Ponitrianska Magistrála

.. alebo z Nitry do Handlovej cez Tríbeč a Vtáčnik
"Každému podáva ruku, mne už 5 krát, jak jebnutý .. " (Pánko v Jedľových Kostoľanoch)

Z Vlčieho kúta do Veľkého Poľa

(Vlčí kút, vodná nádrž Žikava, zrúcanina Hrušov, Skýcovský mlyn, Jedľove Kostoľany, Bresovo, Krížne cesty, Penhýbel, Veľké Pole)

  Vo Vlčom kúte sa nám spalo perfektne. Zábrany proti vysokej zveri zostali neporušené a poplašné zariadenie z ešusov a lyžičiek bolo ticho po celú noc. O štvrť na sedem ráno sme povyliezali zo spacákov a namiesto rannej rozcvičky sme sa pohúpali na parádnej hojdačke na vedľajšom strome. Bolo chladno, slnečné lúče boli zatiaľ v nedohľadne a jediné, čo bolo počuť boli vtáčiky, prameň a syčiaci varič zohrievajúci vodu na ranný čaj. Kým sme sa balili, prvé slnečné lúče dorazili k ohnisku a my sme boli pripravení vyraziť na dlhý úsek. Dnes až do Veľkého Poľa, do mestečka, ktoré na prvom smerovníku v Nitre malo demotivujúci čas 19:35. Zbohom Vlčí kút, dobre sa tu spalo, dobre sa tu umývalo, radi by sme sa sem ešte niekedy vrátili ..

.. o pol siedmej ráno ..
.. ráno vo Vlčom kúte ..
.. ráno vo Vlčom kúte ..
.. slnečné lúče dorazili aj k ohnisku ..

Medzi dedinkou Lovce a vrchom Pliešky viedla pôvodná značka cez lesy, kde sa momentálne nachádzalo oplotenie zvernice. Trasa bola presmerovaná popri plote cez vysokú trávu, cez ovocné stromy, z ktorých bolo momentálne zrelých len pár višní. Tu sme zazreli jednu veľkú srnu, ktorej naša prítomnosť vôbec neprekážala a bez ostychu sa vedľa nás pomaličky promenádovala. Cez vysokú mokrú trávu sme sa dostali ku druhému plotu zvernice, kde sa trasa ponorila na chvíľu do lesa, z ktorého sme vyšli pri pomníku Cyrila a Metoda kúsok od vodnej nádrže Žikava.

.. malá dedinka Lovce ..
.. margarétky ..
.. zákaz vstupu do zvernice ..
.. obchádzka zvernice ..
.. parádna obchádzka zvernice ..
.. vysoká tráva bola pochopiteľne celá mokrá ..
.. pózujúca srna ..
.. pomník Cyrila a Metoda pri vodnej nádrži Žikava ..

Nasledoval niekoľko kilometrov dlhý asfaltový úsek popri národnom žrebčíne Breziny až po rázcestník pod lesom Breziny. Vodná nádrž Žikava bola oplotená a na starou reťazou uzamknutej bránke visí zrejme dlhé roky hrdzavá tabuľa s nápisom: zákaz kúpania a chytania rýb. Na ohradených lúkach sa páslo mnoho koní, ale všimol som si aj jedného opaľujúceho sa krtka ležiaceho hore znakom pri ceste ..

.. stará tabuľa na ešte staršej bránke ..
.. vodná nádrž Žikava ..
.. výhľady na zvernicu ..
.. asfaltka po Breziny ..
.. národný žrebčín Breziny ..
.. budova v žrebčíne ..
.. kone v žrebčíne ..
.. dlhá asfaltka pri žrebčíne ..
.. krtko vegeťák ..

Pri rázcestníku Breziny sme konečne vošli do lesa, ktorý bol tento krát rozjazdený nielen traktormi ale aj cyklistami. Po necelej hodine bolo zrazu počuť autá z čoho sme vydedukovali, že už sme blízko hlavnej štátnej cesty, na ktorú sa červená značka napojila a viedla po nej niekoľko sto metrov. Záver lesnej cesty ohraničovala závora, pri ktorej bol zákaz vjazdu do lesa a neďaleko nej zrejme veľká cena slimák grand prix 2011 ..

