Cyklovýlet Naprieč Rakúskom
.. alebo z Passau do Bratislavy za 6 dní

".. absolútny kľud, krásna príroda, malebné dedinky, skvelé služby,
vynikajúce víno, milí ľudia, výborná cesta, perfektné značenie .. "




Unterloiben, Krems, Zwentendorf, Traismauer, Tulln, Klosterneuburg (116km)

   Je piatok ráno a vonku je krásne. Yogu cvičiaci syn majiteľov privátu Elfriede Schmelz nás víta na raňajkách. Anglicky vie perfektne a dávame sa do reči, keďže sa dozvedá, že sa budeme čoskoro brať, tak nám dáva milý darček, domáci džem a mini ukážku čerpania energie a relaxácie vo forme yogy. Ukazuje nám jeho svadobné fotky, ktoré sú pomerne čerstvé a necháva na seba kontakt pre prípad, že by sme sa sem vrátili.

   O 09:20 vyrážame smerom ku Steinu an der Donau, mestečku pred Kremsom. Je tu pár pekných námestí a hneď pri jeho konci sa nachádza hranica s Kremsom. Ako prvá vec mi do očí padlo múzeum karikatúr, do ktorého sa raz Mandor určite dostane so svojimi kresbičkami :) Krems práve v týchto dňoch robí rozsiahli prerábku ciest v centre, takže sme trochu poblúdili, keď sme odbočili zo značky a dostali sa niekoľkokrát naspäť do centra. V jednom z obchodíkov sme našli outdoorovú značku Regatta, tak sme pokecali s predavačom, ktorý nechal pozdravovať Rada a celkom sa potešil, že táto značka dorazila aj na východ. Z Kremsu pokračujeme na Traismauer, po ceste znova stretávame nemeckú rodinku, ktorá je vybavená pršiplášťami a covermi na cyklotašky. Prenasledujú nás dažďové mraky, tak udierame do pedálov až po veľkú reštauráciu Marina v Traismaueri. Prijebaný plešatý čašník nemeckú rodinu vyhadzuje, že si tu nemajú cyklisti čo odkladať bajky. Foter rodiny niečo brble a po krátkej hádke odchádzajú. My si sem aj napriek tomu sadáme, dávam si pivo, Heppy cafe latté a čakáme kým prejde kráľ všetkých dažďových mrakov, z ktorého nakoniec padne len pár kvapiek. Spomínaný čašník nám nefrfle, možno preto, že som na neho vyblafol anglicky. Vnútri je luxusná reštaurácia, sedia tu samí sačkoví zmrdi a pojedajú rôzne morské dobrotky. Ja, zadrbaný spotený cyklista, sem zapadám jak skinhead na Luník 9, ale aj napriek môjmu handicapu si z toho nerobím hlavu a nahlas si grgám tak, že sa na mňa otočilo asi 8 hláv. To bolo za našich nemeckých známych ..

Po Traismaueri sa vyberáme mimo Donauradwegu a mierime medzi maličké dedinky s cieľom obzrieť si hrad Sitzenberg. Jednou je napríklad Ahrenberg, kde sa na uličke s pivničkami nachádza jedna s vylomenou okenicou. Zrejme tu ale nikto nič neukradol, lebo vnútri boli plné fľaše vín a ďalšie predmety. Za touto pivničkou bola značka ku vyhliadke Korkenzieher. Bicykle nechávame opreté o strom v lese a pokračujeme peši hore. Asi po 20 minutách sa dostávame na vrchol, kde sú ako inak samé vinohrady. Železná rozhľadňa sa nachádza na najvyššom bode, výhľad z nej je krásny. Vraciame sa naspäť dolu, berieme bajky a mierime do prvej otvorenej pivničky, kde ochutnávam archívne vínko a kupujem ďalšiu fľašu. Už sa ich veru dosť nazbieralo .. Milá pani ma berie dolu do pivnice a ukazuje brutálne archívne kúsky, roky zapadnuté prachom a plesňou. Opúšťame Ahrenberg a mierime do Sitzenbergu. Hrad je dosť na kopci, takže nás čaká nejaké stúpanie. Po vyšľapaní prístupovej cesty, kam sa bicyklami nesmelo, ich nechávame pri robotníckom aute, ktoré tu parkuje. Chlapíci práve opravuju fasádu na južnej bašte a bez problémov vstupujeme cez hlavnú bránu na nádvorie. Nejaká skupinka prevažne báb sa tu učí rozpoznávať kvetinky, záhradník polieva záhony a všade je neskutočný kľud. Dostávame sa na nádvorie, nachádza sa tu zrejme dáka škola, alebo minimálne učebne. Chvíľu sa tu motáme a po krátkej pauze dávame šlapačku naspäť na Donauradweg. Míňame Zwentendowrf, za ktorým ma dáky chlapík otvorený mini bufetík, kde ponúka bazový sirup a chlebíky s pomazánkami. Dobrotky padli veru vhod. Kúsok ďalej narážam na čerpaciu stanicu Heineken, kde doprajem mojej Kone Caldere troška paliva ..

