Zmení pán Gupta Chartu OSN?
Pán Hare Krišna Gupta je v Agre pojem a jeho meno sa tu vyslovuje s úctou. Váženým občanom mesta sa stal najmä potom, keď sa mu po dlhoročnom úsilí podarilo založiť Spoločnosť pre podporovanie úcty k starým.
Pán Hare Krišna Gupta je statný, striebrovlasý a čulý človek, ktorý zo začiatku pôsobí dojmom plachého dedka. Pretože som sa dozvedel, že tento Ind chce myšlienku spoločnosti presadiť aj mimo indického subkontinentu a že spoločnosť deň pred mojím príchodom do mesta usporiadala veľkolepé oslavy na počesť svojho najstaršieho člena, fakíra Bahla Čanda, ktorý sa v dobrom zdraví a sviežosti dožil 106. narodenín, presvedčil som svojho priateľa Surjitu Singha, aby mi s týmto zaujímavým človekom zorganizoval aspoň krátke stretnutie.
Zdá sa, že osud nám v tento deň prial, lebo pán Gupta, ako som sa neskôr dozvedel, nerád prijíma novinárov, pretože vraj všeličo zveličujú. Nás neodmietol, naopak, keď sa dozvedel, že sa oň zaujíma redaktor z Československa, vyjadril sa, že je to pre neho česť prijať hosťa z krajiny, o ktorej sa v poslednom čase toľko zaujímavého a protichodného hovorí a píše.
Keď sme k nemu prišli, sedel v záhrade v tieni akéhosi košatého, veľkolistého stromu, obklopený hŕbou novín a obrázkových časopisov.
Len čo nás zbadal, rezko vstal a s rukami, zloženými na pozdrav a miernym úklonom, prišiel nám v ústrety, privítať nás. Ospravedlnil sa, že nás nečakal v bráne svojho domova, lebo vraj nepredpokladal, že sa nám ho podarí tak rýchle nájsť. Potom vložil medzi rozčítané stránky časopisov stebla trávy, zložil noviny na kôpku, posadil nás a až potom si sadol on sám.
"Vy, novinári, veľakrát zveličujete" začal akosi rozpačito, keď sme po chvíli konverzácie o počasí a o tom, či sa po výdatných dažďoch vydarí úroda, začali hovoriť o cieľoch a poslaní spoločnosti.
"Myslím, že sa vám podarilo realizovať dobrú myšlienku, ktorá je hodná popularizácie" snažím sa oponovať. "Snáď, aspoň tu u nás, v Agre, ale do cieľa máme ešte ďaleko, ďaleko .." nedokončil vetu a zahľadel sa kamsi do prázdna.
"O vás a o cieľoch spoločnosti sa už predsa hovorí aj vo svete". "Svet, zdá sa, má rád viac správy, ktoré šokujú .. viete, keď tiger zožerie človeka, svet to väčšinou komentuje slovami, akože to sa stáva. Ale keď človek dohryzie tigra, je z toho vo svete haló a rečí až až." s chuťou a srdečne sa zasmial. Vzápätí však zvážnel, akoby si uvedomil, že takto podaromnici stráca drahocenný čas.
"Tak, vy chcete vedieť, čo bolo podnetom, že sme v Agre založili Spoločnosť pre podporovanie úcty k starým?" zopakoval si otázku viac pre seba. "Predovšetkým fakt, že medzi generáciami otcov a synov a vnukov a dedov sa v posledných desaťročiach prehlbuje akási priepasť neporozumenia a odcudzenia. Uvedomujeme si, že za to nemožno jednoznačne obviňovať deti, ale ani otcov, že koreň zla bude asi vo svete, v ktorom žijeme, v jeho často nelogickej a nerozumnej politike, ktorá je veľakrát obrazom bludiska bez východiska, ako aj v nemúdrom riešení kopiacich sa ekonomických problémov. A pretože sme nechceli byť svedkami páchania zla na bezbranných a nemali sme inú možnosť pomôcť, povedali sme si, že keď si spoločnosť vytvára na ochranu alebo realizáciu určitých cieľov svoje ustanovizne a dokonca i medzinárodné orgány, akými sú napríklad FAO, UNESCO, UNICEF WHO a ďalšie, prečo by to nemohla urobiť aj pre tých, ktorí jej najviac dali. Som presvedčený, že keby sa ľudia na celom svete spojili v záujme toho, aby bez obáv a trápenia mohli v pokoji dožiť svoj život, dokázali by spojenými silami, v prospech tejto našej myšlienky, zmeniť i Chartu OSN. Ba dokonca si myslím, že v charte by starostlivosť o starých ľudí mala byť zakotvená ako jedna zo základných povinností a vlády všetkých členských štátov by sa mali slávnostne zaviazať, že túto základnú a samozrejmú povinnosť budú všestranne plniť".
