Ponitrianska Magistrála

.. alebo z Nitry do Handlovej cez Tríbeč a Vtáčnik
"Mali sme kocúra, bol vykastrovaný, nechodil kade-tade ma výtrty .." (Kristína Maronová vo Veľkom Poli)

Z Veľkého Poľa na Kanie studne

(Veľké Pole, Suchá hora, Tatra, Rúbaný vrch, Kláštorská skala, Vtáčnik, Malá Homôlka, Kanie studne)

  V Lesane sa nám spalo výborne a dokonca mi ani nevadilo, že ma v noci zasvietil svetlo prichniapnutý Jakub, ktorý ma zobudil iba preto, aby ma mohol ponúknuť prírodnou dobrotkou. Zdola v diaľke som rozpoznal ženský hlas hlasnejšie šepkajúci "Jakub! Nechaj ich spať!" Jakub zhasol a ja som ihneď upadol naspäť do kómy. Penzión Lesan pôsobil veľmi príjemne a okrem pekného ubytovania disponoval tenisovým kurtom a altánkom, ktorý sme poľahky využili na výborné raňajky. Pani domáca sa prišla spýtať, či sme boli spokojní a zároveň nám priniesla čerstvú zeleninu, aby sme si obohatili praženicu z domácich vajíčok ešte aj o niečo navyše. Veľmi pekne ďakujeme za milý prístup a pohostenie. Radi sa k vám veruže niekedy vrátime.
  Ako tak miešam vajíčka na praženicu, zrazu som začul "Dobré ráno". Zodvihol som hlavu a zbadal sympatickú babu, ktorej hlas som rozpoznal z nočného prebudenia. Bola to dcéra pani domácej Kika spolu s jej psíkom Kidom, ktorá si k nám prisadla a dala sa do reči v takom štýle, ako keby sme sa poznali roky. Takýto prístup uznávam a keďže ja som podobný, hneď sme sa zakecali a rovno som sa jej spýtal, či by nechcela prevetrať Kida kúsok po našej trase, na čo súhlasne prikývla. Pobalili sme ruksaky, rozlúčili sa s domácimi a Veľkým Poľom a pobrali sa ďalej ..

.. Kido ..

Horným koncom sme sa dostali nad obec, kde sa nám naskytli výhľady na Lehotskú planinu, zopár štálov a kostol Veľkého Poľa, ktorý je pomerne vysoko. Hneď som si spomenul na ufrflané babky, čo sa večne sťažujú na boľavé nohy, ale do kopca do kostola sa ponáhľajú jak Jožko Pribilinec na majstrovstvách Európy v 1986 v Stuttgarte. Kido sa síce sem-tam zatúlal, ale vždy sa vrátil späť a my sme pomaličky pokračovali až k neoznačenej budove s altánkom smerom na sedlo pod Rajtokom. Tu sa s nami Kika rozlúčila a popriala nám šťastnú cestu. Kido smutnými očami a jasným odhodlaním chcel ísť očividne ďalej s nami, ale panička zavelila .. a havino pekne poslúchol.

.. Kika ..
.. horná časť Veľkého Poľa ..
.. spoločná fotka pri altánku ..
.. dom nad Veľkým Polom ..

Prešli sme cez sedlo pod Rajtokom (750m), kde som smerovník všimol viac-menej len omylom, pretože bol pekne schovaný za stromami, že by kľudne mohol vyhrať prvé miesto na majstrovstvách zemegule v schovávačke. V týchto končinách sa veľmi ľahostajne zvážalo drevo výsledkom čoho bolo veľa stromov poškodených alebo úplne vyvalených zo zeme. Bohužiaľ, na Slovensku bežná vec .. Zanadávali sme na lesníkov a pokračovali na Suchú horu ..

.. kvietky a vyválané stromy ..
.. vyválané stromy za sedlom pod Rajtokom ..
.. majstrovské dielo ..
.. Suchá hora ..

Zo Suchej hory smerom na Tatru sa striedal listnatý les s ihličnatým a terén bol naozaj veľmi pekný. Neskôr niektoré úseky vyzerali ako poorané traktorom a riedka hlina bola akoby rozhrabaná hrabľami. Široké zvážnice nás doviedli až po Rúbaný vrch (1097m), kde sme si dali pauzičku a sledovali okolité mraky, ktoré sa zbiehali nad Vtáčnikom. Občas bolo počuť hrmenie, no búrka bola od nás pomerne ďaleko, aspoň pre tento krát. Za Rúbaným vrchom sa mal vľavo od značky nachádzať prameň, ktorý sme sa ani nepokúsili hľadať, pretože bol zašitý niekde v peknej húštine. Ešte by som chcel dodať, že Kika bola posledná osoba, ktorú sme tento deň videli. Nikto nikde, paráda ..

.. trávnatý hrebeň za Suchou horou ..
.. ihličnatý úsek za Suchou horou ..
.. listy vs ihličie ..
.. rozryté cestičky na Tatre (957m) ..
.. odpočinok na Rúbanom vrchu (1097m) ..
.. na Rúbanom vrchu ..