.. Breziny ..
.. senník na Brezinách ..
.. kvietky ..
.. kostička ..
.. lesy pred Hrušovom ..
.. jeden z veľa slimákov pri Hrušove ..
.. preteky ..

Po hlavnej ceste sme sa dostali k odbočke na lesnú cestu a po nej ku zrúcanine hradu Hrušov, na ktorom bolo výrazne vidieť výsledok rekonštrukčných prác. Hrad vznikol v 13. storočí a strážil skýcovskú cestu z Tekova do Ponitria. Prvý krát sa spomínal v roku 1316 v súvislosti s vojnovým konfliktom, keď sa ho zmocnil Matúš Čák. Jeho éra skončila v roku 1708, keď ho zapálili a spustošili cisárske vojská. Z hradu Hrušov boli pekné výhľady na Skýcov a okolité lesy plné zverníc. Pod hradom sme si dali obednú pauzu a pokračovali na štál Javor.

.. Javorské vŕšky ..
.. zrúcanina hradu Hrušov ..
.. časť hradnej veže ..
.. pred rekonštrukciou ..
.. zrúcanina hradu Hrušov ..
.. rekonštrukčné práce na hrade ..
.. Maťo sa kochá výhľadom z hradného okna ..
.. výhľady z hradu Hrušov ..
.. výhľady z hradu Hrušov ..
.. výhľady z hradu Hrušov ..
.. pohodička na hrade ..
.. zbytky hradu na skalách ..
.. pohľad dolu k altánku pod hradom ..

V diaľke bolo počuť hrmenie, ale tentokrát nás búrka pekne obišla a my sme sa za krásneho slnečného počasia dostali k štálu Javor. Tento úsek by bol perfektný na bicykli, keďže sa išlo po otvorenom priestranstve po dobrej spevnenej prašnej ceste s peknými výhľadmi. Prišli sme do lesa a po viac-menej rovinke sme skoro hodinu kráčali ku Skýcovskému mlynu, kde nás na konci lesa prekvapila veľká brána. Vôbec sme netušili, že celý tento úsek bola vlastne zvernica, v ktorej sme potichučky kráčali výletným tempom nevedno kam ..

.. štál Javor ..
.. výborné prašné cesty ..
.. štál Javor ..
.. mierne schovaný stĺpik vo vysokej tráve ..
.. výhľady zo štálu Javor ..
.. za štálom Javor ..
.. no jo, čo viac dodať ..
.. brána veľkej zvernice pri Skýcovskom mlyne ..
.. veľká zvernica ..

Zo Skýcovského mlynu trasa pokračovala cez rozvodnený Hostiansky potok neďaleko Areálu zdravia cez osadu Mašírovce a okolo vrchu s vysielačom Drieňová. Slnko nám pieklo na hlavy a keďže sa nebolo kde schovať, museli sme kráčať bez chládku s vyschnutými papuľami až do Jedľových Kostolian, kde sme to zapikovali rovno do krčmy ..

.. trošičku rozvodnený Hostiansky potok ..
.. miesto na prebrodenie ..
.. pri Areáli zdravia ..
.. pohľad dozadu na hrad Hrušov ..
.. Mašírovce ..
.. Hradište ..

Z Mašíroviec do Jedľových Kostolian viedla opäť asfaltka a vďaka miestnemu rozhlasu sme vedeli, že nie sme ďaleko od 'centra' alebo v súčasnosti obľúbenému výrazu 'downtownu' obce. Jupí, krčma na blízku, napadlo nám ako prvé ..

.. príchod do Jedľových Kostolian ..

