Cyklotúra Juhoslovenskou Kotlinou

.. alebo veselé príhody s cigáňmi v Stolických vrchoch
"V mape síce vlek je, ale na kopci už neni, cigáni ho rozobrali a odniesli do zberu .." (Maňana z Rimavskej Soboty)

Z Rimavskej Soboty cez Lipovec a sedlo Hlaviny do Muráňa

(Rimavská Sobota, Vyšná Pokoradz, Horné Zahorany, Lukovištia, Ostrany, Drienčany, Budikovany, Slizké, Lipovec, Potok, Rovné, Ratková, Ploské, Červeňany, Sirk, Železník, sedlo Hlaviny, Revúca, Muránska Dlhá Lúka, Muráň .. 80 km)

  Začiatok cyklotúry juhoslovenskou kotlinou som si vďaka Maňanovi naplánoval v Rimavskej Sobote, keďže mi urobil ponuku, ktorá sa neodmieta. Okrem nocľahu u neho v dome mi pripravil fantastickú večeru - popiči pečené koleno v pivnej omáčke, zo studne vytiahol chladené dvanástky, z pivničky domáce víno a postaral sa o mňa lepšie jak kancelária prezidenta o podobného vajčáka z ľubovoľnej krajiny na diplomatickej návšteve. Po príjemnom večere a chutnej večeri som ešte kukol do mapy, aby som si vytýčil trasu aspoň ako-tak a zaľahol do postele trochu vyspať tie pivá s vínom ..

.. Rimavská Sobota ..

Skoro ráno, keď ortuť teplomeru len ledva olizovala číslovku 10, som sa pobral do Vyšnej Pokoradze - malej obce nad Rimavskou Sobotou. V celej dedinke som nestretol živú dušu, dokonca ani predavačka nebola v otvorenom obchodíku so zmiešaným tovarom. Vošiel som dnu, pozdravil obligátnym "Zdravíčko", ale nedočkal som sa žiadného odzdravenia. Možno mali len deň otvorených dverí, alebo žeby vetrali? Ešteže ma na konci obce oslovila tabuľa 'výroba alkoholických nápojov' z produkcie PKP drink, takže teraz už konečne viem, kde sa tie malé plastové poldecáky pripomínajúce minijogurty vyrábajú. Aj mi napadlo, že som nikde nikoho nestretol preto, lebo miestne obyvateľstvo je pozašívané práve v útrobách tejto budovy. Nuž, ktohovie ..

.. Vyšná Pokoradz - príde mi to ako keby mal niekto vymenené Z/Y na klávesnici ..
.. kultúrny dom so zmiešaným tovarom ..
.. výroba tekutých jogurtíkov ..
.. všetko v jednom - muštáreň, pálenica a sušiareň ..

Na konci dedinky bolo pár opustených budov, ktoré si všímam už nejaký ten piatok a občas aj sobotu - zrejme budovy starého družstva - a jediná cesta pokračujúca niekam do lesov ..

.. žeby v tom kábli bola stále elektrina? ..
.. zrejme chátrajúci kravín ..
.. nad Vyšnou Pokoradzou ..
.. smerom na Horné Zahorany ..

Ďalšia obec po mojej trase bola Horné Zahorany, cez ktorú prechádza cesta Márie Széchy - červená turistická trasa mapujúca starú medzinárodnú cestu Fiľakovo - Muráň z roku 1644. Okrem toho, že sa tu narodil básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik Ľudovít Kubáni, v tejto obci nebolo nič pre mňa zaujímavé, tak som pokračoval ďalej do Lukovištia ..

.. výhľad na Stolické vrchy ..
.. lazy ..
.. Horné Zahorany ..
.. ďalšia pálenica, tuším v každej dedinke by sa dala jedna nájsť ..

Prešiel som cez obec Lukovištia, v ktorej sa narodil ďalší básnik Ján Botto. Bežným Slovákom táto dedinka možno nič nehvraví, no v Európe sa dostala ľuďom do povedomia tým, že sa v nej konal európsky Rainbow Gathering 2012. Na okolitých lúkach sa pásli ovce a kravy, všade bolo neskutočné ticho a keďže ma tu taktiež nič neoslovilo, pokračoval som ďalej cez bývalú samostatnú dedinku Ostrany, ktorá je vyše 50 rokov pričlenená k neďalekej obci Hrušovo, až do Drienčan. Tam už ale pokoj skončil ..