Nasledoval veľmi príjemný hrebeň Vtáčnika, ktorý za Rúbaným vrchom pokračoval pri Kamenných vrátach cez miesto nazývané Medzi skalami až po Kláštorskú skalu (1279m). Je to najvýraznejšie skalné miesto na pohorí Vtáčnik, kde skupina skalných pilierov prečnieva vysoko nad okolité lesy. Vyliezli sme na skaly a vychutnali si prekrásne výhľady na široké okolie. Pád z nich dolu by skončil horšie ako len s odreninami ..

.. nádherný hrebeň Vtáčnika ..
.. hrebeň ..
.. samotár ..
.. hrebeň ..
.. skaly pri Kláštorskej skale ..
.. Kláštorská skala ..
.. na Kláštorskej skale ..
.. Maťo na Kláštorskej skale ..
.. vrchol Vtáčnika ..
.. pomocou ďalekohľadu sme si poobzerali aj dedinky v dolinách ..
.. hory, hory a ešte raz hory ..
.. skaly v okolí ..
.. skaly v okolí ..
.. skaly v okolí ..
.. skalné pierko ..
.. dážďové závesy nad okolitými horami ..

Z Kláštorskej skaly sme pokračovali na vrch Vtáčnik, ktorý bol zároveň najvyšším bodom celej trasy. Pod vrcholom bola vyznačená studnička, ktorá mala vlastný smerovník. Z toho som vydedukoval, že to bude zrejme nejaká lepšia, tak sme sa ku nej vydali s tým, že si doplníme všetky fľaše, aby sme mali dostatok vody prípadne aj na noc. Voda v studničke tiekla silným prúdom, vedľa prameňa boli informácie o jej zveľadení a my sme sa z chuti napili a nabrali vody aj do zásob. Vrátili sme sa na značku a o malú chvíľu sa dostali opäť po peknom hrebeni do sedla pod Vtáčnikom, v nadmorskej výške rovných 1300 metrov nad morom.

.. zostup z Kláštorskej skaly ..
.. hrebeň pod Vtáčnikom ..
.. voda! ..
.. niet nad čerstvú pramenitú vodu ..

Posledných 46 výškových metrov sme zdolali za 5 minút. Ako prvý sme uvideli vrcholový kríž, hneď po ňom sa nám naskytli krásne výhľady, ktoré dodávali ambientnej scenérii dokonalý look. Zhodili sme batohy, aby sme mohli aspoň na chvíľu pookriať a vychutnať si navskutku famózne miesto vo vrúcnom objatí hôr. Okrem zápisu vo vrcholovej knihe som vyrobil aj nápis kamenný, ktorý symbolizuje nejeden záujmový spolok mladých ľudí s rovnakými koníčkami. Vyvalení v tráve sme si dopriali chvíľu odpočinku, aby sme mohli ďalej pokračovať už len zostupom dolu ..

.. vrcholový kríž a smerovník na Vtáčniku ..
.. informačná tabuľa a samotný vrchol ..
.. vrcholový kríž na Vtáčniku (1346m) ..
.. zdolali sme ho! ..
.. zápis vo vrcholovej knihe ..
.. kamenná verzia odkazu ..
.. výhľady z Vtáčnika ..
.. výhľady z Vtáčnika ..
.. mŕtve medzi živými ..

Z Vtáčnika nasledoval strmý zostup dolu späť na hrebeň. Po konštantne klesajúcom úseku cez Malú Homôlku (1298m) sme prišli na Kanie studne (1165m). Tu sa okrem žltej značky z Prochotu nachádzal aj prameň, teda skôr rozmočené bahno rozryté zverou z ktorého voda kvapkala každú sekundu. Nič to, na umývanie ešusov to bolo dobré, ale oveľa lepšie bolo ohnisko, pri ktorom sme sa rozhodli zložiť na noc. Spať v 1165m nad morom nemôže byť zlé ..

.. strmý zostup z Vtáčnika ..
.. strmý zostup z Vtáčnika ..

Maťo si natiahol sieť kúsok od značky, ja som si postavil stan neďaleko ohniska a opäť sme pripravili 'nástražný systém' proti vysokej zveri. V blate pri prameni bolo veľmi veľa rôznych stôp takže nám bolo jasné, že sa tu nejakých sŕn, jeleňov, diviakov alebo medveďov v noci zrejme dočkáme. Nazbierali sme drevo a spravili oheň, aby sme si mali kde opekať. Výhodou takýchto miest je, že suchého dreva je všade naokolo veľa a netreba chodiť kilometre do lesa ako napríklad na Železnej studničke. Najprv sme si uvarili polievku, potom dobrý chod z klobás, slaniny a syra a na záver si dopriali J.P.Cheneta, tentokrát vínko červené. Keď sme za tmy pozaliezali do spacákov, praskanie ohňa prehlušilo ručanie jeleňa, ktorý bol od nás zrejme len pár metrov. Ešusy rámus nerobili, takže sme sa mohli pokojne venovať spánku .. (pokračovanie)

.. Kanie studne (1165m) ..
.. stan na relatívnej rovinke, z ktorej som celú noc padal do strany ..
.. Maťovu maskovanú celtu nebolo skoro vôbec vidno ..
.. polievka s priesvitnými rezancami ..
.. hlavný chod večere ..
.. slaninka, syr a klobása ..
.. bonus po večeri ..
.. tento oheň horel neskoro do noci ..