Pohľadnice z Bombaja
Pohľadnica z hotela
Prebudil som sa s bolesťou hlavy. Cítil som akúsi únavu a malátnosť. Hotel, v ktorom bývam, je na rušnej križovatke. Zvonku počuť krik a hluk ulice. Pokúšam sa opäť zaspať. Nedarí sa mi to. Pália ma gumové matrace a podhlavníky, ruší tikot hodín, šum veľkej stropnej vrtule a bzukot pod oknom namontovaného klimatizačného zariadenia. Vyskočím z postele a skúšam urobiť niekoľko cvikov. Svaly ma však nechcú poslúchať, telo mám ako dolámané. Je to reakcia na zmenu teploty, podnebia a času. Doma je teraz čosi po polnoci a ľudia sa obracajú v spánku na druhú stranu. Skúšam sa vzpružiť sprchou studenej vody. Zbytočne však čakám päť i desať minút - stále tečie iba vlažná. Chvatne sa oblečiem.
Hotel má dvojposteľové izby, anglické zariadenie, kúpeľňu, WC a 'air condition'. Jedáleň je na prízemí. Hoci je skoro ráno, tmavý personál v nehruovských blúzach, pozapínaných od goliera, je už nastúpený. Pri vchode do kuchyne stoja vystrojení podšéfovia podniku. Ich hladké vyholené tváre osvetľuje vychádzajúce slnko a na rozdiel od tých druhých vyzerajú čisto a spokojne.
Hosť je tu pánom stojacim vysoko nad tými, čo mu slúžia. I ja som tu pánom a je mi z toho nanič, pretože som sa ešte nestačil aklimatizovať, i preto, že cítim, mám srdce a oči, ktoré sa ešte nenaučili dívať sa do prázdna a dívať sa na všetko neúčastným, skleneným pohľadom. Od pána sa tu očakáva strohosť, dôstojnosť, prísnosť, povýšenectvo... Keď nechcete mať problémy a nechcete robiť problémy iným, neostáva vám iné, ako sa to rýchlo naučiť a podľa toho konať. Iba to sa tu od bieleho pána očakáva.
Z duše sa mi to protivilo a zaumienil som si, že budem robiť ináč. Ale tristoročná britská výchova tu zanechala vo vedomí také hlboké stopy, že voľky-nevoľky som musel, keď som nechcel svojim priateľom robiť problémy a celkom stratiť autoritu, vzdať sa po prvých dňoch svojho predsavzatia a zahodiť svoje európske oči, ktoré prejavujú účasť, pochopenie a spolupatričnosť.
Hosť, ktorý býva v prvotriednom hoteli je pánom, na ktorého nenápadne striehnu, kedy sa zobudí, aby mu mohli doniesť do postele jeho 'bed tea', vyleštiť topánky, vyprať a vyžehliť bielizeň, doniesť čerstvé noviny, ovocie, Coca Colu a osviežujúce šťavy, otvoriť dvere do jedálne.
Sotva ma v jedálni zbadali, už sa mi piati začali venovať. Jeden z nich ma úslužne privítal a pohyboval sa za mnou ako tieň, sledoval, ktorý stôl si vyberiem. Keď som zastal, odtiahol stoličku a sotva som si stačil sadnúť, s opatrnosťou, akoby som bol bezvládny a ťažko chorý, prisunul ma opäť k stolu. Len čo to robil, priskočil ďalší a rozprestrel mi na kolená obrúsok. Vymenil ho tretí, ktorý sa ma ponížene opýtal, či si budem želať mlieko, kávu, čaj, maslo či džem, alebo na pätoraký spôsob pripravené vajíčka. Štvrtý mi objednané raňajky doniesol a ten piaty to, tuším, dirigoval. Skúsil som sa na daktorého z nich usmiať, prihovoriť sa a podívať sa im do ich veľkých, tmavých očí a nielen sprepitným, ale aj uznanlivým pohľadom poďakovať za perfektnú obsluhu. Ale spôsobil som tým iba rozpačitosť a neistotu, nevedeli, ako majú reagovať a ako si poradiť s takýmito čudnými prejavmi zvláštneho cudzinca.
V prvotriednych hoteloch je bohatý výber stravy. Môžete si tu voliť tzv. 'kontinentálne' menu, s možnosťou výberu polievok, hlavného jedla a múčnikov, ďalej menu čínske, s možnosťou medzi dvoma hlavnými chodmi a konečne indické, opäť s možnosťou výberu mäsa. Jedlo je chutné a servírujú ho toľko, koľko človek zje. Hosťovi sa nepodáva na tanieri, ale obsluha nosí a ponúka jedlo z mís. V kúte stojí čašník, ktorý vás nenápadne sleduje a prichádza k stolu s plnou misou jedla vždy, keď porciu dojedáte...
