Cyklotúra Naprieč Slovenskom

.. vyše 1000 kilometrov na bicykli za 13 dní z východu na západ ..
".. Slovensko naše, prekrásna krajina, výhľadov plný kraj, na tvojich horách nádhery trónia v údoliach šumí ľúbezný háj .."

Z Novej Sedlice cez Runinu do Sniny

(Nová Sedlica, Zboj, Uličské Krivé, Ulič, Ruský Potok, Kolbasov, Topoľa, Runina, Smerekovica, Ruské, Jalová, Stakčín, Snina .. 85km)

  Po raňajkách sme vyrazili z Novej Sedlice cez Zboj do Uličského Krivého. Pozreli sme si drevený gréckokatolícky kostolík Sv. Archanjela Michala z roku 1718. Pod ním sú vystavené rôzne roľnícke nástroje a zopár maľovaných džbánov. Z Uličského Krivého existuje 'skratka' po modrej turistickej značke do Ruského Potoku, ale po skúsenosti z minulého roku sme sa radšej rozhodli zísť normálne po ceste dolu na Ulič ..

.. najvýchodnejšia Slovenská obec Nová Sedlica ..
.. posedenie pred domom v Novej Sedlici ..
.. kôlňa pri rozpadnutom a opustenom dome ..
.. opustený rozpadnutý dom v Novej Sedlici ..
.. kostolík v Novej Sedlici ..
.. polia nad Novou Sedlicou ..
.. prichádzame do Zboja ..
.. nákupné stredisko v Zboji ..
.. pasúce sa kravy za Zbojom ..
.. drevený gréckokatolícky kostolík Sv. Archanjela Michala z roku 1718 v Uličskom Krivom ..
.. drevený gréckokatolícky kostolík Sv. Archanjela Michala z roku 1718 v Uličskom Krivom ..
.. staré knihy v drevenom kostolíku ..
.. roľnícke náradie ..
.. roľnícke náradie ..
.. starý rebriňák ..
.. maľovaný džbánik ..

V Uliči sme boli si obzrieť zmenšeniny drevených kostolíkov okolia, ktoré nám odporučil pánko z mikrobusu. Našli sme tam aj ten jeden, ktorý sme zatiaľ videli naživo. Zhodou okolností sa v Uliči v prírodnom amfiteátri práve tento víkend konal 42. festival kultúry a športu, tak sme si aspoň pozreli prípravy. Mäsko sa grilovalo, pivečká čapovali a nejeden miestny nachniapavač mal už pod čapicou aj napriek tomu, že bolo len doobedie.

.. modely drevených kostolíkov z okolia ..
.. modely drevených kostolíkov z okolia ..
.. modely drevených kostolíkov z okolia ..
.. modely drevených kostolíkov z okolia ..
.. nachniapavač z Uliča ..

Z Uliča sme zašli do pár kilometrov vzdialeného Ruského Potoka, ktorý nebol zrovna po ceste a začalo nám pršať. Kým sme prišli do jediného pohostinstva, ktoré v Ruskom Potoku je, tak sme aj trochu zmokli. Drevená búda pomaľovaná rôznymi farbami skôr pripomínala bunker ako hospodu. Z vyblednutej ponuky sa nedalo prečítať nič a keďže tu nemal šenkár ani pípu, kúpili sme zopár fľaškových Šarišov aby sme zahasili smäd. Keď na chvíľu prestalo pršať, obehli sme pozrieť drevený kostolík archanjela Michala z roku 1740, v ktorom sú cenné liturgické knihy z polovice 17. storočia vytlačené cyrilikou. Bohužiaľ sa nám ich nepodarilo pozrieť, tak sme sa vrátili na odbočku ..

.. bufet v Ruskom Potoku ..
.. Juraj Kočan bude zrejme nedoštudovaný designer ..
.. ponuka bufetu v Ruskom Potoku ..
.. informačná tabuľa, kliknutím na plagát sa ti zobrazí v novom okne ..
.. posedenie v Ruskom Potoku, prečkávanie dažďa ..
.. drevenička v Ruskom Potoku ..
.. drevený kostolík archanjela Michala z roku 1740 v Ruskom Potoku ..
.. drevený kostolík archanjela Michala z roku 1740 v Ruskom Potoku ..
.. drevený kostolík archanjela Michala z roku 1740 v Ruskom Potoku ..
.. drevený kostolík archanjela Michala z roku 1740 v Ruskom Potoku ..
.. staručká drevená kôlnička v Ruskom Potoku ..
.. žeby bol názov obce vďaka tomuto potoku? ..

