Roadtrip po Slovensku

.. alebo krížom krážom po rôznych kútoch našej krajiny
"Dostali sme 100 eur pokutu za to, že sme mali 'gr' namiesto 'g' ako označenie gramu v menu .." (Penzión Lykovec, Muráň)

Z Veľkej Tŕne cez Štós a Úhornú do Muráňa

(Veľká Tŕňa, Černochov, Nižný Žipov, Egreš, Slanec, Jasov, Medzev, Štós, Úhorná, Krásnohorské Podhradie, Štítnik, Jelšava, Revúca, Muráň)

  U Vdojvaka sa spalo famózne, úplný kľud a ticho nás nechalo pod perinami až do deviatej. Po raňajkách sme sa vybrali obzrieť vínne sklípky, v ktorých sme sa cca pred rokom nachniapali, keď sme išli na Ukrajinu. Vnorený do spomienok som si veru zaspomínal, ako nám tu Evka s Matúšom zchuti nalievali pri príležitosti prvého ročníka otvorených pivníc práve v deň, keď sme sa tu znenazdajky objavili ..

.. vlastné logo na bráne musí byť ..
.. staručký domček vo Veľkej Tŕni ..
.. vínne sklípky ..
.. vínne sklípky ..

Z Veľkej Tŕne sme pokračovali cez Čerhov a vtipnú obec Černochov, v ktorej sme paradoxne nestretli žiadnych černochov. V Čerhove stojí za zmienku pekne urobené jazierko s okolitými lavičkami a drevenými sochami, ktoré hneď na začiatku obce milo privíta svojich návštevníkov.

.. výhľad do Maďarska ..
.. víta vás Čerhov ..
.. drevená socha v Čerhove ..
.. jazierko v Čerhove ..
.. vodováha nič, chlapci? ..
.. výhľad z cyklotrasy ..
.. tokajské vinohrady ..
.. Černochov bez černochov ..
.. socialistické nápisy na niektorých budovách svietia dodnes ..

Prešli sme Černochovom a pokračovali cez malé obce Novosad, Nižný Žipov, Egreš, Zemplínska Teplica po dosť rozbitých cestách až do mestečka Slanec, cez ktoré sme prechádzali už včera. Tentokrát bolo krásne počasie tak som sa rozhodol vybehnúť na zrúcaninu hradu Slanec z 13. storočia. História tohto hradu je dobre opísaná na tejto stránke. Výstup bol asi pol hodinový a zobral som to skratkou cez zablatený les strmo hore, kde fúkalo úplne najviac a ešte o niečo viac. Za ten výhľad to veru stálo.

.. zrúcanina hradu Slanec ..
.. výhľad z hradu Slanec ..
.. Slanec ..
.. zrúcanina hradu Slanec ..
.. bašta ..

Zo Slanca sme sa vrátili cez Košice a Moldavu nad Bodvou hore na Jasov a Medzev. Na konci Jasova odporúčam dávať extra pozor na behajúce cigánčatá kade tade hore dole po ceste, nachádza sa tam také ghetto, že by sa aj v Bronxe čudovali. V Medzeve sa pre zmenu nachádza hámor Slovenského technického múzea, pôvodne tzv. Tischlerov hámor, ktorý predstavuje typ jednokladivového dvojohniskového hámra. Ide o kombinovanú stavbu (kameň - drevo) z druhej polovice 19. storočia.

.. hámor v Medzeve ..

Z Medzeva sme pokračovali do Štósu a do kúpeľov Štós, kde som bol doteraz iba jedenkrát v živote a aj to počas prechodu Cesty hrdinov SNP v roku 2009. Kúpele Štós majú viac ako 130 ročnú históriu. Nepriamo vďačia za svoj vznik tradičnému baníctvu a kováčstvu, ktoré už od 14. storočia prekvitalo na hornom toku Bodvy. Panovníkmi podporovaná kolonizácia priviedla do tejto oblasti v minulých storočiach veľa obyvateľov nemeckého a poľského pôvodu. Remeselná zručnosť kováčov, dedená z pokolenia na pokolenie, dala roku 1803 podnet na založenie prvej továrne na výrobu nožov v Štóse (SANDRIK). V tomto podniku pracoval ako nožiarsky majster aj istý Róbert Komporday, laický nadšenec a propagátor vodoliečby. Róbert Komporday poznal blahodárne účinky vodoliečby a navrhol vybudovať kúpele. Jeho myšlienka našla pochopenie a na jeho podnet sa v marci 1881 schádzajú vážení občania mestečka Štós, aby ešte naposledy zvážili o čom sa radili už niekoľko mesiacov- založiť kúpele. So stavbou kúpeľov sa začalo v roku 1882 a už o rok neskôr, v roku 1883 otvorili prvú kúpeľnú sezónu. Viac sa o kúpeľoch Štós dozviete na ich stránke.

.. kúpele Štós ..
.. chodník k recepcii ..
.. jedna zo starých budov v areáli ..
.. pri kvetoch ..
.. autíčko vo vestibule ..
.. pekne vynovená jedáleň ..
.. žeby dom oddychu? ..
.. zub času ..
.. na húpačke ..
.. socha ..
.. kúpele Štós ..
.. umenie ..
.. pôvodná prijímacia budova ..
.. kaplnka ..

