Cyklotúra Okolo Poľany

.. alebo fotoreportáž zo 140 kilometrov po Poľane
"Ešte som nedostala defekt .." (Mišinka za Povrazníkom)

Z Osrblia do Zvolena

(Osrblie, Tri Vody, Červená jama, Chata na Hrbe, Včelinec, Strelníky, Povrazník, Jaseňový vrch, Martinova dolina, Veľká dolina, Ponická Huta, Dúbravica, Čačín, Čerín, Sebedín, Zolná, Lieskovec, Zvolen - 66 km)

  Ráno sme sa zobudili do nádherného teplého slnečného dňa, bez jediného mraku na oblohe. Napriek tomu, že vonku už bolo príjemne teplúčko, v hoteli bola stále dosť zima. Zbehli sme do jedálne na raňajky, ktoré sme mali dohodnuté na ôsmu ráno. Párky s teplým čajom a kávou nás postavili na nohy a o pol deviatej sme boli pripravení pokračovať v našej cyklotúre okolo Poľany z Osrblia smerom na Tri Vody.

.. most pri hoteli Biatlon v Osrblí ..
.. hotel Biatlon v Osrblí ..

V Osrblí sme si všimli pár pekných dreveničiek s príjemnou výzdobou za štýlovými oknami. Maťo si spomenul na zaujímavé modré kamene, ktoré sa nachádzajú na jednom mieste v potoku Osrblianka. Netrvalo dlho a zopár sme našli neďaleko brehu. Pobrali sme si pár so sebou a vyrazili po asfaltke na Tri Vody, kde sa mala nachádzať prvá vysoká pec v Uhorsku.

.. drevenička v Osrblí ..
.. drevenička v Osrblí ..
.. dekorácia v oknách ..
.. Mišinka v Osrblí ..
.. modré kamene z potoku Osrblianka ..
.. minivodopádik ..

V lokalite Tri vody pri Osrblí stojí najstaršia vysoká pec v Uhorsku postavená v roku 1795. Vo vysokej peci, ktorá ako palivo používala drevené uhlie, sa vyrábalo surové železo. V železiarni na Troch Vodách odlievali rúry, kachle, železný riad ako aj delové gule. V rokoch 1867 až 1868 celý komplex zmodernizovali a prestavali na vyššiu kapacitu. Železiareň v roku 1882 vyhorela a neskôr ju rozobrali. Časť pece sa našťastie zachovala a jej 8,5 m vysoký plášť zakonzervovali. Kúsok od pece sa nachádza pamätník SNP, pri ktorom Ivo zapózoval aj so starou železnou prilbou, ktorú našiel neďaleko v tráve.

.. prvá vysoká pec v Uhorsku ..
.. prvá vysoká pec v Uhorsku ..
.. prvá vysoká pec v Uhorsku ..
.. cyklisti pri peci ..
.. Ivo pri pamätníku SNP na Troch Vodách ..
.. rozkaz! ..

Od Troch Vôd nasledoval výšľap popod Jeleňovú (1174m) ku Červenej jame - muničke. Nachádza sa tu pomník zhotovený z bieleho betónu s textom "Pamätné miesto SNP". Z druhej strany pomníka je text: "Na tomto mieste počas SNP od 21.9.1944 do 24.2.1945 bola zriadena muničná výroba vojenskej továrne začlenená do partizánskej brigády mjr. Jegorova ako 3. oddiel. Vyrábali sa tu náložky a míny. Stranícka organizácia oddielu vydávala časopis Zvesti a rôzne letáky. Do priestoru Červenej jamy sa fašistickým jednotkám ani po niekoľkonásobných bojoch nepodarilo preniknúť." Do tohto priestoru bola premiestnená vojenská továreň. Umiestnenie medzi horami malo priaznivú polohu, pritom 12 kilometrov úzkokoľajnou železničkou mala spojenie priamo s Hroncom, čo bolo možné využiť hlavne na vyvážanie materiálu. Výhodou bola blízkosť podbrezovských Železiarni, Piesockých strojárni a závodu na železný tovar v Pohorelskej Maši, ktoré muničku zásobovali zapaľovačmi, skrutkami, úderníkmi, poistkami, obalmi a iným materiálom.

.. skaly ..
.. cesta smerom k Červenej jame ..
.. cesta smerom k Červenej jame ..
.. pamätné miesto SNP ..
.. Červená jama - munička ..
.. útulňa alebo zákop? ..
.. kryt ..

Z Červenej jamy sme sa vybrali stupákom po lesnej ceste až na chatu na Hrbe, kde sme chceli pôvodne prespať, ale bola obsadená nejakou partiou, ktorá tu mala firemnú stretávku. Nevadí, aspoň sme videli aj Osrblie. Na chate sa nachádza tabuľa, ktorá oznamuje, že chata bola vypálená nemcami, pretože sa tu zdržovali partizáni. Celá formulácia textu je nejaká divná, ako keby to partizánom s odstupom času vyčítali ..

.. chata na Hrbe ..
.. kvôli partizánom fašisti chatu vypálili ..
.. výhľad z chaty na Hrbe ..
.. výhľad z chaty na Hrbe ..