Od zachádzky do Ruského Potoka sme pokračovali cez Kolbasov na Topoľu, ale prišiel ďalší silný a dlhý dážď, ktorý nás odstavil na autobusovej zastávke pri odbočke do Topole. Každú chvíľu chodilo okolo policajné auto, monitorujúce hranice ale ani raz pri nás nezastalo. Na zastávke sme dali obed a čakali niečo vyše hodiny, kým dážď neprestal ..

.. domček v Kolbasove ..
.. prečkávanie dažďa na zastávke pred Topoľou ..
.. obed na zastávke pred Topoľou ..

Hneď ako prestalo pršať a bolo vidieť kúsky modrej oblohy, vyrazili sme do Topole. Topoľa je rodiskom Alexandra Duchnoviča (1803-1865), národného buditeľa Rusinov – Ukrajincov, ktorý má v strede obce postavený pamätník. Nachádza sa tu drevený kostol sv. Michala archanjela z roku 1706, ktorý je Národnou kultúrnou pamiatkou.

.. po ceste do Topole ..
.. drevený kostol sv. Michala archanjela z roku 1706 v Topoli ..
.. drevený kostol sv. Michala archanjela z roku 1706 v Topoli ..

Pri kostolíku je vojenský cintorín z prvej svetovej vojny s 240 pochovanými vojakmi, ktorý bol zriadený v roku 1917 pohrebným komandom K. und K. kriegersgräber Arbeiter Kompagnie Nr. 5 na mieste bývalého obecného cintorína. Cintorín pozostáva zo 119 jednotlivých hrobov a 34 šácht po 3-5 vojakoch. Na cintoríne su taktiež pochovaní i ruskí zajatci, ktorí boli sústreďovaní na majeri pod cerkvou. Podľa podania miestnych obyvateľov sú tu pochovaní aj tureckí vojaci. Revízia cintorína bola prevedená v roku 1922 žandárskou stanicou v Ruskom. Z uvedeného obdobia sa zachoval plán cintorína a súpis známych mien pochovaných vojakov. Podľa neho sú známe mená iba 26 vojakov, prevažne českej národnosti.

.. vojenský cintorín v Topoli ..
.. vojenský cintorín v Topoli ..

Z Topole si robíme zachádzku do Runiny, obce na východe Slovenska, ktorá sa nachádza v národnom parku Poloniny a leží v nadmorskej výške 560m. Má 60 obyvateľov a je vyhľadávanou destináciou peších turistov, pretože leží v obklopení hôr. Na mieste pôvodného dreveného kostola z roku 1796, poškodeného v 1. svetovej vojne, stojí nový murovaný pravoslávny kostol s dreveným ikonostasom, ktorý vyrobil Štefan Hunčár, obyvateľ obce Runina. Klenba kostola je vyzdobená maľbami zo 60tych rokov. Samotný kostol si postavili obyvatelia obce.

.. cesta za Topoľou smerom na Runinu ..
.. obec Runina ..
.. drevenica v Runine ..
.. nápis na obecnom úrade v Runine ..
.. voda pre turistov, veľmi chutná a osviežujúca ..
.. kostolík v Runine ..
.. interiér kostolíka v Runine ..
.. zvonica pri kostolíku ..

Z Runiny sme sa vrátili na rázcestie a po starej rozbitej ceste, kde je zákaz vjazdu autám, sme pokračovali cez zaniknuté rusínske obce smerom k vodnej nádrži Starina. V týchto končinách sa perfektne bicykluje, keďže sa tu nepohybujú žiadni ľudia a krásna príroda dodáva ambientnej scenérii to správne čaro. Vyšľapali sme do sedla Zálomy (640m), z ktorého viedol, niekoľko kilometrový zjazd smerom k vodnej nádrži.