Pán Hari Krišna Gupta o tom, pravda, nielen sníva, ale i podniká najrozličnejšie opatrenia: píše, presviedča, prosí, nabáda, burcuje, vysvetľuje a najmä apeluje na cit a rozum, morálku a ľudskosť. Dokonca si začal viesť akúsi príručnú štatistiku starých ľudí. Podľa nej má India najviac storočných na svete - takmer 80.000 osôb. Na druhom mieste je ZSSR s asi 22.000. O polovičku menej majú USA. Počty storočných v ostatných krajinách sú podstatne menšie. Pán Gupta sa ospravedlnil, že niektoré údaje snáď už nezodpovedajú skutočnosti, pretože ich čerpal z rozličných štatistík a ročeniek. Je však skalopevne presvedčený, že čísla, ktoré má, sú iba spodné hranice odhadov.
Keď som sa ho pri rozlúčke opýtal, koho by navrhol za predsedu medzinárodného orgánu v prípade, že by sa jeho myšlienka ujala, bez váhania odpovedal, že keď nie za výkonného, tak určite za akéhosi čestného predsedu Širali Muslima, ktorý žije v Azerbajdžane a ktorý onedlho, zdá sa, že v plnom zdraví, oslávi svoje 165 narodeniny.
Tadž Mahal, ktorý je staviteľskou pýchou nielen Agry, ale celej krajiny, nazývajú Indovia kamennou básňou alebo mramorovým snom zakliatym do bieleho kameňa. A keď Tadž Mahal uvidíte na vlastné oči zblízka, zistíte, že slová, ktoré sa vám predtým zdali zveličením, sú veru chudobné a nedokonalé na vyjadrenie toľkej nádhery, poézie a krásy a že žiadna iná stavba sveta, ktorú sa vám doteraz podarilo vidieť, sa tejto nemôže rovnať pre jej tajomné, až mystické kúzlo a neprekonateľnú, lyrickú krásu. Slovom, Tadž Majal je veľkolepé mauzóleum a snáď najskvelejší pamätník mohamedánskeho staviteľstva v celej Ázii. Dokonca aj podľa objektívnych znalcov, čo do krásy, rozmerov a nádhery, nemá vo svete páru.
Tento staviteľský unikát dal postaviť Šah Džahán "vznešenej panej palácov - divu storočia" - Mumtaz Mahal, ktorá veľkému mogulovi náhle zomrela pri pôrode 14. chlapca. Stalo sa to niekedy v období, keď u nás zúrila tridsaťročná vojna. Šah Džahán si práve v tom čase podmaňoval jeden z ďalších susedných štátov a rozšíril svoju mogulskú ríšu o krajinu Burhampúrov. Smrť milovanej ženy, ktorá panovníka vždy sprevádzala na jeho víťazných výpravách a bola mu nielen dobrou domácou paňou, ale aj prvým vojensko-politickým a hospodárskym radcom, údajne tak zlomila mocného vladára, že odložil svoje drahocenné rúcha, obliekol si prosté, biele moslimské šaty a na tri dni sa zatvoril do svojej rezidencie. Až potom prijal jedlo a zaprisahal sa, že svojej najdrahšej žene postaví pamätník, ktorý svojou krásou a dokonalosťou musí byť korunou všetkých doterajších najslávnejších palácov sveta.