V krčme, nachádzajúcej sa priamo v centre obce, sme si dali pivo, radlera a aj kofolu a prisadli si na terasu k pánkovi, ktorý mal ako jediný pri stole voľné miesta. Dal som sa s ním do reči a keď prebehli štandardné otázky a odpovede typu odkiaľ sme a kam ideme, sváko sa rozhovoril. Dozvedel som sa napríklad, že z tej kopy tehál vedľa krčmy niekto v noci polovicu ukradol. "Keď môžu vykrádať banky, prečo by neukradli aj tehly .." skonštatoval strýco a upil si z borovičky. Obec totižto dostala nejaké peniaze z Európskej únie určené na opravu ciest, ale čím dlhšie bude trvať ich oprava, tým menej materiálu na ňu zostane. Kým sme sedeli a popíjali, naokolo hučali bagre a zopár prepotených robotníkov opravovalo obrubníky. Zrazu sa pri našom stole zastavil nejaký prichniapnutý lokálny štamgast a podával ruku chlapíkovi, ku ktorému sme si prisadli. "Ale hybaj už do riti!" zahundral a dodal: "Každému podáva ruku, no mne už 5 krát, jak jebnutý .." Nuž teraz neviem, či sa chcel štamgast zoznámiť, alebo nám zagratulovať, alebo či je podávanie rúk len jeho koníček .. Dopili sme, rozlúčili sa s pánkom a vyrazili ďalej na Lukáčov štál ..

.. Jedľove Kostoľany ..
.. Jedľove Kostoľany ..
.. kostolík v Jedľových Kostoľanoch ..

Obišli sme dedinu a dostali sa na dlhú asfaltku, ktorá mala podľa mapy pokračovať cez Levasovský štál až do Brezovho štálu. Vymenili sme vibramy za sandále a začali šlapať po asfaltke. Keď sme boli asi na polceste prišla ďalšia búrka. Tento krát sme to aj jemne schytali. Keď sme dorazili do Bresova (podľa kresby) poprípade do Brezovho štálu (podľa mapy) začalo už poriadne pršať. Celá táto časť mala asi 20 domov, kde nikde nikoho nebolo akurát pri jednom domčeku dvaja chlapi opravovali betónový chodníček. Pricupital som k nim, či sa azda môžeme schovať dovnútra, kým prejde ten najhustejší dážď. Nemali s tým žiadny problém i napriek tomu, že ten dom nebol vlastne ich a ešte k tomu videli aj naše zadrbané sandále. Namôjveru milí ľudia .. vďaka vám, chlapi!

.. Borisko ..
.. výhľady z Levasovského štálu ..
.. a blíži sa búrka ..
.. prší ..
.. kaplnka pred Bresovom ..
.. mrholí ..
.. Bresovo alias Brezov štál s krížom z roku 1926 ..
.. domčeky v Bresove ..
.. nová strecha aj so satelitom ..

Keď prestalo pršať vyrazili sme z Brezovho štálu ďalej po červenej smerom ku horárni Krížne cesty. Lesnú cestu zo začiatku nahradila ďalšia nepríjemná asfaltka až ku samotnej horárni hlboko v lesoch. Nielenže časy na smerovníkoch vôbec nesedeli (časy sme mali doteraz viac-menej totožné s údajmi na smerovníkoch), ale terén pri horárni bol úplne odveci, bačoriny s popílenými stromami a konármi so zbytočnou zachádzkou ku samotnej opustenej horárni, od ktorej sa značka stáčala naspať na asfaltku. Na mape je síce pri horárni zaznačený prameň, ale v skutočnosti by ste ho hľadali márne. Naše tri pokusy dopadli bezúspešne, ofrflali sme horáreň a vydali sa cestou necestou ďalej ..

.. prestalo pršať a hory sa začali vyparovať ..
.. zanesený potok ..
.. Brezov štál v plnej kráse ..
.. vyparovanie hôr ..
.. lesy pri Lámaninách ..
.. búrka prešla a krásne počasie sa vrátilo ..
.. horáreň Krížne cesty ..
.. červená značka za horárňou ide cez bačoriny po roky nepoužívanej zvážnici ..