.. ovečky ..
.. žeby príbytok? ..
.. Stolické vrchy ..
.. výhľad na Teplý vrch ..
.. Drienčany ..
.. vitajte v Drienčanoch ..

Hneď ako som vošiel do dediny, najprv som začul a neskôr aj zbadal starého cigáňa v strede cesty ako huláka "Čhavále pašťuv tuke pyča!". Prešiel som popri ňom, mávol mu rukou na pozdrav, na čo len zreval "Gadžo móre" a veselo po deťoch ziapal ďalej. O pár metrov ďalej som stretol ďalších troch cigáňov čo tlačili starý hrdzavý vozík so železom, ktoré zrejme vyzbierali kade-tade po dedine. Alebo im tam samo naskákalo, lebo to rádio navrchu vyzeralo až príliš zachovalo. Zastavili a civeli na mňa, no ja som tentokrát nezdvorilo a bez pozdravu pokračoval ďalej ..

.. satelit musí byť ..
.. kedy bol tento nápis JRD naposledy obnovený? ..

Ďalšou obcou boli Budikovany neďaleko Teplého vrchu, v ktorej nebola krčma a jediné občerstvenie 'u Toma' bolo zrejme nefuknčné už niekoľko rokov. Na zastávke som si všimol pútavý, dva mesiace neaktuálny plagát na Annabál, s parádnou skupinou Mišo band. Inak ma aj zaujímalo, že koľko ľudí chodí na takéto (a podobné) podujatia, pretože vstupné 4 eurá mi tu prídu v tomto kraji skutočne dosť ..

.. Annabál s Mišo bandom ..
.. občerstvenie u Toma ..
.. nové značenie v Budikovanoch ..
.. strýco s kozami ..

Za Budikovanmi som počkal Maňanu, ktorý mi prisľúbil doprovod autom cez cigánsku dedinu Slizké, čo sa neskôr ukázalo ako celkom dobrý nápad. Pred Slizkým som na lúke zbadal ožratého baču, ktorý si pokojne spal na tráve aj so svojim psom hneď vedľa stoličky. Len som sa pousmial na tom, ako kŕčovite zvieral prázdnu fľašu od borovičky. Kúsok za bačom bola autobusová zastávka, ktorej chýbala plechová strecha. Skúste si domyslieť, kde asi skončila. Prechod Slizkým bol (napriek tomu, že celá obec je dokopca) dosť rýchly. Zo všetkých strán sa k nám rozutekali cigáni vo veku hocikoľko rokov. Maňana stiahol okno a vytiahol hračky, čím ich pozornosť prilákal, aby som mohol popri jeho aute pokojne prejsť. Hračiek začalo ubúdať a cigáňov pribúdať, hulákali jedna báseň a ja som šlapal do kopca, čo mi sily stačili. Poniektorí za mnou bežali, ale bol som rýchlejší a na severný koniec dediny som sa dostal skôr, ako stihli dobehnúť. Maňana ich za mnou trošičku blokoval, ale mal čo robiť, aby mu za jazdy nenaskákali do auta. Vravím si, že stránku tejto dedinky si neskôr pozriem na nete, že čo je vlastne zač. Zistil som akurát tak hovno makové, ani históriu, ani aktuality, ani nič ďalšie, veď pozrite sa sami ..

.. výhľady nad Budikovanmi ..
.. síce opitý, ale určite spokojný bača pred Slizkým ..
.. autobusová zastávka pred Slizkým ..
.. typický dom v Slizkom ..
.. jeden sa za mnou dokonca rozbehol na bicykli ..
.. rýchlo preč odtiaľto ..

