Roadtrip po Slovensku

.. alebo krížom krážom po rôznych kútoch našej krajiny
"Tu si môžeš dať hocičo alebo aj všetko, lebo všetko je tu super .." (Tereza v sedle Zbojská)

Zo Šumiaca cez Čierny Balog a sedlo Zbojská do Hronca

(Šumiac, Brezno, Čierny Balog, Dobroč, Sihla, Lom nad Rimavicou, Pohronská Polhora, sedlo Zbojská, Hronec)

  V Margarétke sa spalo dokonale. Spod veľkých duchien nás vyhnal len chlad, kedy trebalo prihodiť polienko. Po raňajkách sme vyštartovali na horehronie a ako prvú zastávku sme zvolili čiernohronskú železnicu v Čiernom Balogu. Ide o úzkokoľajnú lesnú železnicu s rozchodom 76 cm, ktorá premáva na trase Chvatimech - Hronec - Čierny Balog - Vydrovo. Pred zrušením dopravy v roku 1982 bola značne rozvetvená, mala celkovú dĺžku 131,98 km a v rovnakom roku bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Jedným z vláčikov sme sa odviezli do neďalekej Vydrovskej doliny ..

.. čiernohronská železnička ..
.. vlakvedúca ..
.. vláčik vo Vydrovskej doline ..

Vo Vydrovskej doline sa nachádza prírodný lesnícky skanzen. Nech to znie akokoľvek hrozivo, na viac ako trojkilometrovom 'chodníku lesného času' je v súčasnosti 75 zastávok, ktoré mnohými zaujímavými exponátmi a predovšetkým prirodzenými lesnými stanovišťami ponúkajú objavné pohľady na životodarné schopnosti lesa. Kiež by si to viac uvedomovali aj samotní lesníci, ktorí tieto lesy devastujú ..

.. úvod lesníckeho skanzena v prírode ..
.. pahýľe ..
.. chodníček ..
.. sochy pri mokradiach ..
.. potok ..
.. halucinácia ..
.. zopár diviakov ..
.. diviaky ..
.. starý rušeň ..
.. strojvodkyňa Heppy ..
.. múzeum horárne ..
.. ruky drevené ..
.. a je to jasné čo robia horári v horárni keď nemajú horárky ..
.. trošičku nostalgie ..
.. rušeň pri horárni ..
.. miniatúry ..
.. miniatúry ..
.. miniatúry ..
.. lesná kaplnka ..
.. exteriér ako aj interiér je potiahnutý kôrou ..

Lesná kaplnka je kópiou kaplnky Panny Márie ustavičnej pomoci z Podkriváňa - Hornej Bzovej, ktorú dal v roku 1910 postaviť gróf Zichy pre lesných robotníkov a obyvateľov tohto odľahlého kúta patriaceho k rodinnému panstvu Zichyovcov v Divíne. Originálna kaplnka dodnes slúži svojmu účelu. Inak tento lesnícky skanzen má pekne a prehľadne spracovanú mapu a obsiahlu informačnú brožúrku. Tento skanzen (podobne ako aj čiernohronskú úzkokoľajku) odporúčam ako vhodnú destináciu na výlet pre rodiny s deťmi, ktoré z toho budú mať naozaj skvelý zážitok. Dokončili sme okruh skanzenom a kým sme čakali naspäť na vláčik do Čierneho Balogu, kúpil som si kávičku, aby som si ju lahodne vychutnal počas jazdy s výhľadmi na okolité domčeky.

.. kávička vo vagóne ..
.. spoje ..
.. spokojná Heppy ..
.. vagón lesnej pošty v depe ..
.. odparkované vagóny ..
.. čertova voda a uhlie ..
.. keby ste náhodou nevedeli ..
.. modrý rušeň v depe ..
.. môj obľúbený vagón ..
.. ďalší vagón ..
.. no nie sú krásne? ..
.. minilokomotíva ..

Ako si tak fotím lokomotívy zrazu ma niekto osloví. Obzriem sa a koho nezbadám, poradenskú psychologičku Hanu Bednaříkovú z Prostějova žijúcu v Bratislave a pracujúcu oproti mne, ktorá ma stretne v Čiernom Balogu. Náhody neexistujú a o chvíľu už sedíme na polievke v podniku pri železničnom depe spolu s Heppy a jej mužom. Svet je malý ..

.. Hana ..