V kúpeľoch sme si dali kúpeľné obedové menu a pokračovali v našej ceste ďalej cez Štóske sedlo do Smolníka. Na ostrých zákrutách boli pekné výhľady na celé mestečko, o ktorom Plus 7 Dní napísal článok Bieda. Tento okres má 22-percentnú nezamestnanosť, najvyššia je v obciach s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva a vzdialených od hlavných dopravných trás. Naozaj hladová dolina ..

.. kaplnka navštívenia Panny Márie v Štóskom sedle (798m) ..
.. kaplnka navštívenia Panny Márie v Štóskom sedle (798m) ..
.. kaplnka nad Smolníkom ..
.. Smolník ..

Zo Smolníka sme pokračovali cez Úhornú po úzkej ceste cez Úhornianske sedlo (999m), na ktorej sme stretli traktor, LKT a ešte nejaké tretie veľké vozidlo s radlicou. Obchádzať tieto ozruty na tej ceste bolo úplné peklo, ale zvládol som to, aj keď som to patrične opičoval, pretože dole bol na túto cestu zákaz vjazdu práve tejto ťažkej technike. Inak parádny úsek s krásnymi výhľadmi, akurát škoda, že sme nemali slnečné počasie a dobrú viditeľnosť. Rozhodne sa sem vrátim, možno práve v roku 2019 pri ďalšom prechode Cesty hrdinov SNP. A možno skôr, ktohovie ..

.. parádny domček za Smolníkom ..
.. Úhorná ..
.. Úhorná s kreatívnym smetiakom ..
.. spomínaná cesta, ktorá sa stále zužovala ..
.. trošičku stúpanie (300 výškových metrov)..
.. výhľady z cesty ..
.. Úhorná v pozadí ..
.. Úhorná a okolie ..
.. Volovské vrchy ..
.. krava, či? ..

Z Úhornianskeho sedla nasledoval zjazd do Krásnohorského Podhradia, kde sme len napochytro pozreli hrad a pokračovali do Štítnika. V ňom je najvýznamnejšou pamiatkou gotický evanjelický kostol, národná kultúrna pamiatka. Ide o pôvodne trojloďovú baziliku zo 14. a 15. storočia s krásnymi hviezdicovými a sieťovými klenbami.

.. gotický evanjelický kostol ..
.. jeden z domov v centre Štítnika ..
.. veža ..
.. tí vietnamci a číňania sú fakt všade! ..
.. centrum Štítnika ..
.. gotický evanjelický kostol ..

Zo Štítnika sme pokračovali cez Gočaltovskú dolinu smerom na Hrádok, kde sa podľa mapy mala nachádzať Ochtinská aragonitová jaskyňa. Rozbitými cestami sme sa dostali až na parkovisko pred jaskyňou, ktoré nielenže bolo zatvorené, ale súdiac podľa pavučín a aktuálneho stavu, aj dlhodobo nepoužívané. Z jaskyne teda nič nebolo, vrátili sme sa na hlavnejšiu cestu a namierili si to do Jelšavy.

.. v zime tu majú radosť ..
.. kasa pri jaskyni ..

V Jelšave to vyzeralo, ako keby tam vybuchla bomba. Buď nebolo nikde nikoho, alebo niekoľko desiatok cigáňov postávalo v skupinkách a hulákalo. Ani sme sa príliš nezdržovali a pokračovali do dnešnej destinácie - do Muráňa.

.. Jelšava ..
.. centrum Jelšavy ..
.. pekné staré domy v centre ..
.. Jelšava ..

V Muráni som stavil na klasiku - overený penzión Lykovec, v ktorom som už raz taktiež prespával počas jednej bajkovačky Muráňom. Izby pekné, kuchyňa výborná, no radosť prespávať. Zložili sme sa na noc, dali si skvelú večeru a podebatili s pani horárovou, ktorú som si pamätal ešte z minula. Porozprávala nám také veci, pri ktorých sa nám zastavoval zdravý ľudský rozum, ako napríklad, že jej prišla kontrola a zistili, že namiesto 'g' v cenníku mali uvedené 'gr' (ako gram) a za toto pokutu 100 eur, alebo že nemali uvedené, koľko šľahačky ide do viedenskej kávy, poprípade koľko gramov má zabalený sáčok čaju. Nehovoriac o tom, že v jednej z malých obcí v hladovej doline prišla kontrola do maličkých potravín a zistili, že mali v kase o 30 centov viac ako mohli preukázať a dostali pokutu 330 eur za nezdanené peniaze, čo majiteľku zruinovalo a svoje potraviny musela nedobrovoľne zatvoriť, pretože to bola pre ňu neuhraditeľná pokuta. Áno, aj takéto veci sa dejú v končinách, kde si domáci vážia každého jedného turistu, návštevníka, okoloidúceho, proste každého, kto nejakým spôsobom podporí domáci lokálny biznis. Teda okrem štátnych úradov, ktoré sa bijú do pŕs, ako veľmi podporujú lokálnych podnikateľov .. (pokračovanie)