Zo Slizkého nasledoval niekoľko kilometrový a vyše 200 výškových metrov stúpajúci výšľap do malej dedinky Lipovec, ktorá má niečo cez 90 obyvateľov. Trošičku mi to dalo zabrať, ale tento výšľap stál veru za to. Hore ma už čakal Maňana s rodinkou a jeden príjemný šedivý cigáň, ktorý prišiel po lesnej ceste na starom skladacom bicykli. Z Lipovca boli prekrásne výhľady na okolité Stolické vrchy, dokonca bolo vidno aj dedinku Polom, kde sme sa Ivom omylom ocitli minulý rok, keď nám išla karta. V Lipovci končí cesta, tak som sa popýtal sváka, odkiaľže sa to sem dostal. Poradil mi, že sa mám spustiť dolu lúkou a neskôr lesom, až sa mi možno podarí nájsť starú zvážnicu, po ktorej by som sa teoreticky vedel dostať do Potoka. Teda do dedinky Potok, lebo spustiť sa do takého klasického potoka by mi v tomto momente trošičku nevyhovovalo ..

.. pred Lipovcom ..
.. žeby tu niekto zaparkoval s tankom? ..
.. výhľad z Lipovca, v pozadí Polom ..
.. krásne výhľady z Lipovca ..
.. s milým potetovaným cigáňom na skladačke ..
.. Maňana s rodinkou ..
.. výhľady z Lipovca na Stolické vrchy ..
.. strešné okno Lipovec edition ..
.. vlek v Lipovci ..
.. čo bolo zo železa dávno zmizlo ..
.. Lipovec ..
.. skratka do Potoka ..
.. výhľad z Lipovca ..

Rozlúčil som sa s Maňanovcami a pokračoval sám, necestou do Potoka dúfajúc, že ďalšie naplánované dedinky nebudú také živé ako Slizké. Vybral som sa teda poľnou cestou cez lúky k lesom a v pohode našiel starú zvážnicu popri potoku do Potoka. Sem tam som sa síce predieral šípkami, takže som vyzeral jak po bitke so šelmou v ZOO. V Potoku nebolo ani hovno a ani neviem, že koľko z tých 15 domov bolo vlastne ešte stále obývaných ..

.. skratka do Potoka ..
.. skratka do Potoka ..
.. obec Potok ..
.. aj toto je obec Potok ..
.. cesta do Rovného ..

V Rovnom som sa spýtal prvého človeka - starej pani na záhradke - že kde je v dedinke krčma. "Jóój, tuto krčmu nenájdete .." oznámila, ale dodala, že sa tu nachádza jeden malý obchodík, kde by sa azda dalo nejaké to pivko kúpiť. Spomenul som si, že práve do tejto dediny sa minulý rok vybral chlapík z Ratkovskej Zdychavy, aby nám s Ivom kúpil 2 pivá, pretože u nich nebolo už vôbec nič. Obchodík s nápisom Vítame vás bol chvalabohu otvorený a ja som si dal zaslúžené prvé pivo. Posedel som na schodoch, dvaja chlapi v montérkach sa ma spýtali, kde som sa tu vzal a kam mám namierené. Vravel som im, že sa len túlam týmto krajom a chcel by som skončiť v Muráni. Popriali veľa šťastia a ja som v tom momente nevedel, či ho budem naozaj potrebovať, alebo či to bola len zdvorilostná fráza. Vyrazil som ďalej a na križovatke našiel pútač na rekreačné stredisko Krokava, v ktorom sme pred 10 rokmi trávili Silvestra. Už vtedy to tam bolo hrozné, buď sme nemali čo jesť - lebo sa ožral kuchár a zhoreli mu kurence v trúbe, alebo bola strašná zima - lebo sa pre zmenu ožral kurič, ktorému omylom vyhasol kotol a ako bonus nám aj zamrzla voda. No úplna radosť taký silvester. Ktohovie, či to stredisko ešte akože funguje. Aspoň mám o dôvod viac sa sem v budúcnosti vrátiť ..

.. cesta späť do Potoka ..
.. Rovné ..
.. obchodík v Rovnom ..
.. rekreačné stredisko Krokava, legendary! ..

Nasledoval výšľap okolo Bielych jarkov popri Ratkovskej Suchej so zjazdom do Ratkovej. Po ceste boli opäť parádne výhľady, na jednom som aj zliezol z bicykla, aby som si vychutnal pohľad na šíre okolie. Ako som sa blížil k Ratkovej, po ceste ma 'privítalo' pár cigáňov s pozdravom: "More čo tu chcéš?!" Nevšímal som si ich a pokračoval ďalej na Ploské. Keď som sa obzrel nazad tak som zistil, že Ratková je niečo podobné ako Slizké a bol som celkom rád, že cesta nešla stredom dediny, ale len jej okrajom. Jo a ešte chcem dodať, že dva kamene čo po mne leteli ma, našťastie, netrafil ..