Z chaty na Hrbe sme pokračovali po modrej dolu do Včelinca, bol to ďalší perfektný dlhý zjazd po lesnej ceste, aj keď nás to poriadne vytriaslo. Cestou sme minuli pár cyklistov, ktorí si to pomaličky šľapali na chatu hore. Vyústili sme v lazovej oblasti Včelinec, kde sme sa vyvalili na lúku a vychutnávali si totálny kľud okolo.

.. lúky pod Hrbom ..
.. lúky pod Hrbom ..
.. lúky pod Hrbom ..
.. Mišinka ..
.. Mišinka, Luu a Maťo ..
.. na strome ..

Pokračovali sme na Periská a popri potoku Hutná okolo chatovej oblasti Nad Stehlíkom. Odtiaľto sa nám naskytli krásne výhľady na Fatru a Tatry, na ktorých sa ešte stále vyskytoval sneh ..

.. výhľady ..
.. výhľady ..
.. výhľady ..

Prišli sme do Strelníkov, dedinky pod Poľanou, kde sme skočili rovno do šenku a dali si nejaké nápoje na ovlaženie tela. Oproti sa nachádza starý socialistický obchod s pôvodnými nápismi a v dedine zopár starých motoriek, na ktorých dodnes jazdia pytliaci do okolitých lesov. Tu začal Mišinke haprovať pedál a pomerne dosť sa uvoľnil z kľuky. Dúfali sme, že vydrží do Zvolena ..

.. socialistický obchodík v Strelníkoch ..
.. stará motorka v Strelníkoch ..
.. stará motorka v Strelníkoch ..

Zo Strelníkov nasledoval jeden z posledných výšľapov do Povrazníka, najbližšej dedinky, kde Mišinke pedál odpadol a tým pádom dobicyklovala. Naša duchaprítomnosť sa ukázala v momente, keď sme došli na jediné riešenie - nájsť zvárača, ktorý by tento neposlušný pedál prizváral. Popýtali sme sa dvoch babiek sediacich pred domom, či náhodou nejakého nepoznajú. Zhodou okolnosti jeden býval hneď vo vedľajšom dome a zhodou druhej okolnosti mal práve zváračku pripravenú a aj napojenú na bombu. Aká paráda! Mišinka mu povedala, čo sa jej prihodilo a mladík neváhal ani chvíľu a začal pedál opravovať. Navaril jej na neho šroub, ktorý prestrčil cez vypilníkovanú kľuku a zozadu dotiahol maticou. Pedál držal lepšie ako nový. Veľká vďaka tomuto automechanikovi, ktorý popri zváraní stihol spraviť aj kakauko Paťkovi, jeho malému synovi :)

.. polia nad Povrazníkom ..
.. Jaseňový vrch ..
.. Ivo v najlepšom aute v Povrazníku ..

Chlapík povedal, že by bolo dobré nechať tento pedál tak hodinku bez námahy. Mišinke bola veľmi rada, že mohla s nami ďalej pokračovať a nemusela volať Handlovskú záchranu. Ešte ironicky poznamenala, niečo v štýle: "ešte som nedostala defekt ..", no a po tejto osudovej vete dostala počas tohto dňa 3 defekty .. Kým jej Maťo opravoval prvý, ja som sa vydal dopredu trošičku pofotiť Martinovu dolinu a okolie Jaseňového vrchu ..

.. Mišinka s opraveným pedálom ..
.. polia nad Povrazníkom ..
.. polia nad Povrazníkom ..
.. polia nad Povrazníkom ..
.. Martinova dolina ..
.. chalúpka v Martinovej doline ..

Počkali sme sa pod Jaseňovým vrchom a pokračovali po prašnej ceste Martinovou a Veľkou dolinou až ku chate Ponícka Huta popri potoku Zolná. Cesta to bola perfektná a celý čas klesala. Prišli sme do Ponickej Huty, kde sa hral práve futbal, ale nezastavili sme sa a potiahli to rovno cez Dúbravicu do Čačína. Keďže sme stratili čas kvôli pokazenému pedálu, zvolili sme alternatívny plán a do Zvolena pokračovali cez Čerín, Bečov, Sebedín, Zolnú a Lieskovec. Do odchodu vlaku sme mali necelú hodinu, tak sme udreli do pedálov, aby sme ho v pohode stihli. Na stanicu sme dorazili včas s rezervou asi 15 minút.

.. vo Veľkej doline ..
.. potok Zolná ..
.. zrúcanina v Čeríne ..
.. kostol v Čeríne ..
.. zvláštne farebné polia ..

Na stanici vo Zvolene sme stretli Katku, ktorá nám spríjemnila cestu domácimi koláčikmi. Sprievodca nebol moc nadšený kvôli našim bicyklom, ale je to chyba železníc, že nemajú v každom vlaku pojazdnú úschovňu batožín, tak sme ich mali nahádzané na sebe v poslednom vagóne. Cesta domov ubiehala v pohode a na stanici v Bratislave si Mišinka všimla, že má znova defekt (dnes už druhý). Maťo jej ho opravil, rozlúčili sme sa a pokračovali každý svojim smerom domov. V Dúbravke sme stretli Igiho s Jarkou, ktorým sme ako prvým porozprávali zážitky z tejto cyklotúry a po piatich minutách od tohto stretnutia Mišinka dostala tretí defekt. Už mi bolo jasné, že má niečo zlé s kolesom .. Niekedy je možno lepšie si dávať pozor na to, čo si človek želá :-))