.. zaniknutá rusínska obec Smerekovica (530m)..
.. tu bola voľakedy cesta ..
.. tu bola voľakedy cesta ..
.. Jarka šľape do sedla Zálomy (640m) ..
.. sedlo Zálomy (640m) ..
.. zaniknutá rusínska obec Ruské ..
.. zaniknutá rusínska obec Ruské ..
.. zaniknutá rusínska obec Veľká Poľana ..
.. prícestný kríž z roku 1853 ..
.. drevená kaplnka na mieste zaniknutej gréckokatolíckej cerkvi ..
.. jediný zachovaný pôvodný rodinný dom ..
.. cintorín nad bývalou obcou Veľkou Poľanou ..
.. cintorín nad bývalou obcou Veľkou Poľanou ..
.. cintorín nad bývalou obcou Veľkou Poľanou ..
.. ruiny gréckokatolíckej cerkvi z roku 1784 ..
.. Veľká Poľana ..
.. výhľad z cintorína ..
.. jeden zo starých hrobov ..
.. cintorín nad Veľkou Poľanou ..
.. strieborný kríž na cintoríne ..

Po kľukatých cestách sme dorazili ku prísne stráženej vodnej nádrži Starina. Vodná nádrž má objem 59,8 mil. m3 vody a rozprestiera sa na ploche 240 ha. Bola vybudovaná v rokoch 1983 až 1988 pre zásobovanie regiónu východného Slovenska pitnou vodou. Ihneď po preskočení zvodidla ku nám dorazila hliadka a vyháňala nás preč. Ľudia by sa tu radi okúpali, ale jak spieva Rytmus .. NEDÁ SA. Tak sme aspoň porobili pár fotiek okolia.

.. Starina ..
.. vodná nádrž Starina, ochranné pásmo vodárenského zdroja 1. stupňa ..
.. vodná nádrž Starina ..
.. vodná nádrž Starina ..
.. vodná nádrž Starina ..
.. vážka na Starine ..
.. vodná nádrž Starina ..
.. spoločná fotka pri Starine ..

Popri Starine sme sa dostali k malinkej dedinke Jalová. V roku 1944 boli obyvatelia obce evakuovaní do už neexistujúcej obce Dara. V súčasnosti tu žije 87 obyvateľov. Gréckokatolícky drevený kostolík z roku 1792, upravený v roku 1831 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. V Jalovej sa mi podarilo odchytiť starenku, ktorá práve pásla kravu. Pýtala sa ma kam máme namierené, tak som jej povedal, že do Bratislavy .. len zalomila rukami, zdvihla hlavu k nebesiam a popriala "Jój šťastlivo".

.. cesta okolo Stariny ..
.. staručký domček v Jalovej ..
.. starenka s kravou v Jalovej ..
.. drevený kostolík v Jalovej z roku 1792 ..
.. drevený kostolík v Jalovej z roku 1792 ..
.. drevený kostolík v Jalovej z roku 1792 ..
.. 'stojany' na seno ..
.. romantická Jalová ..
.. Jarka a Manik v Jalovej ..
.. starý plot ..
.. typický domček v Jalovej ..

Z Jalovej sme sa vrátili na rázcestie a pokračovali popri Beskydskom panteóne - symbolickom cintoríne známych osobností spod Polonín. Dozvedeli sme sa, že z tejto oblasti pochádza aj obávaný zbojník, ktorý bol postrachom od hranice s Maďarskom až po Poľsko.

.. Beskydský panteón - symbolický cintorín známych osobností spod Polonín ..
.. Vlado s Heppy pri Beskydskom panteóne ..
.. okolité hory pred Stakčínom ..

Po hlavnej ceste sme prešli Stakčínom až do Sniny. Stakčín je posledná obec, do ktorej je zavedená železničná trať. V centre sa nachádza pomník s tankom a cez cestu od neho pravoslávny chrám Svätej Trojice. Väčšinu obce obývajú bohatší cigáni, ktorí sa napríklad do škôl vyvážajú privátnymi odvozmi.

.. pravoslávny chrám Svätej Trojice v Stakčíne ..
.. tank v Stakčíne ..
.. Heppy pri tanku v Stakčíne ..

V Snine sme zamierili rovno k pani Fridrichovej, ktorá nám poskytla ubytovanie v jej dome s veľkou záhradou. Postaral sa o nás jej muž, ktorý nám vyšiel maximálne v ústrety, za čo by som mu chcel veľmi poďakovať. Večeru sme zadelili v centre Sniny, kde sme sa stretli s Julom a Majkou, ktorí nás prišli podvečer navštíviť. Večer sme posedeli na záhradke, popíjali tokajské vínka a šarišské pivečká. Príjemný a krásny deň za nami .. (pokračovanie)

.. posedenie na záhradke u p. Fridrichovej ..
.. posedenie na záhradke u p. Fridrichovej ..