Ponitrianska Magistrála

.. alebo z Nitry do Handlovej cez Tríbeč a Vtáčnik
"Gustáv Husák bol najlepší prezident, nech mu je zem ľahká .. " (Pánko v Zlatne)

Z Remitáže do Vlčieho kúta

(Remitáž, Studený hrad, hrad Gýmeš, Kostoľany pod Tribečom, Jedliny, Veľký Tribeč, Kľačany, Zlatno, Vlčí kút)

  Po hlučnej noci sme sa prebudili do krásneho nedeľného rána, vtáčiky začali popičievať už od štvrtej a nevyspatá Luu mala kruhy pod očami väčšie ako komisár Derrick z nemeckého seriálu. Na Remitáži sa nachádzajú vodorovné betónové podstavce aj s prístupovými schodíkmi určené na stany, ktoré síce vyzerali niekoľko rokov nepoužívané, ale dodnes spĺňajú účel pre pohodlné rozloženie stanov na rovine. Zbalili sme ruksaky a vyrazili ďalej z Remitáže smerom na Studený hrad a zrúcaninu hradu Gýmeš, ktorá bola síce zachádzkou z červenej značky, ale keďže sme na Gýmeši ešte nikdy neboli, rozhodli sme sa tento hrad navštíviť a pokochať sa výhľadmi ..

.. miesto nášho nocľahu na Remitáži ..
.. Babula sa naťahuje na pódiu ..
.. Maťo s Luu spali zavesení v sieťach pod celtami ..

Po žltej značke sme sa dostali k odbočke na Studený hrad, kde síce žiadny hrad nebol, ale zato sme tu našli mohutné masívy kremencových skál vhodné na lezenie. Zároveň sa nám naskytli pekné výhľady na Žibricu, okolité hory a samotný Gýmeš, ktorý sa pýšil na vrchole protiľahlého kopca.

.. odbočka na hrad po žltej značke ..
.. vtáčie vajíčko ..
.. Studený hrad neďaleko sedla pod Gýmešom ..
.. výhľady zo Studeného hradu ..
.. zrúcanina hradu Gýmeš na kopci oproti ..
.. výhľad na Žibricu, pod ňou obec Žirany ..
.. polovica živá, polovica vyschnutá ..

Vrátili sme sa do sedla pod Gýmešom pod kremencovým kopcom Dúň (514m) na južnom svahu pohoria Tribeč. Z histórie sa dá vyčítať, že hrad Gýmeš dal postaviť pravdepodobne v rokoch 1253 až 1270 na mieste starého hradiska Ivankov syn Ondrej, účastník bitky pri Slanej. Gýmeš bol jedným z mála hradov, kde prebiehali stavebné práce ešte v 18. storočí. Do tohto obdobia sa datuje premena gotického paláca na rodovú kryptu Forgáchovcov s kaplnkou. Až v polovici 19. storočia panstvo hrad definitívne opustilo a začal sa rozpadávať. Jeho ruiny sú dnes verejnosti prístupné.

.. zrúcanina hradu Gýmeš ..
.. túto časť zrúcaniny vidno aj zo Studeného hradu ..
.. hradný múr ..
.. Samo na najvyššom bode hradu ..
.. Heppy na Gýmeši ..
.. kamenný strop v jednej z vežičiek ..
.. v hradnom okne ..
.. výhľady z Gýmeša ..
.. a znova Žibrica, ktorú vidieť na široko ďaleko ..
.. chodba na Gýmeši ..
.. informácie o hrade Gýmeš - klikni na fotku a otvorí sa ti v novom okne ..

Po žltej značke sme sa dostali do Kostolian pod Tribečom, v ktorých sme sa ani len nezastavili a rovno pokračovali po rozpálenej asfaltke ďalej po červenej ku horárni Jedliny. Maťo, Luu a Heppy pomohli po ceste dvom malým ovečkám, ktoré boli zamotané v plote z pletiva, slúžiacom na ohradenie ich výbehu. Pri horárni Jedliny sme na chvíľu stratili značku, ktorá smerovala cez pole niekam k lesu. Keďže les bol od traktorov rozjazdený krížom krážom, za krátky čas sme sa napojili na značku a začali šľapať na najvyšší vrch pohoria - Veľký Tribeč (829m).

