Roadtrip po Slovensku

.. alebo krížom krážom po rôznych kútoch našej krajiny
"V totych našich Košicoch jest furt daco nove, že človek še nestači čudovac .." (Pančelka)

Z Košíc do Veľkej Tŕne

(Košice, Kuzmice, Kazimír, Veľká Tŕňa)

  Po zobudení sa u Tinky Rinky smerovali moje prvé kroky k oknu skontrolovať počasie, či sa cez noc vypršalo. Keďže stále popŕchalo, dali sme si výborné raňajky, ktoré nám Tinka pripravila. Malý havinko Archie pobehoval kade tade a mylne sa tešil, že sa s nami pridá na výlet po Košiciach. Keď zistil, že s nami nejde, hral urazeného a rozvalil sa v strede kuchyne a kašlal aj na svoju obľúbenú hračku. Nuž, taký je život ..

.. Tinkina pracovňa s úžasnými kachlami ..
.. Tinkina kuchyňa ..
.. malý havinko Archie ..
.. Heppy s usmiatym Archiem ..

Ako prvú vec som dolial do motora asi pol deci oleja, čo zostalo v kufri v bandaske. Vyštartovali sme teda zakúpiť olej k najbližšej pumpe. Keď som otvoril kapotu, vytreštil som oči a čumel jak bacil do lekárne - zabudol som zavrieť dekel a dekel nikde. Čistá Veterníkovina toto. Kukám dole do tej spleti hocičoho, čo sa pod kapotou nachádza a v momente, jak som si predstavil, ako tú nádrž upchávam ponožkou, zbadal som uzáver zachytený na nejakom kábli. Spokojne a patrične hrdo som babám oznámil, že je všetko v poriadku a môžeme pokračovať do centra. Odstavili sme auto a pobrali sa okukávať miestne pamiatky.

.. jeden zo starších domov ..
.. Vader a Čad v Košiciach!! ..
.. kultúra ..
.. staré mesto ..
.. nejaké stánky ..
.. odchytili sme aj svadobčanov, čo tam po neveste keď bola torta ..
.. štátne divadlo ..
.. zvonkohra ..

V centre sa k nám pridal Frenki a išli sme pozrieť defaultné zaujímavosti Košíc, ako fontánu, štátne divadlo, Urbanovu vežu alebo dóm sv. Alžbety. Spievajúca fontána na Hlavnej ulici sa nachádza medzi košickým štátnym divadlom a Dómom sv. Alžbety. Čaro fontány spočíva v tom, že synchrónne reaguje na vlastnú hudbu, na zvonkohru, ale aj na živú hudbu znejúcu zo Štátneho divadla. Efekty vystrekujúcej vody v kombinácii so svetlami v piatich farbách, ktoré osvetľujú spievajúcu fontánu očaria skutočne každého. Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou 1 200 m² s kapacitou vyše 5 000 ľudí a zároveň najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe. Urbanova veža bola postavená na prelome 14. a 15. storočia ako zvonica v tom čase rozostavaného Dómu v gotickom štýle.

.. dóm sv. Alžbety ..
.. Urbanova veža ..
.. papierníctvo s oldschool nápisom ..
.. Jakabov palác ..
.. Jakabov palác ..
.. komunistická krčma ..
.. brána v starom meste ..
.. spešl pivo ..

Po prejdení kolečka po Košiciach sme zasadli do cukrárne UrbanCafe, ktorá má síce hnusnú stránku, ale parádne chuťovky. Okrem kávy sme zadelili aj gofry, ktoré boli naozaj výborné. Tam sme počkali na Pančelku z Košíc, ktorú takto nazývame od akcie na Drienku, keďže je pani učiteľka a učí hlavne menej prispôsobivé deti z ešte trošičku menej prispôsobivých rodín. Ako správna mamina nám doniesla výslužku - fašírky so zemiakmi a zeleninou a ako bonus ešte aj koláče. "Tu ši na vychodze a neznaš kedy budzeš lačny, lem sebe toto vež a nevydumuj. Ochab na vecka. Dobri šmak." dodala a ja som rozumel akurát tak medzerám a bodkám. Chvíľu sme posedeli a vybrali sa pozrieť ďalšiu časť centra. Vonku sa krásne vyčasilo i napriek tomu, že predpoveď na dnes bola silný dážď.

.. gofra! ..
.. Tinka, Pančelka s Luckou, Franki, Manik a Heppy ..
.. ďalšie oldschool logo ..
.. Lucka ..
.. nikde nikoho ..

V Košiciach práve prebiehal festival Use the City s headlinerom programu Olivierom Grossetêtem z Francúska, ktorý je známy stavaním monumentov z kartónových krabíc. Tentokrát sa rozhodol pre kaplnku sv. Michala, ktorú v spolupráci s návštevníkmi festivalu zbúchali dokopy za pár desiatok minút. "Pri Urbanovej veži stavial jakaški Francúz zo škatuľoch coška. Škatule skladali ľudze pod spodek a lepili ich ku sebe s pasku, to še paru razi zopakovalo až z teho vzišol taki škatuľovi hrad." okomentovala Pančelka situáciu po svojom.

.. stavanie kaplnky z kartónov ..
.. tehotná netehotná, treba pomáhať :-) ..
.. kartónová kaplnka ..
.. zdvíhanie stavby a pridávanie ďalšieho poschodia ..
.. pomocníci ..
.. a ukázala sa aj Zuzka s frajerom ..

