1300 cigáňov (info od pani na cintoríne). Boli sme pozrieť aj kostol sv. Ducha, ktorý je zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO od roku 1993. Maťo strážil bicykle a my sme sa vybrali ku kostolu. Po chvíli za nami prišlo zopár cigánčat, ktorí ukazovali na pomník a pýtali sa viacmenej konštatovaním: "Dobrý pomník má ujko, čóóó? Pekný pomník má?! "
Zo Žehry sme odbočili na Dobrú Vôľu, brutálnu cigánsku osadu. Malé cigánske decká k nám utekali s kameňmi a palicami, hulákali a ziapali nadávky, kričali, že sme kokoti a buzeranti .. No naozaj radosť prechádzať takouto osadou. Súčasnú situáciu v Dobrej Vôli charakterizuje vysoká, takmer 100%-ná nezamestnanosť, nízky stupeň vzdelania a problémy súvisiace s kriminalitou, úžerníctvom, alkoholizmom a používaním návykových látok. Tu som foťák nevyťahoval a čo najrýchlejšie sme sa snažili prejsť tento cca 4 kilometrový úsek. Nasledovné fotky z Dobrej Vôle sú fotené z auta neznámym autorom, a z agentúry TASR, aby ste vedeli, kadiaľ sme prechádzali ..
Dobrou Vôľou sme prefičali čo najrýchlejšie .. tam keby sme chytili defekt, tak šľapeme aj na ráfiku .. Des a hrôza vidieť takúto osadu naživo. Agentúra Trip v Zakopanom vo svojich prospektoch ponúka ako jeden z ťahákov okrem návštevy historického centra Levoče, Spišského hradu a Popradu priamo aj rómsku osadu. "To je prejazd popri osade, nie atrakcia." povedala pani v cestovnej kancelárii Trip. "Autobus s turistami ide okolo Spišského hradu a z druhej strany je osada. Turisti z autobusu von nevyjdú, autobus pri cigánskej osade iba zastane alebo spomalí," dodáva. Podľa jej slov je o takéto zájazdy na Slovensko veľký záujem .. Dorazili sme do Spišského Podhradia, hrad sme tentokrát videli z druhej strany. Vyhľadali sme rovno penzión pod hradom, uskladnili bicykle, dali si večeru, počkali na Denisu z Prešova, s ktorou sme boli dohodnutí, že sa stretneme v Spišskom Podhradí a išli si pozrieť Spišskú Kapitulu.
Počkali sme na západ slnka na Spišskom hrade a potom sa vrátili na penzión. Denisa mi zanechala odkaz v zápisníku a unavení sme sa pobrali do postelí. Ešte budeme zrejme dosť dlho spomínať na Dobrú Vôľu .. (pokračovanie)