Pohľadnica z ulice
Snáď nikde inde nie je v Indii toľko kontrastov ako na uliciach. I v Bombaji ulice a chodníky sú nielen na chodenie a jazdenie, ale slúžia aj ako obchody, dielne remeselníkov, hotely pre bedač, v ktorých denne spí vyše milióna ľudí, cirkusové arény a len pánboh vie, na čo všetko. Pred vašimi očami na chodníku krajčír šije šaty, iný robí topánky a ďalší si varí svoj denný prídel ryže. Pred vašimi očami sa rodia filigranské figúrky bohov, slonov a tanečníc a stovky druhov ďalších suvenírov z dreva, striebra, bronzu a slonoviny. Na chodníku pre chudobu pracujú lekári a zubári. Priamo na ulici si môžete kúpiť jeden z preslávených liekov od indického lekárnika - olej z divokých jašteríc, nachytaných kdesi v Tharskej púšti, ktoré indický hákim pred divákmi zabíja a vzápätí z ich kože a mäsa pripravuje hojivý liek, ktorého liečivý účinok pred stovkami zvedavých tvárí okamžite vyskúša na niektorom chorom dobrovoľníkovi. O niečo ďalej má rozloženú svoju úradovňu astrológ. Vedľa neho konkuruje chlap, ktorý má zaviazané oči čiernou šatkou a ktorý sa s kýmsi z prítomných stavil, že naspamäť obkreslí červenou a žltou kriedou, už predtým bielou kriedou na chodníku nakreslenú asi dvojmetrovú postavu tanečnice s bujným poprsím. A hneď vedľa predvádza svoje umenie krotiteľ hadov, pri ktorom na pokraji chodníka sedí jeho žena a nerušene dojčí dieťa. Na chodníku si môžete kúpiť knihy i vypracované hadie a krokodílie kože, uvariť na usušených kravincoch ryžu, i pospať si. Na chodníku sú aj úradovne pisárov, ktorí za poplatok píšu listy, odvolania a potvrdenia žaloby pre tých, čo nevedia čítať ani písať.
Na chodníku čupia holiči zaujatí svojím barbierskym remeslom i čističi uší, ktorí dlhými paličkami vyberajú zákazníkom ušný maz. Môžete tu stretnúť bradatých mohamedánov, ako debatujú živo v hlúčku a zavše si potiahnu z kolektívnej vodnej fajky. Na chodníku sa konajú aj improvizované schôdze, keď sa nájde dajaký domorodec, čo vie čítať a obstaral si noviny. V takýchto prípadoch je vždy dosť záujemcov, ktorí pozorne počúvajú a potom výkrikmi, súhlasne alebo záporne komentujú jednotlivé udalosti. Slovom chodník je všetkým, dielňou i ambulanciou, hotelom i obchodom a predovšetkým je ako posvätná krava - nedotknuteľný.
Chodník dotvára obraz bombajskej ulice, ktorá sa stále dusí davom pestrofarebne oblečených ľudí, bosými dlhonohými rikšiarmi, nosičmi, potulujúcimi sa kravami, psami a kozami, kľučkujúcimi autami a bicyklistami a okatými, chudými žobrajúcimi deťmi, ktoré z angličtiny vedia iba slová 'no mama, no papa' a 'many'. Hladkajú sa po nahých vychudnutých veľkých bruškách a pobehujú za vami s prosebne natiahnutými rúčkami v nádejí, že dostanú bakšiš. A ešte niečím je charakteristická indická ulica. Pachom a vôňou. V chudobných štvrtiach a uliciach človek nezvyklý na nepoznané pachy sa ide zadusiť od akéhosi sladkého, hnilobného a odporného zápachu, od štipľavého dymu z provizórnych ohnísk, spáleného mäsa a kostí, benzínu a skazených rýb, dymu tlejúcich kravincov a z plesnivého a hnijúceho ovocia a odpadkov, v ktorých popri bedači snoria za kúskom jedla túlaví psi, vrany a malé čierne chudé svinky.
Vôňa je charakteristická pre hlavné ulice a štvrte boháčov, i prepychové obchodné štvrte a chrámy.
