Svadby, ktoré ruinujú
Sobáš v Indii je vždy veľkolepou udalosťou, ktorá sa chystá aj niekoľko rokov a niet divu, že patrí medzi nezabudnuteľné zážitky. S indickou svadbou som sa po prvýkrát stretol na rušnej džajpurskej ulici hlavného mesta Rádžastánu. Bol to pestrý, zaujímavý sprievod, s pekelne rámusiacou hudbou, v ktorej dominovali píšťaly a duté hlasy bubnov. Na čele sprievodu išlo malé, asi troj-štvorročné dieťa. V odstupe za ním kráčal otec ženícha, ktorý taktiež na rukách niesol dieťa. Nasledovalo zopár dospelých - pravdepodobne súrodenci - a potom ďalší muži a chlapci zo širokého príbuzenstva. Ženích v pestrom, brokátovom oblečení sedel na bielom tátošovi, vyparádenom kvetmi a rozličnými blýskajúcimi sa ozdobami. Sprievod uzatvárali uniformovaní temperamentní hudobníci.
Pripojil som sa k nim, pochválil ich muziku a informoval sa, či v sprievode ide aj nevesta. Chvíľu si ma nedôverčivo obzerali a potom mi jeden z nich lámanou angličtinou vysvetlil, že mladucha v sprievode nie je. Čaká, vraj, na ženícha doma a že práve k nej sa teraz všetci poberajú. V jej dome sa bude konať slávnostný obrad zásnub. Ženích sa potom vráti k rodičom a vlastná svadba bude až neskôr.
V Indii sa predpokladá, že úspešné manželstvo záleží ani nie tak na dedičných a charakterových vlastnostiach, ako skôr na správnom vystihnutí dňa a času zásnub a svadby a od ďalších priaznivých okolností, ktoré, pravda, vie z horoskopu vyčítať iba vykladač.
Druhú svadbu som zažil v južnej Indii. Tu sa ženích zásnub nezúčastňuje, zastupujú ho bratia a otec, a samozrejme, nevyhnutný brahman. Aj tu je predovšetkým dôležitá príprava; vybrať si zo strany nevestiných rodičov správneho ženícha a opačne, zo strany rodičov mladomanžela čo najbohatšiu a najzručnejšiu nevestu. Výber, to je celá procedúra, pri ktorej hlavné slovo majú horoskopy. V ich tajomstve sa najlepšie vyzná brahman-astrológ, ktorý cely tento tajomný obrad inscenuje a predvádza ako najzložitejší kozmický manéver. Pravda, viac ako samozrejmosťou je to, že mladomanželia musia patriť k jednej kaste, že sa svadba robí so súhlasom rodičov a príbuzných a že sa striktne rešpektujú hinduistické príkazy a zvyklosti. Zdá sa, že najmenej sa pri tom všetkom berie do úvahy vzájomná náklonnosť oboch partnerov. Bol som zvedavý, či sú aj prípady, žeby, povedzme žena odmietla určeného muža. Nevedeli si tu na takýto prípad spomenúť, ale v Nilagirských horách žije dáky kmeň, v ktorom si vraj odmietnutí mladí muži donedávna vynucovali lásku spoločenským škandálom. Nešťastne zaľúbený mladík kmeňa príde, podľa možnosti čo najbližšie k domu milovanej, vyrúbe tam palmu alebo iný strom, zoblečie sa donaha, telo si natrie popolom, na krk zavesí veniec z mačacích kostí a takto 'vyparádený' si sadne na peň vyrúbaného stromu a poburuje domorodcov, ktorí buď prehovoria odmietajúcu milenku, aby sa nad nešťastníkom zľutovala, alebo mu poradia, aby prestal s hladovkou a pobral sa kade ľahšie. Ak chlapec neuposlúchne a robí naďalej škandál, vyprášia ho ako bača na jar halenu.
Pri zasnúbení odovzdá otec ženícha neveste darčeky. Keď ich prevezme, už sa od sobáša odskočiť nedá a keby aj budúci mladomanžel zomrel, dievča sa už vydať nemôže. Ostáva vdovou. Keď sa rodičia dohodnú, preberie nevesta darčeky, ukazuje ich prítomným a sadne si doprostred miestnosti, medzi kvetiny. Po jej oboch stranách postavia svadobníci lampičky. Potom prítomné ženy začnú spievať a prichádzajú po jednej k neveste, natierajú jej tvár, krk a telo vonnou masťou a na čelo jej urobia malé, červené znamienko, symbol šťastia a plodnosti. Pritom si bujaro pospevujú a žartujú. Potom nasleduje hostina.
Zásnub sa zúčastňuje brahman. Aj tu je vlastne on najdôležitejšou osobou. Má na starosti celý ceremoniálny obrad. Vedľa neho sedia otcovia a všetci v trojici spoločne rokujú o výkupnom. Jednajú sa a vzájomne si chvália svoje deti, vypočítavajú výhody a nevýhody, až nakoniec si plesknú na dohodu. Brahman to všetko zapíše, vyinkasuje si tučný "honorár" a poberie sa preč. Potom sa rodičia a príbuzní pohostia a vzájomne pozvú na svadbu.
V poslednom období sa aj v Indii v tomto smere život modernizuje. Už sa nevyberá jeden ženích, ale z príslušnej kasty 5-6 uchádzačov, ktorých rodičia nevesty postupne pozývajú na akési zálety a dievča sa už samo môže rozhodnúť pre jedného z nich. Pritom svadba medzi moslimkou a hinduistom alebo Indkou a Európanom je jav takmer neznámy. Keď sa to občas predsa len stane, zvyčajne o tom noviny píšu ako o kuriozite.
Večer, pred vlastnou svadbou, je obrad "jedenia" ryže. Ráno pred kúpeľom si nevesta a ženích ostrihajú nechty. Po kúpeli sa oblečú do slávnostných šiat a každý si na krk zavesí kvetinový veniec. Syn potom príde k matke, pokloní sa jej, symbolicky jej zotrie prach z nôh a oznámi, že jej ide priviesť slúžku. Potom si sadne na vyparádeného koníka a ide si pre ženu. Jeho príchod do domu nevesty oznamujú slávnostné fanfáry trúbok, bubnov a píšťal. Nasleduje obrad "obchádzania", pri ktorom skupina žien vezme medzi seba ženícha a chodia s ním okolo zahalenej nevesty. Potom za doprovodu najrozličnejších žartovných pesničiek nevestu odhalia, mladí si vymenia kvetinové vence a môžu začať vlastné hody. Sú to doslovne lukulovské hostiny, pri ktorých sa ničím nešetrí. Keď si uvedomíme, že veselie trvá až 4 dni, nemožno sa diviť, že nákladné svadby chudobnejšie rodiny doslovne zruinujú. Pre mnohých sú jediným bezstarostným dňom života, ale i príčinou toho, že sa pri nich často zadĺžia až po uši a veru ich neraz splácajú aj po celý život. Na štvrtý deň svadba končí tým, že mladá žena podá novopečenému manželovi misku s ryžou a ten verejne prehlási, že odteraz, až do smrti sa už on bude starať o jej potravu a oblečenie.
Zdá sa, že svadba v Indii, to je aj kus obchodu, pri ktorom na jednej strane sa otec chce čo najskôr a najlacnejšie zbaviť dcéry a opačne, otec mladíka získať, samozrejme, v rámci príslušnej kasty, čo najtučnejšie veno. Neplatí to však pre celú Indiu, pretože v niektorých krajoch si otec ženícha nevestu doslovne kupuje .. (pokračovanie)