Aj po tisícročiach Ajurvéd a Unani
V Indii sú popri nemocniciach európskeho typu aj nemocnice, v ktorých sa lieči tradičným spôsobom. Navštívil som viaceré takéto zariadenia a v dnešnom rozprávaní by som vás chcel oboznámiť s niektorými zvláštnosťami tradičnej indickej liečby.
Hoci súčasná medicína predbehla všetky doterajšie lekárske systémy pestované od pradávna v krajinách Východu, nemali by sme sa ani dnes na ne dívať ako na prekonanú záležitosť, od ktorej už nič nemožno očakávať a ničomu sa naučiť. Skúsenosť potvrdzuje, že odmietať rozličné náuky - a týka sa to aj medicíny - oba preto, že sa nám zdajú nezrozumiteľné ba až bizarné, bolo vždy na škodu. Možno i preto sa v posledných desaťročiach širšie a podrobnejšie skúmajú veci overené tisícročnými skúsenosťami a poznatkami a aplikujú sa aj v modernej medicíne. Túto snahu najnovšie podporuje aj UNESCO a Svetová zdravotnícka organizácia.
Medzi tradičné spôsoby liečby patrí v Indii tzv. Ajurvéd, Unani a Siddha systém. V nemocniciach ajurvédskeho typu sa lieči podľa pôvodnej indickej lekárskej náuky, a až na malé odlišnosti spôsobom, ako sa liečilo pred 2000-2500 rokmi. Prednosťou tejto náuky je veda o dlhom živote, ktorá nezdôrazňuje iba spôsob, ako choroby liečiť, ale predovšetkým ako zdravo žiť, čo robiť a ako si počínať, aby sa človek chorobám vyhol. Pri ajurvédskom spôsobe sa liečba chápe komplexne. Predovšetkým sa dbá, aby sa vhodnou životosprávou, ošetrovaním a širokým arzenálom najrozmanitejších prírodných liečiv organizmus posilnil tak, aby sa sám vedel s chorobou vysporiadať.
Systém Unani má základ v arabsko-gréckej medicíne, ktorá sa do Indie dostala spolu s prenikajúcim islamom.
Hlavným znakom pri liečbe chorôb u tzv. Siddha systému je široká aplikácia najrozmanitejších kovových preparátov. Posledný smer, na rozdiel od dvoch predchádzajúcich, je pomerne slabo zastúpený.
Ajurvéd a Unani majú svoje vysoké školy, ktoré sú v niektorých mestách pričlenené k nemocniciam. Lekári - absolventi týchto škôl, sú úradne registrovaní. Vo väčšine prípadov sa zaoberajú liečením interných, kožných, nervových, kĺbových a infekčných chorôb. Z rozhodnutia indickej vlády nesmú však viesť chirurgické oddelenia, ktoré sa zverujú absolventom a odchovancom európskej alebo americkej medicíny. Avšak aj na týchto oddeleniach pracujú domorodí liečitelia, napr. takí, čo spravujú zlomeniny. Sám som bol svedkom jednej takejto "ordinácie". Lekára tu zastupoval útly, šťúply človiečik. Sedel si na podlahe, s nohami skríženými, ako sedia jogíni. Vonku pokorne čakal zástup ľudí, aký u nás vidieť pred ambulanciami, povedzme, v období chrípkových epidémií. Lekár, ktorý ma po nemocnici sprevádzal, prezradil, že je to jeden z ich najlepších odborníkov na zlomeniny, ktorý tu má vždy posledné a rozhodujúce slovo. Ich chirurgovia sa týmto odborom vraj neradi venujú. Liečiteľa nemocnica získala z neďalekej dedinky, z rodiny, v ktorej sa táto skúsenosť prenáša z generácie na generáciu. Pradedo naučil deda, dedo otca, otec syna. S učením sa začína v najútlejšom veku a končí až po 25. roku. Takíto "remeselníci" obyčajne nevedia robiť nič iné, často ani čítať a písať, ale ich rutina a zručnosť vraj je taká vynikajúca, že sa na nich možno stopercentne spoľahnúť. Pri napravovaní zlomenín nepoužívajú sadru ani röntgen.
Felčiar sa s prineseným pacientom najprv porozprával a súčasne s citlivými prstami overoval stav zlomeniny. Potom napustil kalikové ovínadlo maslom a vymočil ho v odvare z rozličných bylín. Týmto "obväzom" a dlahami z bambusu, ktoré si sám pripravil, zlomeninu potom fixoval. O svojej práci nám prezradil, že obväz odstraňuje dvakrát týždenne, skontroluje polohu úlomkov a súčasne svalstvo citlivo a opatrne pomasíruje. Keď je poranené miesto bolestivé, natiera ho pred masážou olejom a výťažkami z rastlín, ktorých mená nám nechcel prezradiť. Pýtal som sa ho, či sa nebojí, že keďže nepozná, ako zlomenina vo vnútri vyzerá, že niekomu môže viac uškodiť ako pomôcť.
