V sobotu ráno sa zobúdzame niečo pred ôsmou, vôňa kávy pošteklila naše nosy a za pár minút sa ocitáme v peknej kuchyni so šiestimi stolmi a veľkou kuchynskou linkou plnou dobrotiek. Raňajky v štýle švédskych stolov dokážu potešiť hlavne ak je výber zo všetkého možného. Vyplácame ubytko 40.- €, s domácou tetuškou si robíme fotku a udierame do pedálov smerom ku Engelhartszellu. Kúsok od nášho penziónu je nejaká skrachovaná krčma, v ktorej čapovali Baumgartnera, tak som to nezabudol odfotiť pre Aďu a Roba :-) Hory sa práve vyparujú a vzduch je perfektný. Prichádzame ku veľkej priehrade Jochenstein, normálne cítiť chvenie múrika ako sa pod ním valia hektolitre vody. Na tomto zábere vidno, ako je posunutá hladina Dunaja o niekoľko metrov nižšie. Pri priehrade je odparkovaný starý vláčik, ktorý sa ani na piaty pokus nepodarilo Heppy naštartovať a tak opúšťame toto miesto, keď nám v zápätí cestu kríži brutálne ponáhľajúci sa slimák, ktorý sa len tak-tak uhýňa môjmu kolesu. Má šťastie zmrd jeden! :-))
   Na začiatku mestečka Engelhartszell sa nachádza kemp, v ktorom je okrem samých odparkovaných prívesov aj jeden stan Hannah. Pýtam sa Heppy, "Aha! Hannah! nejsú to náhodou naši?", zo stanu sa len tak ťažkopádne ozýva "Nóóó" a vzápätí vykukajú 2 čerstvo zobudené hlavy. Chvíľu kecáme o včerajšej búrke, ako sme ju prežili my a oni a pokračujeme do Engelhartszellu. V centre sa nachádzajú vkusné graffiti, samozrejme kostolík ale aj krásny penzión Romantikhaus Hufschmiede. Pri brehu Dunaja je niečo ako malé múzeum, kde je odstavená policajná loďka, dáka vrtula, nejaká symbolická brána ale najzaujímavejšou parádičkou je Mini-Donau. V strede sa nachádza jazierko s rybami, ktoré vyskakujú z vody a robia rôzne kotrmelce a podobné hovadiny. Haluz veru .. ale ako obvykle, ruhe tag bol tuto pre zmenu dnes a tak bolo zatvorené ..

Engelhartszell opúšťame kompou a smerujeme ku Schlögenu, mestečku kde sa Dunaj točí a vytvára peknú zákrutu. Hneď pri Dunaji je hotel Donauschlinge, kde nechávame bajky aj s batožinou len tak pohodené pri schodoch a vyberáme sa na vyhliadku Schlögene blick, asi 40 minút peši do lesov. Je tu fantastický vzduch, mokrá pôda svedčí o výdatnom daždi. Po ceste míňame machom a papradím obrastenú studničku, v ktorej má voda asi 2 stupne. Hore na vyhliadke zadeľujem Radovu špecialitu horalku s pivom a vychutnávame si výhľad na Dunaj a okolité hory. Po krátkej pauze sa vraciame dolu k Dunaju a šlapeme okolo dedinky Au do Inzellu, kde je snáď najviac zimmer freiov za celú etapu cesty. Ak by ste niekedy rozmýšľali kde sa ubytovať, vykašlite sa na drahý hotel v Schlögene a potiahnite pár kilometrov do Inzellu. Bufety rovno pri cykloceste a každý druhý dom má izby na ubytovanie. Pokračujeme cez Haibach ob der Donau, kde sa ani nezastavujeme až do Aschachu, kde to vyzerá ako na promenáde v Chorvátsku. Tesne pri Dunaji ide cyklocesta, napravo od nej je asi 40 podnikov od klasických bufetov až po drahé reštaurácie. Tu dávame pivo a zmrzlinový pohár a pokračujeme do Ottensheimu. Informácie sú ešte otvorené, pred nami sa v nich zastavuje trojčlenná rodinka z Nemecka a hľadá ubytovanie. Rodinka dostáva informácie a prchá v uliciach mestečka. Pani sa nám začína venovať, niekam telefonuje a v zápätí nás niekam posiela, že nás domáci pán očakáva už s otvorenou garážou minútu od centra. Paráda, máme to blízko do downtownu. Prídeme do garáže a koho tam nevidíme, nemecká rodinka, z ktorej tatko s dcérou (odhadujem jej tak 25 rokov) vedia perfektne anglicky. Dávame sa do reči, rozprávame zážitky z cesty a ideme sa konečne ubytovať. V centre Ottensheimu je pár reštaurácií, kde nechýba ani talianska pizzéria. Tu si dávame vynikajúcu pizzu a keďže tu berú kreditky (jeden z mála podnikov na celom cyklovýlete) tak si kupujeme aj víno na večer. Domáci má dobrú terasu pred domom, kam zasadáme až do úplnej tmy. Druhý deň je za nami ..