Cyklovýlet Naprieč Rakúskom
.. alebo z Passau do Bratislavy za 6 dní

".. absolútny kľud, krásna príroda, malebné dedinky, skvelé služby,
vynikajúce víno, milí ľudia, výborná cesta, perfektné značenie .. "




Persenbeug, Ybbs, Pöchlarn, Melk, Spitz, Dürstein, Unterloiben (73km)

Štvrtý deň ráno sa zobúdzame v starej pani, ktorá nám v maličkej kuchyni pripravuje raňajky. Miestnosť je separovaná od kuchyne a podľa ďalšieho prestretého stola usudzujeme, že má ešte jednu izbu určenú pre hostí. Raňajky sú klasické, kaiserky s maslom, šunkou, syrom a salámom, alebo džemom. Obzeráme si skromnú starodávne zariadenú jedáleň, kde na stenách stále držia zažltnuté tapety. V kredenci má nejaké cyklobrožúrky okolia a popri raňajkovaní v nich listujeme. Dojedáme, platíme a s pani sa lúčime. Opúšťame Persenbeug a cez priehradu prechádzame do Ybbsu. Cyklotrasa sa tu (ako pri každom mestečku) rozdeľuje a my máme 2 možnosti, buď pôjdeme popri Dunaji alebo krížom cez historickú časť mesta. Vyberáme si druhú možnosť a všímame si maľby na domoch. Radnica sa nachádza priamo v centre aj s malým námestím, kde na veľké počudovanie parkuje dosť áut. V Ybbse sa nachádza múzeum bicyklov, ktoré je (ako sme si už zvykli) zatvorené. Chvíľu sa motáme po meste a vraciame sa na pôvodnú cyklotrasu a pokračujeme smerom na Pöchlarn. Hneď pri vstupe do mesta sa nachádza tento pomník s rôznymi erbmi. V tomto meste sa v roku 1886 narodil maliar Oskar Kokoschka, z jeho rodného domu spravili múzeum s jeho tvorbou, akurát že je otvorené od júna do decembra. Takže zasa smola :) Kašleme na Kokoschku a zameriavame sa na Welser tower z roku 1484 v ktorej sa nachádza múzeum nájdených predmetov z čias Rimanov. Počasie sa nám začína opäť zhoršovať a tak sa radšej zberáme do Melku ..
Ako prvé, čo si všímame je Melkský kláštor, ktorý znamená pre znalca umenia a pre každého človeka, čo má len trochu zmyslu pre krásu, viac ako parolu príležitostného cestujúceho "To by bolo treba vidieť". Kláštor Melk je známy ako jeden z najväčších klenotov barokovej architektúry na svete. Kláštor je od svojho založenia v roku 1089 nepretržite obývaný benediktínskymi mníchmi. Do dnešnej podoby vznikal v rokoch 1702 až 1736 podľa plánov Jakoba Prandtauera. Prvá zmienka o Melku označeného ako Medilica v starých listinách pochádza z roku 831. Názov oblasti Medelike v stredovekej nemčine sa objavil aj v Piesni o Nibelungoch. Kláštor v Melku bol založený v roku 1089 babenbergským markgrófom Leopoldom II. 360 metrov dlhá fasáda ukrýva mnoho vzácnych pokladov: veľký počet cisárskych komnát a reprezentačných sál, ktoré sú zhmotnením barokovej nádhery. Pomedzi dve mohutné bašty sa dostávame do kláštornej budovy. Južná bašta bola postavená v roku 1652 zriadená ako pevnosť, severnú baštu k nej postavil Jakob Pradtauer z optických príčin. Na vysokých podstavcoch stoja sochy sv. Leopolda a sv. Kolomana. Východná fasáda v štýle paláca je prevýšená dodatočnou napodobneninou melkského kríža. Nápis v oblúku prináša teologický náznak všetkej veľkosti a všetkej slávy, ktorý dáva tiež celej barokovej kláštornej stavbe svoj význam: "absit gloriari nisi in cruce" (len v kríži nech je sláva). Na malých podstavcov sa nachádzajú dve apoštolské kniežaťa Peter a Pavol. Cisárske izby sú dnes väčšinou zariadené ako múzeum, v ktorom je dokumentovaný historický, umelecký a aktuálny význam kláštora, kde môžeme vidieť napr. Románsky kríž z konca 12. storočia. Medzi neodmysliteľné časti kláštora patrí aj obrovská knižnica, ktorá obsahuje približne 