"Pri koscelku sv. Alžbety buli otvorene take male dzverečka. Lucka vydumala, že še dá isc až hore na vežu, na samí verch. Tak še dal Manik obmekčic a pošol s ňu po tim nekonečnim zakrucenim schodziskom až tam hore." Hneď jak sa mi prestala krútiť hlava som si vravel, čo za kravinu som jej to dole sľúbil. Obraz sa mi ustálil a začal som si vychutnávať výhľad na Košice. Z veže je naozaj krásny výhľad a oplatí sa vyliezť po tých hnusných schodoch až hore.

.. zvonisko ..
.. výhľad na Košice ..
.. výhľad na štátne divadlo a spievajúcu fontánu ..

Poprechádzali sme sa ešte po centre, Pančelka rozprávala príhody a my sme boli v kŕčoch. Ona by fakt mala mať vlastnú show, mala by lepšiu sledovanosť jak Angelika za socíku. "Povyšej štátneho divadla je u Košicoch fontána zos zverokruhom. Za ňu je jeden šumny dom, co tam na jeho verchu stojí takí báčik a máva ľudzom s kalapom. Ten dom še volá dom košického žobráka. To bul dakedy u starych Košicoch taky jeden žobrak, furt šedzel na ulici a žobral. Šicke ľudze še z neho šmiali, bo nikda nič nerobil, lem šedzel na ulici a trimal v ruke kalap a čekel, že mu daco ľudze priruca. Doftedi žobral až nažobral teľo, že sebe dal na hlavnej ulici vystavic dom a toten bačik co mava zo strechy s tym kalapom to máva ten žobrák na Košičanoch zato, še furt še z neho šmiali." informuje ďalej Pančelka.

.. žobrákov dom ..
.. Lucka ..
.. Františkánsky kostol a Pančelka ..

Posledná zastávka v centre bolo na námestí Sándora Máraia. Dominuje mu socha spisovateľa, ktorá je už niekoľko rokov symbolom tohto miesta v centre mesta a v blízkosti jeho rodného domu. "V totych našich Košicoch jest furt daco nove, že človek še nestači čudovac. To sme raz išli pešo zo zabavy cez jednu križovatku - tota co je pred starym teskom smerom na Mojzesovu a da še isc i na Mesiarsku. Ta sme ju križom prešli, bo už motore nechodzili. Naraz kukame a tu šedzi jakaški človek vonka na stolku a pred nim dalši stolek, ale prazdny. Bul november a bula noc a chtoška na ulici i z dvoma stolkami. Kukame lepši a tam i jakaške vence - ta reku asi je umarti. Potom ktoška kuknul, že to pamiatka našemu košickemu rodakovi a spisovateľovi. To bulo dakedy jak tam totu sochu dali a ešči nebulo po košicoch o nej znac a nebulo tam ešči ani osvetlenie." dozvedeli sme sa na záver od Pančelky.

.. pomník Sándora Máraia ..

Rozlúčili sme sa s košičanmi a pokračovali v našom výlete ďalej. Cez Slanec a Slanské Nové Mesto do Kuzmíc. V tejto dedinke býva sestra môjho deda, ktorému v týchto dňoch prepisujem jeho veľkú reportáž z Indie z roku 1969. Neohlásené prepadové komando Heppy a Manik nebolo úplne úspešné, pretože doma bol len Mikolaj, teta bola v tom čase v nemocnici v Košiciach na operácii oka. Nuž nič sa nedalo robiť, pokračovali sme teda do ďalšej dedinky Kazimír, kde býva dedova druhá sestra Terezka. Tá pre zmenu doma bola a zostala veľmi prekvapená, keď ma opäť zbadala. Toto bol tuším tretí krát za posledných pár rokov, čo som sa v týchto končinách vyskytol. Pozvala nás ďalej, ponúkla snáď najlepším domácim slepačím vývarom, aký sme kedy jedli. Lamentovala, že keby sme dali vedieť, že prídeme, tak nám pripraví večeru a koláče a čojaviemčo ešte. I napriek tomu ešte vyhrabala v chladničke kuracie krídielká a koláče, takže sme mali komplet večeru. Výbornú večeru.

.. Mikolaj s Heppy ..
.. Heppy s Terezkou ..
.. u Terezky v kuchyni ..

Opäť sme sa rozlúčili a pokračovali sme do Veľkej Tŕne. Tu som si spomenul, že keď sme išli minulý rok na Ukrajinu, bol tu deň otvorených pivníc a v jednej z pivníc sme sa celkom slušne prichniapli. Spomenul som si na milú Evku, ktorá nám víno rozlievala a zavolal jej, či náhodou nepozná nejaké ubytko v tejto obci. O pár minút pri nás zastalo auto s logom víno Vdovjak a veselý chalanisko nám otvára jeho nový dom, ktorý v týchto dňoch dáva dokopy. Nádherný starý dom s pivnicou, posedením pre viac ľudí a všadeprítomným vínom, rekvizitami a dekoráciami. Nechal nam kľúče a odišiel. Tomu vravím dôvera! Rozložili sme sa v izbe, vytiahli mapu a navrhli približnú trasu, kam by sme sa mohli vybrať nasledujúci deň. Takto sme to riešili až do posledného dňa.

.. naša spálňa ..
.. v hale ..
.. obývačka ..

Pokukali sme dom, ktorý nadstavuje a prerába na penzión, aby mohol v budúcnosti slúžiť návštevníkom pivníc nech sa nemusia prichniapnutí trepať domov, ale pokojne sa vyspať v hore nadstavených izbách. Už teraz to vyzeralo pekne, keď to Matúš dokončí, bude to naozaj skvelé ubytovanie. (pokračovanie)