Zo Sniny cez Osadné do Medzilaboriec
V Snine nám domáci spravil fantastické raňajky, obložené misy s čerstvým koktailom z ríbezlí. Peknú záhradku dopĺňali štyria barančekovia, ktorí sa starali o 'kosenie' horného svahu. Nakúpili sme si v potravinách zásoby, kde sme stretli nášho nového kamošša.
Zo Sniny sme sa vybrali hore na Pichne. Tesne za Sninou sa nám stala nehoda a vpálil som do Heppy, ktorá mi nečakane skočila do cesty 'vďaka' nedobrovoľnému brzdeniu zadného kolesa následkom zamotania gatí do bŕzd. Vrátili sme sa do Sniny na pohotovosť a následne chirurgiu, kde Heppy skončila s tromi štichmi na nohe a ja s krvou podliatym palcom a odreninami. Ani toto nás ale neodradilo od toho, aby sme v tejto akcii pokračovali .. Nad Sninou sme vyšľapali stupák a pokračovali znova na Pichne. Symbolom obecného znaku je kopija, ktorá znamená, že v obci žili kopijníci kráľa M. Čáka Trenčianskeho, ktorí kopije vyrábali a v prípade potreby používali.
Z Pichného nasledovalo Zubné, kde sme si spravili foto na začiatku obce v štýle reklamy na zubnú pastu. V Zubnom nebolo dokopy nič zaujímavé, tak sme potiahli rovno do Papína, kde nás zastihol ďalší dážď. Schovali sme sa v Market Bare a zadelili pirohy. Pri vedľajšom stole sedel nejaký pán, ktorý nám porozprával rôzne zaujímavosti z okolia, neskôr vysvitlo, že to bol doktor, ktorý mi zanechal pozdrav z zápisníku. O chvíľu sa pri nás zastavil pohodový mladý chalan, ktorý nás pozval na kofolu a poznamenal, že táto reštaurácia je jeho. Volal sa Marián a je tiež cyklista, jeho fotky si môžete popozerať na Picase. Mám taký pocit, že sa s nim ešte niekde stretneme ..
Hneď ako prestalo pršať sme sa pobrali ďalej na Nižnú Jablonku a Hostovice, ktoré su jedinou príjazdovou cestou do dedinky Osadné. V Nižnej Jablonke sa mi zapáčila jedna pekne upravená záhradka a baby si všimli bociany na jednom zo stĺpov. Pred Hostovicami nám cestu skrížilo stádo kráv, cez ktoré sme šikovne prešli bez akejkoľvek ujmy na zdraví. V Hostoviciach sme si obzreli akurát pravoslávny chrám zasvätený Pokrovu Presvätej Bohorodičky z roku 2008.
Z Hostovíc sme dorazili do Osadného a zamierili rovno k pravoslávnemu klasicistickému kostolu z roku 1933, ktorý bol postavený v staroruskom štýle. V krypte pravoslávneho kostola sú uložené ostatky 1025 vojakov z prvej svetovej vojny. V obci sa nachádza viacero tradičných roľníckych obytných a hospodárskych stavieb. O Osadnom bol natočený aj dokumentárny film, v ktorom hral hlavnú úlohu kňaz Peter Soroka, ktorého sme boli taktiež navštíviť.
Z Osadného sme pokračovali starou lesnou cestou tesne pod poľskou hranicou do Vyšnej Jablonky. Zo začiatku to bol konštantný stupák až ku starej búde, pri ktorej bola odparkovaná stará Lada. Tieto nesmrteľné autá sa dostanú naozaj všade. Odtiaľto bol zjazd po rozbitej ceste až do spomínanej Vyšnej Jablonky a z nej na hlavnú cestu do Svetlíc.
Preleteli sme Svetlicami a odbočili na Výravu. Tento úsek bol veľmi pekný, akurát nám ho znepríjemnil dážď, pred ktorým sme sa schovali v krčme vo Výrave, kde mali staré kukučkové hodiny, šijací stroj alebo dokonca aj staré rádio. Pred krčmou sa pohyboval starý cigáň pankáč s tričkom Sex Pistols, ktorý mi ochotne zapózoval. Prečkali sme dážď a pokračovali smerom na Čabalovce.
Za Čabalovcami bola malá cigánska dedinka Ňagov, cez ktorú sme bez zastavenia prefrčali a skončili v penzióne Andy v Medzilaborciach, ktorý má dodnes cenník na webe v korunách. Bicykle sme si zamkli do kuchynského skladu, zviazali zámkami a ešte aj celú miestnosť nechali uzamknúť. Predsa sa len v Medzilaborciach nachádza príliš veľa 'turistov z Indie'. Po ubytovaní sme si dali večeru a ja som si prisadol k miestnym chalanom, ktorí tam oslavovali narodenie syna Marka jednému z nich. Chalani mi dali rôzne tipy, kadiaľ ísť ďalej a čomu sa vyhnúť. Vrátil som sa k našim a zrazu nám prišla celá jedna runda objednaná od domácich. Na oplátku sme im poslali zopár poldecákov aby sme nenarušili kruh reciprocity .. (pokračovanie)