100.000 zväzkov, 1200 rukopisov od 9. do 15. storočia a 750 inkunabelnov (skoré výtlačky spred roku 1500). Kláštorný kostol obsahuje plafónové fresko od salzburgského majstra Johanna Michaela Rottmayra (1722). Najväčší orgán kostola vytvoril staviteľ orgánov Gottfried Sonnholz. V roku 1929 padol tento hudobný nástroj za obeť v prestavbe, ale v roku 1970 mohol byť postavený kremským staviteľom Georgom Hradetzkým, ktorý v dnešnej podobe obsahuje 3553 píšťaľ. Ešte si prezeráme nádvorie kláštora, mramorovú sálu, točité schodište a mierime ku kláštorným záhradám. Kláštorný park bol založený v roku 1750 ako baroková záhrada, v roku 1822 bol z väčšej časti preformovaný do anglického parku. V roku 1995 bola zahájená jeho rozsiahla revitalizácia. Okrem stoviek rôznych kvetov tu môžeme vidieť veľa altánkov, fontán a veľa rôznych cestičiek cez celý park. Na tomto zábere sami uvidíte, aký obrovský je samostatný kláštor a aké veľké sú priľahlé záhrady a parky. Park sme ale prebehli len tak z rýchlika, pretože sme sa chceli čím skôr dostať do údolia Wachau a popozerať si známu vinohradnícku oblasť. Do tohto kláštora sa ešte niekedy plánujeme vrátiť a stráviť tu minimálne pol dňa ..
Jednými z prvých dediniek vo Wachau sú St. Michael a Wösendorf, kde narážame na starý kostol, spoza ktorého sa vynárajú prvé vinohrady. Na jednej z budov sú otvorené vráta do dvora, ktorý nás doslovne láka dnu. Odparkuvávame teda bajky priamo vnútri a všímame sme si stolíky so stoličkami, žeby nejaká vináreň? Po nahliadnutí dovnútra zostávame zaskočení, namiesto low-endovej vinárne objavujeme luxusný podnik Weingut Holzapfel. Pýtame sme sa čašníčky, či robia ochutnávku, že by sme radi ochutnali dáke domáce vínko z produkcie Wachau. Hovorí nám, že ochutnať priamo ich víno môžeme vo vedľajšej miestnosti, kde na to majú pripravené fľaše. Víno je fantastické, tak rovno kupujeme pár fliaš a jeden domáci džem. Je to síce drahé jak sviňa, ale Wachau je Wachau. Pokračujeme ďalej, okolo vinohradov až do Dürnsteinu. Na konci mestečka sú turistické informácie a milá baba nám zháňa ubytko v Unterloibene, dve dedinky za Dürnsteinom. Úplne nádherné ubytko v tomto dome na poschodí s výhľadom na vinohrady. Odkladáme teda bajky do garáže, prezliekame sa a ideme si pozrieť naspäť Dürstein. Podľa mapy zisťujeme, že sa tu nachádza dáka zrúcanina hradu Dürnstein a tak tam plánujeme zájsť hneď po večeri. Vinárne sú tu na každom kroku a vonku pred vchodmi sú naukladané vínove fľaše rôznych druhov. V peknej reštaurácii zadeľujeme výbornú večeru a keďže začína slnko zapadať zberáme sa na zrúcaninu, aby sme stihli západ. Po ceste je reklama na Mozartkugeln, tak mi napadlo, jak Ivo spomínal na story, keď hrali v Nemecku a ich kolega z kapely zadrel dákej nemeckej fanúšičke "Ich hábe apetit auf apflštrúdl, mozartkúgl und cucmajnúdl .." neni nad to ovládať cudzie jazyky :)
   Hore na zrúcaninu to je asi 30 minút šlapania po kamennej a neskôr lesnej ceste. Čím sme vyššie, tým sú krajšie výhľady. Na opačnom brehu Dunaja je dedinka Rossatz, na ktorú je krásny panoramatický výhľad zhora. Dole pod nami je Dürstein a vidno aj štvorhviezdičkový hotel Richard Löwenherz, v ktorom noc na osobu stojí okolo 120.- € Zo zrúcaniny ešte robím poslednú panorámu okolia a pomaly sa zberáme o 2 dediny ďalej, kde sme sa ubytovali. Dali sme síce len cez 70 km, ale zato sme toho videli a pobehali dosť. Spokojní prichádzame do Unterloibenu už za tmy a po teplej sprche si líhame unavení do postelí ...



Fotogaléria


slideshow prezentácia