Cyklotúra Naprieč Slovenskom

.. vyše 1000 kilometrov na bicykli za 13 dní z východu na západ ..
".. Slovensko naše, prekrásna krajina, výhľadov plný kraj, na tvojich horách nádhery trónia v údoliach šumí ľúbezný háj .."

Príchod do Novej Sedlice a výlet na Kremenec

(Vlakom z Bratislavy do Humenného, odvoz autom do Novej Sedlice, 7 hodinový výlet na Kremenec .. 19 km)

  Naša cyklotúra začala na hlavnej stanici v Bratislave, kde sme sa všetci stretli a naložili bicykle do predposledného vagóna rýchlika R615 Zemplín s pravidelným odchodom o 22:57. Presunuli sme sa na začiatok vlaku, kde sa nachádzali lôžkové vagóny, zložili batožinu a odštartovali mini-kupé-žúrku spolu s Mariannou, ktorá sa taktiež vybrala do Humenného a náhodou sme ju stretli na peróne. Dopili sme všetko, čo sme brali a zaľahli do postelí, aby sme sa čo najlepšie vyspali. Predsa len, monotónna jazda vlakom príjemne uspáva ..

.. Maťo s Heppy upevňujú bicykle ..

O pol osmej sme vystúpili v Humennom, kde nás už čakal dohodnutý mikrobus s prívesom z CK Galanda, ktorý nás odviezol do Novej Sedlice. Pánko bol veľmi ochotný, a keďže sa vyznal v okolí, dal nám par tipov čo by sme mali vidieť a navštíviť. V Novej Sedlici sme sa rozlúčili, zložili sa v penzióne Kremenec a vyrazili na celodennú túru na Kremenec (1221m), vrchol v Bukovských vrchoch v národnom parku Poloniny, ktorý je najvýchodnejším bodom Slovenska.

.. smerovník v Novej Sedlici ..
.. Jarka, Miška, Vlado, Heppy a Maťo za Novou Sedlicou smerom do lesov ..
.. kvietky v Bukovských vrchoch ..
.. Heppy dopĺňa tekutiny ..
.. stále po zelenej, tentokrát cez vysokú trávu bez prešľapaného chodníčka ..
.. slizký slizoun ..
.. poľské značenie na hranici ..
.. Čierťaž (1071m) spolu s Potulkárskou nálepkou z minulého roku ..
.. štátna hranica medzi Poľskom a Slovenskom ..
.. pomník padlému ruskému vojakovi A. Gladyšovi ..

Po zelenej sme sa dostali na hrebeň a pokračovali na Kremenec. Naskytli sa nám prvé výhľady do Poľska na Wielku Rawku. Na jednom otvorenom mieste sme dali krátku pauzu a stretli dvoch mladíkov, ktorí sa vybrali šľapať z Kremenca po červenej značke na Duklu a ďalej po Ceste hrdinov SNP na západ. Boh vie, kde sú práve teraz ..

.. mladí turisti kráčajúc po červenej ..
.. výhľad ..
.. výhľad na Wielku Rawku do Poľska ..
.. pauzička na skalách na hrebeni ..
.. Vlado oddychuje ..
.. úplná pohodička na hrebeni Bukovských vrchov ..

O jednej sme dorazili na Kremenec, kde sa v tom čase nachádzalo dosť turistov z Poľska a zopár Čechov. Spravili sme si spoločnú fotku na najvýchodnejšom bode republiky a jednu sólovku s Maťom, s ktorým to mám v pláne doklepať až do Záhorskej Vsi. Škoda, že aj ostatní nemali viac dovolenky alebo možností zostať až do konca ..

.. Kremenec, trojmedzie Poľska Ukrajiny a Slovenska ..
.. Kremenec ..
.. celá partia na Kremenci ..
.. Maťo a Manik na Kremenci ..