.. slepúšik ..
.. prícestný kríž za Kostoľanmi pod Tribečom ..
.. asfaltka ku horárni Jedliny, v pozadí Veľký Tribeč (829m) ..
.. vrch Ploská (576m) nad Kostolianskou kotlinou ..
.. Babula ..
.. horáreň Jedliny ..
.. pohľad dozadu na Gýmeš ..
.. pózer pod lesom ..

Dorazili sme k rázcestníku Babová dolina (370m), odkiaľ začal konštantný a priam nekonečný stupák - vyše 450 výškových metrov - na vrchol Veľkého Tribeča. Po zhodnotení situácie a skontrolovaní času na hodinkách náš víkendový team zistil, že ak by s nami šľapali cez vrchol, nestihli by posledný spoj zo Zlatna domov. Na neďalekej malej lúke sme sa rozlúčili s Luu, Heppy, Samom a Babulou pod vrchom a pobrali sa po lesnej asfaltke mimo značky, ktorá vrchol obchádzala viacmenej po vrstevnici. Neskôr by sa mali opäť napojiť na červenú značku a po nej pokračovať cez Kľačany do Zlatna. Po asfaltke, brr ..

.. posledná fotka nášho víkendového teamu ..
.. malá lúka pod Veľkým Tribečom ..

Zostali sme už len dvaja a práve nás čakal nekompromisný výšľap na vrchol. Cez rozryté zvážnice a neskôr úzke chodníčky s popadanými stromami, cez ideálne medvedie rajóny s vyplašením niekoľkých sŕn sme sa konečne dostali na vrchol, z ktorého v podstate žiadny výhľad. Na vrchole bol len smerovník, provizórny stôl, jeden kríž s hrobom a vrcholová kniha, do ktorej som napísal len krátky odkaz v štýle "Boli sme tu" .. a už sa sem neplánujeme vrátiť.

.. pod Veľkým Tribečom ..
.. vyberanie asi 15. kliešťa ..
.. výhľady spod Veľkého Tribeča ..
.. staručký plot tesne pod vrcholom Veľkého Tribeča ..
.. vrchol Veľkého Tribeča (829m) ..
.. jediný výhľad z vrcholu ..

Nasledoval zostup z Veľkého Tribeča, s malou zachádzkou k pustovníkovej studničke, pri ktorej sa svojho času nachádzal dom 'pustovníka spod Tribeča'. Meno pustovníka, pochádzajúceho pravdepodobne z Moravy, nie je dodnes známe. Iba málokomu sa podarilo pustovníka zazrieť pre jeho plachú povahu. Neďaleko studničky mal postavený jednoduchý kamenný dom s krížom a kamennú pec na pečenie chleba. Vedľa domu uprostred lesa mal pole so zemiakmi a obilím. Vystačil si takmer sám a len zriedka schádzal do dediny, asi 5 km vzdialeného Zlatna a posledný raz ho tu videli počas druhej svetovej vojny. Toľko sa dalo dočítať na informačnej tabuli od vysokoškolského učiteľa, turistu a značkára v jednej osobe Jána Jahna pri studničke, ktorý čerpal informácie prevažne z tohto článku z roku 1990, z ktorej som nabral čerstvej vody aj do zásob. Bol som si ešte obzrieť základy kamennej stavby spomínaného domu a potom sme vyrazili ďalej ..

.. pustovníkova studnička ..
.. základy pustovníkovho kamenného domu ..

Od pustovníkovej studničky sme pokračovali popri prameni Jelšina až k miestu, kde sa predpokladám napojila naša druhá časť partie, ktorá v tom čase už bola zrejme v Zlatne. V týchto miestach bola naša trasa zarastená a viedla cez staré, roky nepoužívané lesné zvážnice, až vyústila do pekného zeleného lesa nad horárňou Klačany, kde sa nachádzalo pár opustených budov. Odtiaľto pokračovala ďalšia dlhá nepríjemná asfaltka skoro až do Zlatna.