Zberáme sa do Tullnu an der Donau, kde nás víta informačná tabuľa rovno na cykloceste. Ako sme si už zvykli, máme znova 2 možnosti, buď budeme pokračovať rovno a lízneme Tulín len okrajovo, alebo si pozrieme jeho centrum. Keďže máme ešte dosť času, tak sa vyberáme do centra, ktoré je celé rozkopané a oplotené. Všade veľa prachu a bordelu, pomerne veľa ľudí ale nechýba značenie pre cyklistov aj v centre. Vraciame sa teda nazad ku informačnej tabuli a zhodou okolnosti veľa rôznych zaujímavostí je práve v tomto okolí. Okrem radnice a tohto pamatníku sa tu nachádza aj táto kačica. Slnko je už pomerne nízko a my to chceme zapichnúť až v Klosterneuburgu, ktorý je ešte dosť ďaleko. Makáme cez Kritzendorf, kde sa podľa brožúrky nachádza hostel s apartmánmi. 0 slovom nula áut na parkovisku vo mne vyvoláva otázku, či je tento penzión otvorený. Zvoním na zvonček a po chvíli vychádza nie zrovna najpríjemnejší prevádzkar, ktorý mi oznamuje, že má voľnú jedinú dvojku izbu, že nikde inde v okolí sa ubytko už nedá zohnať a ak ho odmietneme máme smolu a budeme nocovať pod holým nebom. Ukazujem mu na jeho parkovisko a hovorím, že vidím ako plný penzión je, ako sa všade 'svieti' a že keby aspoň neodrbával tak by sme tu možno aj zostali. S kyslím ksichtom pozerá na naše zadné kolesá ako sa vzďalujú od jeho penziónu. Nepríjemné akurát je, že sa začína stmievať. Do Klosterneuburgu prichádzame už skoro za tmy a na zástavke autobusu sa pýtame mladého típka, či nepozná dáke ubytko v tomto meste. Moc toho nepozná a tak hľadáme ďalej. Dáky penzión by mal byť kúsok za centrom v hornej časti mesta. Po ceste ale objavujeme oznam na Frühstückpension Alte Mühle, kam sa s veľkou radosťou poberáme. Otvára nám veľmi milý tučný majiteľ, ktorý smutne konštatuje, že má všetko plné a to, čo má voľné, má rezervované pre dáku partiu motorkárov. Niekam volá a po chvíli oznamuje 'Fuck them' a podáva nám kľúč od izby číslo 2. Ako sám hovorí, biznis je biznis, partia mala prísť do siedmej, bolo asi deväť, ich stále nebolo a my sme boli dosť unavení po celom dni. Rovno som ho vykešoval, aby som neoplieskal posledné prachy dakde v krčme a vyberáme sa na večeru do blízkej číny, kde našťastie akceptujú kreditky. Po dobrej večeri si dávame nočnú prechádzku mestom, vyberáme sa ku chrámu a vraciame sa do Alte Mühle a totálne unavení padáme do postelí ..



Fotogaléria


slideshow prezentácia