.. maličké Rovné ..
.. stupák okolo Bielych jarkov ..
.. výhľady rovno z hlavnej cesty ..
.. posed, asi 20 metrov od hlavnej cesty ..
.. radosť bicyklovať v tomto kraji ..
.. ďalšie výhľady priamo z cesty ..
.. poľná skratka do Ratkovej ..
.. Ratková ..
.. Ratková ..

Obišiel som Ratkovú a navštívil Ploské. Nikde nikoho, len na schodoch posledného domu sedel starý cigáň, ktorý mi mával na pozdrav. Žiadny hluk z domu, on sám, ja sám, tak reku pristavím sa. Povedal mi, že tu žije menej ako 50 ľudí, viacmenej všetko cigáni, ale že sa nemusím báť, lebo tu sú len tí dobrí. Vlastne všetci sú dobrí, len gadžovia ich nechápu. A že on by aj robil, ale nieto čo, tak chodí po stromy do hory, ktorými potom kúri. Spýtal som sa ho, či sa môžu len tak pilovať a nosiť z lesa. "Jasné, šak ich tam je dosť pre celú dedinu." Nuž v tomto má pravdu ..

.. dom cigáňa v Ploskom, s ktorým som sa rozprával ..

Nasledoval výšľap okolo vrchu Zráz, pod ktorým bola podľa mapy skratka do Sirku. Vybral som sa radšej po hlavnej ceste, lebo som zbadal, ako tá skratka vyzerá. Rozbombardovaný les hneď pri ceste neveštil nič dobrého. Z hlavnej cesty som odbočil až pri zastávke na vedľajšiu do Sirku. Sirk je obec rozprestierajúca sa pod vrchom Železník (813m) a podľa Maňanu vraj pekná obec. Pred obcou ma uvítala rozobratá lanovka a vybývané domy. Obcou som prefrčal pomerne rýchlo až kým ma pri kostole zastavil jeden cigáň. "Pán bycygel, pomóžem z batóhom?", "Netreba, díky .." vravím mu a v zápätí rozmýšľam, či to myslel len do tuto kopca alebo navždy. No radšej som to nechal tak ..

.. skratka do Sirku ..
.. zrejme nejaká stará lanovka ..
.. prázdne budovy pred Sirkom ..
.. Sirk ..
.. kostol v Sirku ..

Posledný dom pred zákrutami smerom na Železník mal otvorenú bránu. Vošiel som dnu a zbadal babičku, ako polieva kvety. Vypýtal som si vodu, lebo som už žiadnu nemal a babička mi ochotne naplnila fľašu a dodala: "Už si ani nepamätám, kedy sa tu niekto takto zastavil a nebol to cigáň. Stále mi hádžu odpadky do záhrady alebo rovno do potoka, tuto dole .." a ukázala smerom na potok, odkiaľ cigáni napĺňajú vodu do vedier. Posťažovala sa mi, ako sa jej tu ťažko samej žije a zároveň sa počudovala, načo idem na Železník, keď tam vôbec nič nie je. "Pre niekoho nič, pre mňa možno hocičo .." vravím jej a s úsmevom ďakujem za vodu. Kuknem ešte do mapy kde vidím, že ma čaká ďalší serpentínový výšľap ..

.. pri krčma na kríži a aj to len len 5 minút ..
.. Železník ..
.. poštové stredisko ..
.. aj s telefónnou búdkou ..
.. dokonca aj s kinom ..
.. kino v Železníku ..
.. tu už asi ani elektrika nefunguje ..
.. vianočná výzdoba už/ešte v septembri ..
.. výhľady zo Železníka ..
.. výhľady nad Železníkom ..
.. výhľady nad Železníkom ..
.. dokonca aj vysielač na Kráľovej holi bolo vidieť ..