"To by som zradil otca, ktorý tomu, aby som bol dobrým odborníkom, zasvätil život. A potom, aj keď zlomeninu nevidím, nikdy nejdem naslepo. A mýliť sa môžu aj vaši lekári, ktorí zlomeninu "presvetlia". Aj u nás koľkokrát musím opravovať to, čo oni pokazili. A okrem toho si myslím, že náš spôsob pred vašim, má niektoré prednosti, najmä preto, že neobmedzuje ohybnosť kĺbov a zabraňuje schátraniu svalstva." Popri lekároch pracujúcich v nemocniciach tradičným spôsobom liečenia, potulujú sa po indickom vidieku stovky liečiteľov, ktorí sa vyučili u rôznych mastičkárov. Sú to obyčajne "špecialisti" iba na jednu chorobu. Jeden lieči zlomeniny, iný pripravuje vykĺbeniny, ďalší lieči hadie uštipnutie, vredy, nervy, slovom, čo choroba, to odborník. Každý si svoje liečebné tajomstvo prísne stráži a neprezradil by ho za nič na svete, pretože, ako vraví, je to jediná spoľahlivá licencia na život a každodennú hrsť ryže. Početne sú však medzi nimi zastúpení aj obyčajní šarlatáni, ľahko zarábajúci na biede, poverčivosti a nevedomosti pospolitého ľudu. Práve v čase môjho pobytu priniesli indické noviny správu o hromadnom nešťastí, ktoré viac menej zapríčinil šarlatán. O čo išlo?
Na lov jedovatých hadov sa do džungle vybrala skupina 28 mužov vo veku 17 do 23 rokov. Ani jeden predtým s hadmi nemal nijaké skúsenosti a všetci sa naoko ulakomili na ľahký a dobrý zárobok. Celá ich príprava na tento riskantný podnik spočívala v tom, že vyhľadali akéhosi svätého muža - liečiteľa, ktorý ich podujatie požehnal a každému predal "zaručene" účinkujúci talizman. Nie div, že ani jeden sa z nebezpečného lovu nevrátil živý.
Rozprával som sa o tomto prípade s indickým lekárom, pracujúcim v ajurvédskej nemocnici v Bombaji vo štvrti Vorli a opýtal som sa ho, či by sa takýto "lekár" nemal za takéto, s prepáčením, liečenie zodpovedať pred súdom.
"Každý sa môže liečiť ako chce a u koho chce. Žiaľ, u nás zákon nepostihuje ani takéto tragické prípady. Mrzelo by ma však, keby ste podľa toho posudzovali prácu ajurvérskych lekárov, ako sa to u vás, na západe, dosť často robí. Aj my takýchto kynožiteľov ľudí odsudzujeme."
Zaujímavým spôsobom liečby je tzv. Pančakarman. Je založený na primitívnej predstave, že chorobu vyvolávajú škodlivé splodiny. Keď sa ich telo zbaví, pominie aj choroba. Tento spôsob sa značne podobá naším kúram v parových kúpeľoch. Bol som však prekvapený, že každý, kto sa išiel liečiť z akejkoľvek choroby, sa predtým podrobil procedúram Pančakarmanu. Hlavným odborníkom je tu masér. Najlepší sú vraj z Keraly, kde má masérska škola najstaršiu tradíciu. Masér sa v venuje celému telu. Na životne dôležitých bodoch, tzv. "marmanoch", viac a silnejšie pritláča. Ťahy sú pomalšie. Zdôvodňujú to tým, že v týchto oblastiach sú nervy a cievy tesne pod kožou a preto aj citlivejšie reagujú na celú procedúru. Zdá sa, že pri Pančakarmane sa značne darí aj iným poverám, lebo napríklad ani masážny stôl nemôže byť z hocijakého dreva a aj olej musí obsahovať presne stanovenú dávku štiav z rozličných rastlín, ktorých mená sa mi nepodarilo ani poznačiť, ani zapamätať si. Masáž má vraj výborný účinok, človek sa po nej cíti ako znovuzrodený a jej obrodzujúci účinok si nevedia prenachváliť najmä duševne pracujúci. Nie je bez zaujímavosti, že procedúre Parčakarmanu sa s obľubou podrobujú štátnici, priemyselníci a úradníci aj pri plnom zdraví.
Správna kerálska masáž, ako ma informovali, trvá celú noc a striedajú sa pri nej aj traja/štyria maséri. Spravidla to končí parným kúpeľom a pacient má po nej vraj pocit, akoby noc prežil v raji. Každé ochorenie, ako mi vysvetlili, si však vyžaduje inú procedúru a inú masáž. Niektoré druhy masáže tu boli študovať Američania a začínajú ich využívať pri liečení ľudí po obrne.
Každý, kto sa chce dostať na školu typu Ajurvéd a Unani, musí mať ukončené stredoškolské vzdelanie a u ajurvédy poznať sanskrit, aby mohol študovať spisy klasikov Čaraku a Susrutu a u Unani ovládať arabštinu, aby mohol čerpať z múdrosti Avicennu a Roziho.
V snahe rozvíjať moderný spôsob liečby a čo najširšie uplatniť výdobytky modernej medicíny sa vláda snaží zaviesť do tradičného spôsobu vyučovanie čo najviac moderných prvkov. Zriadila a zriaďuje preto nové ajurvédske nemocnice, výskumné ústavy a školy, v ktorých vyučujú absolventi popredných svetových fakúlt. Ajurvéd tak prekonáva obrodenie, zbavuje sa povier a rozvíja to zdravé, čo sa preverilo stáročiami ..
(pokračovanie)