Ivo a Mišinka sa vybrali na Wielku Rawku do Poľska, aby si mohli vychutnať výhľady na široké okolie. My ostatní sme sa začali poberať dolu po červenej cez Stužicu naspäť do Novej Sedlice. Stužica je národná prírodná rezervácia nachádzajúca sa v okolí vrchu Kremenec, ktorá bola vyhlásená v roku 1965 na výmere 761,49 ha. Ochraňuje komplex prírodných bukových a jedľovo-bukových porastov pralesovitého charakteru so štruktúrou lesa vo všetkých štádiách jeho vývoja. V pralese žije mnoho pôvodných karpatských a aj niekoľko endemických druhov rastlín, húb a živočíchov. Stužica patrí medzi najvýznamnejšie chránené územia na Slovensku.

.. ako bolo spomenuté, všetky štádia vývoja lesa ..
.. spráchnivené červené drevo ..
.. Stužické lesy ..
.. Heppy na machom obrastenom buku ..
.. pavučinky v pralesoch ..
.. nový mostík cez riečku Stužica ..
.. Stužické lesy ..

Prišli sme na Temný vŕšok (838m), na ktorom sú ešte staré turistické smerovníky z roku 1986 vrastené do stromov. Ku Karpatským bukovým pralesom by som chcel ešte dodať, že sú výsledkom tisícročia trvajúcich vývojových procesov prírody, kde je minimálna prítomnosť a činnosť človeka a predstavujú vrchol prírodných ekosystémov. Hlavnou drevinou je pochopiteľne buk.

.. Temný vŕšok (838m) ..
.. Skládka pod Kýčerou (525) - ide o skládku dreva ..
.. národný park Poloniny ..

Za Novou Sedlicou smerom do lesa sa nachádza pomerne nové informačné stredisko Národného parku Poloniny, pri ktorom je výsek z 200 ročného tzv. Kucerovho duba. Pri ňom sa nachádza nasledovný text: "Nie je to tak dávno, no z nás - žijúcich ľudí - si na okamih, keď v nie veľmi strmom svahu Bukovských vrchoch začal svoju životnú púť malý dub, nepamätá nikto. Bolo to v roku 1782. Bezstarostne si rástol na hore Gazdoraň, neďaleko dnes už vysídlenej a vodou zaliatej obce Starina. No prišiel rok 1985, kedy jeho životnú púť preťal zvuk motorovej píly. V roku 1982 sa totiž začalo s výstavbou najväčšej slovenskej nádrže na pitnú vodu - VN Starina. Asi 3500 dedinčanov z jeho okolia muselo opustiť svoje domovy, svoje polia, 7 obcí bolo zrovnaných so zemou. Keďže rástol veľmi blízko novej priehrady (v 1. pásme hygienickej ochrany vodnej nádrže) podľa daných predpisov musel padnúť, aby na jeho mieste mohli vyrásť ihličnany. Tak ako ľudia starinskej doliny i on musel ustúpiť, aby takmer celé východné Slovensko mohlo užívať vodu spod Bukovských vrchov. Už nikdy v jeho korune nezahniezdia uštebotané vtáčiky, nepošteklia ho ihravé motýle, na jeho plodoch si už nikdy nezamaškrtí starý diviak, ani v jeho príjemnej tôni nespočinie ustatý človek. No toto jeho telo napriek smrti dokáže rozprávať. Všetky jeho vrásky - letokruhy - to je jeden úžasný román, ktorý písal sám život. "

.. Kucerov dub 1782 - 1985 ..

Dorazili sme do penziónu a zadelili oddych a večeru po celodennom výlete. Vtipné bolo vidieť bicykle domácich, ktorí na nich prichádzali do krčmy a vŕzgali cez pol dediny. Porovnávať ich bajky a naše by bolo asi ako Trabant a Porsche.

.. penzión Kremenec v Novej Sedlici ..
.. bicykel miestnych nachniapavačov ..
.. milý odkaz v penzióne na bare ..

Po večeri sme zakotvili v krčme, ktorú penzión ponúkal a sledovali sme futbal. Prišlo dosť miestnych mládežníkov a chlapov, ktorým sme ani trt makový nerozumeli, lebo sa rozprávali rusnácky. Milá slečna z personálu mala plné ruky práce ale našla si chvíľu, aby mi napísala odkaz do zápisníka. Po nej sa pridal aj ďalší ubytovaný hosť, s ktorým sme sa dali do reči a zrejme nemá nejak extra rád dĺžne. Dopozerali sme futbal a išli konečne spať .. (pokračovanie)