Tu sa mi naskytli dve dve možnosti: buď ísť na Turčok do Lubeníka, alebo horským prechodom cez sedlo Hlaviny (586m) do Revúcej. Zvolil som druhú možnosť po starej lesnej ceste, častokrát rozbitej, ale zato s viacerými výhľadmi. Po ceste som stretol jedného cyklistu, ktorý šiel opačným smerom, zrejme z Revúcej, ktorý zostal mierne prekvapený keď ma zbadal s nabaleným ruksakom. Asi tu veľa ľudí nemá podobné koníčky ..

.. niekoľko kilometrová lesná cesta do Revúcej ..
.. výhľady ..
.. výhľady ..
.. konečne sedlo Hlaviny (586m) ..

Zo sedla Hlaviny nasledoval parádny zjazd až do Revúcej. Vynoril som sa rovno pri stanici, kde som si všimol skupinku cigáňov, ako kráčajú po koľajniciach. Chvíľu som ich sledoval ako sa bezcieľne ponevierajú hore dole, okrikujú sa navzájom a o chvíľu vidím ako sa hrajú viacerí, akurát nie s loptou, ktorú chvíľu kopali pred sebou, ale s vlakovými výhybkami, ktoré prehadzovali ako sa im zachcelo. Hlavne že majú koníčky ..

.. stanica v Revúcej ..
.. cigáni na koľajách ..
.. socha pred domom kultúry ..
.. mestský úrad v Revúcej ..
.. rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca Diakona ..
.. zbytky z domov ..
.. prvé slovenské gymnázium v Revúcej - schátraná cedula NKP ..
.. evanjelický A.V. kostol ..

Pojazdil som trošičku po Revúcej a pokračoval cez Muránsku Dlhú Lúku do Muráňa. Na tomto úseku sa práve konali nejaké organizované cyklistické preteky, keďže v opačnom smere išlo asi 50 cyklistov všetkých vekových kategórií so súťažnými číslami a drvivá väčšina na mňa hľadela, či nejdem náhodou naopak. Môj dnešný cieľ bol jasný, skončiť niekde v Muráni, nájsť dohodnuté ubytko, konečne sa najesť, dať si nejaké pivečká s miestnymi a dobre sa vyspať pred ďalším dňom bicyklovania ..

.. smerom na Muráň ..
.. krásna Muránska planina ..
.. Muránska planina ..
.. Muránska planina ..
.. Muránska planina ..
.. okolie Muráňa ..

Prešiel som Muráňom a hľadal penzión Lykovec, kde som mal dohodnutý nocľah s tým, že si odložím bicykel mimo dosahu zraku domácich obyvateľov. Krásny nový penzión sa nachádzal na konci Muráňa smerom na Tisovec. Privítala ma mladá baba, ukázala mi izbu a miesto pre bicykel dolu v kotolni. Zložil som si veci a zostal som milo prekvapený z nového, príjemného interiéru celého penziónu. Vravím si, že kochať sa môžem aj večer a pobral som sa nazad na námestie do hostinca, ktorý som si všimol po ceste ..

.. nákupné stredisko v Muráni ..
.. dielo kreatívca ..
.. v Muráni ..
.. Muráň ..
.. hostinec na námestí ..

Pred hostincom sa nachádzalo zopár zaneprázdnených domácich, ktorí o čomsi družne debatovali. Civeli na mňa, trochu stíchli a mňa nejak prešla chuť na tento hostinec a radšej som sa pobral späť na penzión. Na terase ešte svietilo slnko, tak som si prisadol ku dvom chlapom v montérkach a doprial si večeru - vlastne prvé dnešné jedlo - a kým som ho dojedol, akurát som stihol západ. Chlapov som sa popýtal ako sa im tu žije, ako to ide s prácou a čo porábajú vo voľnom čase. Obaja boli nezamestnaní a občas vypomáhajú miestnym podnikateľom so stavbárskymi prácami. Keď majú peniaze, idú na pivo a poldeci a keď nemajú, tak len na pivo. Začalo sa dosť ochladzovať, tak som sa pobral radšej na izbu. V tomto penzióne som bol jediným ubytovaným hosťom, podobne ako tomu bolo v motoreste Milka v Ubli počas iného cyklotripu na úplnom východe našej krajiny. Naplánoval som si navštíviť Žiarislava a skončiť u Šlapky v Divíne .. (pokračovanie)

.. penzión Lykovec ..
.. čistučká kúpelňa ..
.. izba ..