Z Čierneho Balogu sme sa vybrali na Dobroč a ďalej ku chate Boldiška, kde som si zrejme nevšimol zákaz vjazdu a Starou dolinou sme sa dostali po lesných cestách až niekam pod Široký grúň (1093m) a Jilemnického horárni. Boli sme ďaleko v lesoch tak sme sa rozhodli radšej vrátiť naspäť. Chcel som sa otočiť no nevšimol som si betónový múrik zarastený trávou a skoro som ujebal nádrž. Pri tom zvuku Heppy hádzala farby jak obal z Pink Floydu a mne sa asi na 5 sekúnd zastavilo srdce. Koleso vo vzduchu, nádrž na múriku, pekná príhoda .. Keby som v týchto končinách zničil auto, bolo by to veru trošičku menej rozumné. Chvalabohu len väčší škrkanec na nádrži a žiadna nafta mimo nej ..

.. Jilemnického horáreň ..
.. Kotleba, voľačo pre teba ..
.. krásne Veporské vrchy ..

Vrátili sme sa do Čierneho Balogu a odskočili cez sedlo Tlstý Javor (1018m) do Sihly a obce Lom nad Rimavicou, ktorá bola dlho považovaná za najvyššie položenú obec na Slovensku. Vybehli sme za dedinu s výhľadom na Chlipniačky a Čierťaž, kde som porobil pár fotiek a pobrali sa smerom na Drábsko, malinkú obec medzi Sihlou a Lomom nad Rimavicou.

.. kone v Dobroči ..
.. kone v Dobroči ..
.. Lom nad Rimavicou ..
.. nádherný socialistický štýl v Lome nad Rimavicou ..
.. schovávaš sa? ..
.. Lom nad Rimavicou ..
.. Lom nad Rimavicou ..
.. Heppy nad Lomom ..
.. Čierťaž ..
.. oblaky ..
.. polia v kopcoch ..
.. dedinka v údolí, čistá nádhera ..
.. Veporské vrchy ..
.. Drábsko ..
.. Drábsko ..
.. sem tam sa prediera aj slnko ..

Presunuli sme sa do Pohronskej Polhory a pokračovali do sedla Zbojská. Tam sme sa stretli s Terezou Falťanovou, hlavnou speváčkou Buchajtramky, ktorá sa nám povenovala po celý večer. V sedle sa nachádza salaš Zbojská, ktorý odporúčam navštíviť a dať si v ňom akékoľvek jedlo. Naozaj výborná kuchyňa a skvelá atmosféra vládla počas celého večera. Neskôr sa k nám pridala aj Terina sestra Andrejka, ktorú môžete poznať z klipu Pod vŕbou od Loopatu Makaya. Posedeli sme a podebatovali až do neskorého večera, keďže sme boli dohodnutí s Denkou, že ju vyzdvihneme z autobusu vo Valaskej a prespíme u nej v Hronci. Denku som spoznal na Drienku 2013, kde sa aj so sestrou Martinou zúčastnili workshopu gongov pod vedením Mareka Bolfa, výrobcu prekrásneho hudobného nástroja kalimby. Všetko so všetkým nejako súvisí a nič nie je náhoda, rovnako ako možnosť prespať u nich doma, ktorá sa nám znenazdajky naskytla.

.. salaš Zbojská v sedle Zbojská ..
.. Heppy, Tereza a drevený medveď veď ..
.. nádherné sedlo Zbojská ..
.. zbojnícka strela voziaca nachniapaných zo salaša ..
.. salaš a informačné centrum ..
.. informačné centrum ..
.. opäť sa blíži búrka ..
.. delikatesa ..
.. interiér salaša Zbojská ..

O 22:20 sme Denku vyzdvihli vo Valaskej a pokračovali k nej domov do Hronca. Privítal nás jej veľký pes, ktorý sa tak tešil, že nás celých zablatil. Denka nás nechala prespať vo svojej izbe, ale predtým sme ešte posedeli v kuchyni, rozliali dobré vínko od Vdovjaka (inak pekne sa míňali, stále som tieto tromfy vyťahoval, keď som to uznal za vhodné) a spravili si aj s jej rodičmi príjemný večer. Okolo polnoci sme zaliezli do postelí, aby sme sa pripravili na ďalší deň, kedy sme chceli skončiť na Polomoch na Zaježke. Ako obvykle .. (pokračovanie)