Pohľadnica z trhu
Kupovať v indických obchodoch a obchodíkoch, i v bazároch patrí medzi nezabudnuteľné zážitky. Popri štátnych predajniach a v magazínoch veľkých spoločností, v ktorých sú klimatizačné zariadenia a v ktorých dostať i najexkluzívnejší tovar, sú aj v Bombaji stovky malých bazárov, s najneuveriteľnejšími druhmi tovaru. Človek veľakrát až zapochybuje či všetko, čo sa tu ponúka na predaj, dakto niekedy aj kúpi.
Indovia majú zvláštne potešenie predávať, ponúkať a do neba vychvaľovať svoj tovar. Vedia vždy odhadnúť zákazníka, jeho finančné možnosti, i to, či skutočne chce niečo kúpiť, alebo sa prišiel len tak, z dlhej chvíle porozprávať. Hýrivosťou a pestrosťou farieb vyniká bombajská tržnica, v ktorej každý dačo ponúka, predáva, kupuje. Sortiment je taký široký, že skôr by bolo treba rozmýšľať, čo tu nedostať kúpiť, ako vypočítavať to, čo tu možno kúpiť, počnúc od hrebeňa až po letecký motor. Pri kupovaní sa nikto neponáhľa. Obchod je predsa obrad. Keď kupujú Indovia, vždy je to menšia schôdzka, v ktorej sa ten, čo kupuje pýta, haní, pozerá, skúša, radí sa so súrodencami i s neznámymi a ten, čo predáva, chváli, dušuje sa, prisahá, že to, o čo má zákazník záujem, dáva pod cenu, hoci je to najkvalitnejšie, najlepšie a najideálnejšie, čo dostať pod slnkom. A predovšetkým sa vždy zapýta nadsadená suma, aby bolo z čoho zľaviť. Predaj a kúpa to je vždy akýsi tichý zápas medzi dvoma partnermi, z ktorých každý chce toho druhého ošmeknúť. A keď sa im to podarí, sú šťastní, deň sa vydaril, sú rozhodnutí ísť večer do ktoréhosi z nespočetných chrámov a darovať bohom obeť a poďakovať sa im za preukázanú milosť a láskavosť. Ale do večera si to obyčajne rozmyslia, lebo ktovie, či to nebola iba náhoda.
Neodolateľné sú obchody s ovocím. Prekypujú všetkými odtieňmi farebnej škály. Dostať v nich žlté, zelené a tmavočervené banány rozličnej veľkosti a odlišnej chuti. Pomaranče a mandarínky, zelené, žlté, oranžové i najlepšie 'hrušky' trópov - mango. Je to oblé a podlhovasté ovocie, ktoré ma plochú kôstku. Mäsitý vnútrajšok je prenikavo oranžový. Keď je mango zrelé, je šťavnaté ako naše najlepšie hrušky. Jeho chuť však ťažko opísať. Je to niečo medzi marhuľou a broskyňou, žltým a červeným melónom, citrónom a pomarančom a potom ešte niečím zvláštnym, čo nemá iné ovocie; pálčivou, ale zároveň sladkou príchuťou a zvláštnou aromatickou vôňou. Dostať tu ďalej po celý rok rozličné jablká, hrozná, ananásy, kokosové orechy, zelené i chlpaté, ovocie, ktoré u nás nepoznáme - papáje, amrudky a čikká, i velikánske plody chlebovníkov.
Pohľadnica z uličky lásky
Neviem, prečo sa to volá ulička, keď je to celá štvrť. Sú tu široké a rovné ulice a uličky s činžiakmi, ktoré sú stavané tak, aby sa do nich pomestilo čo najviac ľudí a ktoré nemajú nijaké hygienické zariadenia a príslušenstvo. Rozsiahle uniformované šedé bloky sú ako klietky, či ako koterce pre zajacov. Na budovách zízajú nezasklené otvory okien, v ktorých večer blikotajú svetlá lampášov.
Výklady týchto ulíc majú mreže a pripomínajú klietky, v ktorých u nás v ZOO vystavujeme zver. Tu, za železnými tyčami, sú na drevených pričniach a bambusových rohožiach natlačené slečny. Keď prechádzate okolo, lákajú vás, dvíhajú krátke sukne a ponúkajú vám svoje útle nohy, odhaľujú blúzky a ponúkajú prsia a dráždia zmyselnými pohybmi. Do kotercov vidieť z ulice, niekde nie sú ani záclony a 'akt lásky' sa odohráva pred očami súrodencov i návštevníkov. Matka vám tu ponúkne dcéru, dcéra matku, otec deti. A to všetko za dve tri rupie, čo stačí akurát na kilogram ryže. Prostitúcia tu rastie z biedy, dáva možnosť zárobku a je vlastne zúfalou alternatívou medzi nádejou žiť alebo riskovať hlad .. (pokračovanie)