Pokračovali sme pod Cígerovou skalou cez Tureckú horu na Penhýbel, čo bola nejaká malá osada kde chovali kone. Pri ceste bol dokonca aj penzión, ktorý síce vyzeral pomerne nový, ale bol mimo prevádzky. Sadli sme si na okraj cesty, unavení po celom dni a čakali, či sa nám podarí stopnúť nejaké auto do Veľkého Poľa, ktoré bolo vzdialené od Penhýbla asi trištvrte hodinu po hlavnej ceste. Bol ideálny čas na fotenie, keďže slnko už bolo pomerne nízko ..

.. kone na Penhýbli ..
.. ten vľavo práve sral, ešte vidno hovno vo vzduchu ..
.. keď turistická značka pokračuje na hlavnej ceste ..
.. okolie Penhýbla ..

V týchto končinách bola frekvencia áut minimálna a keď aj nejaké náhodou prešlo, buď bolo plné cigáňov alebo nám nezastavilo. Nezostávalo nám nič iné ako kráčať po vlastných po dlhej asfaltke až do Veľkého Poľa. Vidina krčmy nás hnala dopredu, veď posledná bola v Jedľových Kostoľanoch niekedy o pol tretej poobede. Asi po hodine sme dorazili do mestečka, ktoré nás uvítalo ubytovňou pre sociálne prípady, kde väčšina nájomníkov pripomínajúcich turistov z Indie posedávala na balkónoch a fajčila cigaretle. Deti pochopiteľne hulákali a pobehovali kade-tade okolo domu. My sme ale mali jasný cieľ a po malej chvíli sme dorazili rovno do šenku, kde bola fantastická krčmárka, ktorá nám vybavila a vytelefonovala nocľah. Zároveň Maťovi vysvetlila, kde sa nachádza večierka, ktorá bude už takto večer určite zatvorená, ale podnikateľka ju iste otvorí pretože sa poteší tržbe. Maťo nelenil a išiel riešiť potraviny, lebo kto ho pozná tak vie, že on je bez jedla jak Mandor bez piva - úplne nervózny a ja, huba nevymáchaná, som išiel dohodnúť ponúknuté ubytko - penzión Lesan - zhodou okolností kúsok od červenej značky na hornom konci dediny ..

.. pomník padlým v 1. svetovej vojne vo Veľkom Poli ..
.. v krčme vo Veľkom Poli ..

Vrátili sme sa do krčmy, kde na terase sedeli miestni chlapi a otáčali do seba poldecáky jak keby boli posledné na zemeguli. Prisadli sme si k nim a posedeli až pokým nás prestali bolieť nohy a začali bolieť hlavy :)) Maťo omylom štamgastovi so šiltovkou Ivanovi podal namiesto borovičky hruškovicu, z ktorej polku otočil do gágora a s kyslím ksichtom odvrkol: "Boha, nadraplo ma jak žabu!". Neskôr prišli nejakí ďalší chalani, kde jeden mal fľašu vodky v ktorej bolo asi pol litra a volal nás opekať niekam do lesa, že je tam super žúrka. Zdvorilo sme ho odmietli a v dobrej nálade sa pobrali do penziónu. V kuchynke sme si ešte uvarili večeru, ktorá ak si dobre pamätám bola mixom nejakých rozvarených nudlí, sáčkových polievok a hocičoho, čo bolo po ruke a zmestilo sa do hrnca. Pre tento krát varil Maťo, ktorého kulinárske umenie som objavil práve v túto neskorú nočnú hodinu. Ani sme nepoužili čisté obliečky, ale zaliezli sme do spacákov a v štýle zakuklenej larvy pohodení na posteliach vyspávali opicu až do rána. Akurát dodnes nerozumiem tomu, prečo Maťo nevyšiel hore na poschodie, ale spal dolu na gauči pri krbe. Zrejme bol až príliš unavený, aby sa terigal dakde po schodoch .. (pokračovanie)

.. Maťo, Kubo a Ivan v krčme vo Veľkom Poli ..