.. pod Veľkým Tribečom ..
.. miestami zarastený chodníček ..
.. sám, suchý a opustený ..
.. zbytok ďalšieho plota pod Veľkým Tribečom ..
.. a v pozadí opäť hrad Gýmeš ..

Po príchode do Zlatna sme stretli milého prichniapnutého lokálneho pánka, ktorý nás privítal slovami: "Chlapci moji zlatí, kde sa tu beriete?" Vravím mu, že putujeme z Nitry a hľadáme nejakú krčmu, kde by sme mohli osviežiť naše vysmädnuté papule. "Krčmu máte hneď tuto za zákrutou a odkiaľ že to ste? " spýtal sa sváko. Štandardne som odpovedal, že od Karpát a neskôr doplnil, že z Dúbravky. "Veď odtiaľ bol Gustáv Husák, najlepší prezident, nech mu je zem ľahká .." dodal strýco. Keď je človek smädný a má chuť na pivo tak súhlasí s kadečím, ujkovi som len prikývol a nenápadne sa poberal ku šenku. Kývol som na Maťa, nech nezdržuje a o pár metrov sme už stáli pred krčmou ..

.. pekné zelené lesy za Kľačanmi ..
.. Maťo a milý pánko zo Zlatna ..

V Zlatne sa nachádza krčma, ktorá má výborné pomenovanie Pohostinstvo škôlka, keďže sa nachádza v budove bývalej škôlky, ktorej steny sú dodnes pomaľované detskými motívmi. Výčapníka som sa popýtal, či tu náhodou nebola naša partia. Prikývol, že tu boli pred pár hodinami a išli do Zlatých Moraviec. Paráda, takže to stihli. Zároveň mi poradil, kde by sme sa mohli zložiť na noc, neďaleko vrchu Člnok sa nachádza Vlčí kút, kde je v lese prameň, ohnisko a v letných mesiacoch tam chodí žúrovať a prespávať domáca mládež, poprípade turisti idúci po červenej.

.. pohostinstvo škôlka v Zlatne ..
.. steny v krčme ..

Bolo sedem hodín večer, slnko začalo zapadať a my sme sa pobrali do spomínaného Vlčieho kúta za vidinou kľudnejšieho nocľahu v porovnaní s predchádzajucou nocou. Trasa pokračovala popri cintoríne cez polia a lúky k lesu, v ktorom bolo jemne vidno neskoršiu večernú hodinu a viditeľnosť bola výrazne nižšia ..

.. polia za Zlatnom ..
.. smerovníky pri moste ..
.. lúka plná ružových kvetín ..
.. smerovník pod lesom ..

Do Vlčieho kúta sme dorazili za šera, Maťo si vybral vhodné stromy na jeho sieť a kým si svoj pelech nainštaloval, ja som sa zatiaľ zložil pri ohnisku a nazbieral drevo na oheň. Využili sme prameň a dali si 'sprchu' v ľadovej vode, na ktorú si telo postupne zvyklo. Práve keď sa Maťo umýval, zazrel som v lese svetlá čeloviek, ktoré sa zrazu stretli na Maťovi. Prišli k nám 'na kontrolu' miestni chlapci, ktorí letmo skontrolovali, či sme náhodou nezničili provizórny stôl a či sme v pohode, alebo či sa nechceme náhodou pobiť. Jeden z nich bol taký 'vyšportovanejší', že keby mi jednu uvalil tak skončím minimálne v Zlatne. Maťo sa naďalej umýval, ja som s nimi debatoval a keď vysvitlo, že nie sme vagabundi a sme asi aj v pohode, pekne sa rozlúčili a odišli. Po očiste sme zadelili večeru - 'kuře na paprice' a neskôr aj 'na smotaně', do ktorých sme pridali pikantnú klobáso-salámu, aby to dostalo tie správne grády. Na záver večera sme si ešte vychutnali mini vínko J.P.Chenet, ktoré bolo peknou záverečnou bodkou na dobrú noc .. (pokračovanie)

.. prameň vo Vlčom kúte ..
.. ohrievanie pri ohni ..
.. kuře na paprice s klobásou a J.P.Chenet vínkom ..
.. kuře na smotaně so salámou ako dezert ..