Tvorcom tejto unikátnej stavby bol slávny perzský staviteľ Ustad Isa, ktorý si na pomoc pozval ďalších chýrečných staviteľov architektov a umelcov takmer z celého sveta: z Turecka, Talianska, Francúzska, Číny a Perzie. Plných 22 rokov, deň aj noc pracovalo 20.000 remeselníkov, ktorí mali k dispozícii 200 slonov a 1000 tiav, až kým sa nad posvätnou riekou Džamunou nezatrblietal Tadž Mahal ako fantastický vzdušný prelud, či rozprávkový, belostný koráb, plávajúci proti prúdu rieky k neďalekej Červenej pevnosti.
Keď človek po prvýkrát uvidí tento skvost, nediví sa početným turistom, z ktorých mnohí do Indie cestujú často len preto, aby mohli uzrieť tento bieloskvúci div sveta. A keď vstúpite do Tadž Mahalu, máte pocit, že sa pred vami otvorila pokladnica plná drahocenných klenotov.
Stavba stojí na veľkom priestranstve, je ohradená zdobeným múrom z pieskovca a má štyri vysoké brány. Na obvode vysokej mramorovej terasy sa vypínajú štyri minarety, medzi ktorými sa uprostred skvie skvost, predstavujúci v pôdoryse štvorec s tupými uhlami, nad ktorými do diaľky žiari ako veľký mliečny oblak kopula z bieleho, hladeného mramoru. Vnútrajšok stavby krášlia rímsy a girlandy z farebného mramoru, na portáloch a výklenkoch sa skvú pestré gemy, arabesky a kvetiny z drahokamov. Často i drobný, malý kvietok, ktorý nie je väčší ako náš desaťhaliernik, sa skladá až zo 60 farebných drahokamov a je tak majstrovsky vyhotovený, že prechod medzi jednotlivými stupňami drahokamov sa dá zistiť iba mikroskopicky. Vo vnútri, nad sarkofágmi zosnulých sa klenie vo výške 40 metrov mramorové nebo, ktoré rovnako ako steny okrúhlej haly, je vyzdobené skvostnou ornamenciou a mozaikou zo zlata, striebra a drahokamov. Hala má vynikajúcu akustiku, je bez okien a malé, šeré svetlo, ktoré tu odkiaľsi záhadne prichádza, vytvára neopísateľnú atmosféru veleby, vznešenosti a pokoja.
Celý, takmer 80 metrov vysoký pamätník spočíva na terasovitej štvorcovej základni, ktorú drží 16 stĺpov v 60 metrových základoch. Staviteľ počítal so všetkým, dokonca i vysoké bočné minarety projektov staval tak, aby pri pustošivom zemetrasení padali mimo hlavného objektu.
V Tadž Mahal by ste však márne hľadali obraz tej, kvôli ktorej sa toto veľkolepé dielo zrodilo. Moslimské náboženstvo totižto zakazovalo zobrazovať ľudí. A nebyť toho, že akýsi tajný zbožňovateľ krásnej Mumtaz porušil toto prísne ustanovenie svojho mohamedánskeho boha a na miniatúrne kresby tajne nakreslil tú, ktorá na prvý pohľad učarovala všetkým a bola divom storočia, dnes by sme vari takú krásnu dámu ani nepoznali. V Indii sa s ňou možno stretnúť na miniatúrnej kresbe v Historickom múzeu v Dillí. Výrazné oči, zadumaný, zasnený pohľad, dráždivé pery a veľavravný, záhadný úsmev. Z tváre jej žiari akási plachosť a clivota. Videl som ju na viacerých vyobrazeniach, vždy s kvetom v ruke a akomsi tajuplnom, zvodnom zamyslení. Táto pani, vraj, aj po smrti tak učarovala ktorémusi americkému miliardárovi, že začal vážne vyjednávať s indickými úradmi a chcel celý Tadž Mahal za horibilné milióny dolárov odkúpiť, rozobrať, previezť a opätovne postaviť kdesi na Floride.
.. (pokračovanie)